Iliušin Il-112

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Il-112
Ilyushin Il-112 first prototype.jpg
Prototyp Il-112V na vzletovej dráhe v marci 2019
Typdopravné lietadlo
VýrobcaVoronežský letecký závod (VASO)
Prvý let30. marec 2019
Zavedený2025 (plán)[1]
Vyrobených2 prototypy

Iliušin Il-112 je prvé ruské vojenské dopravné lietadlo, ktoré bolo vyrobené po páde ZSSR. Ide o ľahké transportné lietadlo, ktoré má nahradiť zastarané An-26.

Il-112 je turbovrtuľové lietadlo, určené na určené na prepravu vojakov, vybavenia a ľahkých vojenských vozidiel.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Maketa Il-112 na výstave MAKS-2009

Vývoj Il-112 bol spustený v roku 1994. Išlo o súkromnú iniciatívu konštrukčnej kancelárie S.V. Iliušina, ktorej cieľom bolo vytvorenie náhrady za dopravné lietadlá An-24 a An-26. Ruská vláda však nenašla pre tento projekt finančné prostriedky a tak bol ukončený.

O desať rokov neskôr, v decembri 2004, bol ruskému ministerstvu obrany predložený model lietadla a predbežný návrh projektu. Il-112 dostal druhú šancu, keď sa náklady na jeho vývoj a výrobu dostali do štátneho zbrojného programu, plánovaného do roku 2015. V auguste 2010 však ruské ministerstvo obrany pozastavilo financovanie projektu a konštrukčná kancelária S.V. Iliušina bola požiadaná, aby si našla prostriedky na vytvorenie štyroch prototypov mimo štátneho rozpočtu.

V máji 2011 sa ruský minister obrany Anatolij Serdiukov rozhodol namiesto Il-112 nakúpiť sedem ukrajinských lietadiel An-140. Dôvodom boli pravdepodobne nadmerné finančné náklady a príliš vzdialený termín spustenia sériovej výroby. Preto boli ďalšie vývojové práce a montáž prvého prototypu IL-112 zastavené.

Hlavné veliteľstvo ruského letectva však táto situácia znepokojovala, a preto v decembri 2012 informovalo nového ministra obrany Sergeja Šojgu o dôvodoch na obnovenie projektu Il-112. V lete 2013 boli práce na projekte budúceho transportného lietadla obnovené a spoločnosti Klimov bola zaslaná žiadosť o vytvorenie nového turbovrtuľového motora pre Il-112.

Dňa 23. decembra 2014 bola s Iliušinom podpísaná zmluva v hodnote 7,9 miliárd rubľov, ktorej predmetom bol vývoj Il-112V. Vtedajšie plány hovorili o nákupe 62 lietadiel, pričom dodávky sériovo vyrobených strojov mali začať v roku 2017. V máji 2015 však ruské médiá informovali, že bolo prijaté rozhodnutie, znížiť prvú objednávku Il-112V zo 62 na 35 lietadiel.

Dňa 11. júna 2015 ruské ministerstvo obrany schválilo technický návrh lietadla Il-112V, pričom jeho prototyp mal vzlietnuť v prvej polovici roku 2017.[2] Tento termín sa však nepodarilo dodržať a lietadlo sa vznieslo k oblohe s takmer dvojročným omeškaním 30. marca 2019.

Niekoľko dní po prvom lete sa ukázalo, že prototyp má viacero nedostatkov a charakteristiky Il-112V nespravili na ruské ministerstvo obrany príliš dobrý dojem. Lietadlo trpí viacerými technickými problémami, z tých hlavných je to príliš vysoká vzletová hmotnosť a slabé motory. Boli zistené chyby v trupe lietadla, ktoré spočívajú v rozložení hmotnosti. Nos Il-112V sa ukázal byť oveľa ľahší ako chvost. Preto bude potrebné „zaťažiť nos“, aby sa predišlo možnej katastrofe. Zvýšenie hmotnosti celého lietadla však spôsobí zníženie maximálneho užitočného zaťaženia. Požadovaná nosnosť 6 ton sa tak nakoniec nezníži na deklarovaných päť, ale maximálne na 3,5 tony. Pesimistické odhady dokonca hovoria o znížení nosnosti tohto lietadla len na 1 tonu. Aby lietadlo dosiahlo požadované parametre, niektoré časti konštrukcie budú musieť byť vymenené za nové, ktoré budú vyrobené z kompozitných materiálov.[3]

Prvý let Il-112V bol poznačený taktiež zlyhaním pravého motoru. Počas pristátia došlo k zlyhaniu automatického režimu, ktorý prešiel na záložný hydromechanický systém. V dôsledku toho pracoval motor v mierne nižšej rýchlosti, ale neviedlo to k jeho úplnému zastaveniu. Tento problém je už konštruktérom známy, pretože sa objavil aj pri pozemných skúškach prototypu.[4]

Podľa zdroja ruskej spravodajskej agentúry Interfax potrvá 8 - 10 mesiacov, kým bude lietadlo prerobené a splní požiadavky ruského ministerstva obrany. Gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev ale upozorňuje, že Il-112V bude dokončené a pripravené na sériovú výrobu najskôr v roku 2020 - 2021.

Okrem prvého letuschopného prototypu je už na svete aj druhý testovací kus, na ktorom prebiehajú pozemné skúšky pevnosti a životnosti. Všetky poznatky, ktoré jednotlivé testy prinesú, sa prenesú do konštrukcie tretieho prototypu. Štvrtým vyrobeným Il-112V by sa už mala spustiť sériová výroba, ktorá má produkovať 10-12 lietadiel ročne. Ako uviedol Jurij Borisov, armáda dnes potrebuje minimálne 100 lietadiel tohto typu. V prípade, že vývoj, testovanie a sériová výroba Il-112V pôjdu podľa stanoveného plánu, do roku 2030 by sa Rusku mohlo podariť obmeniť všetky zastarané An-26, ktoré budú v tej dobe už na konci svojej životnosti.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo je dlhé 24,15 m a má rozpätie krídiel 27,6 m. Pohon zabezpečujú dva turbovrtuľové motory TV7-117ST, každý s maximálnym výkonom 3 500 konských síl.

Maximálna vzletová hmotnosť Il-112V by mala byť 21 ton a maximálna užitočná hmotnosť 5 ton. Na palube tohto dopravného lietadla bude možné previezť dve vozidlá typu UAZ-452 alebo 50 vojakov, prípadne 25 výsadkárov.

Il-112V vyvinie cestovnú rýchlosť asi 450 - 500 km/h a jeho maximálny dostup by mal byť 7 600 m. Na základe technických špecifikácií by toto lietadlo s užitočným zaťažením 3,5 tony malo mať dolet 2 400 km.

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

IL112 sketch.svg

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kapacita:
    • 50 vojakov
    • 25 výsadkárov
    • 2 vozidlá UAZ-452
  • Dĺžka: 24,15 m
  • Rozpätie: 27,6 m
  • Výška: 8,89 m
  • Plocha krídel: 65 m²
  • Užitočné zaťaženie: 5 000 kg
  • Objem palivových nádrží: 7200 l
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 21 000 kg
  • Pohonná jednotka:turbovrtuľový motor TV7-117ST s výkonom 3500 koní

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cestovná rýchlosť: 450 - 500 km/h
  • Dostup: max. 7 600 m
  • Dolet: 2 400 km pri užitočnom zaťažení 3 500 kg[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]