Ozbrojené sily Ruskej federácie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ozbrojené sily Ruskej federácie
Вооружённые Силы Российской Федерации
Vooružionnyje Sily Rossijskoj Federacii
Stredný znak Ozbrojených síl Ruskej federácie

Stredný znak Ozbrojených síl Ruskej federácie
Krajina Rusko Rusko
Existencia 1992 – súčasnosť
Vznik 7. máj 1992
Veľkosť ~831 000 príslušníkov aktívneho personálu
~2 000 000 príslušníkov rezervného personálu
Velitelia
Podriadené jednotky Emblem of the Russian Ground Forces.svg Pozemné sily
Russian aerospace forces emblem.png Vzdušno-kozmické sily
Большая эмблема Военно-Морского Флота РФ.png Vojenské námorníctvo
Samostatné druhy vojsk:
RSF great emblem.jpg Raketové vojská strategického určenia
Emblem of the Russian Airborne Troops.svg Vzdušno-výsadkové vojská
Insígnie
Znak
Banner of the Armed Forces of the Russian Federation (obverse).svg
Vlajka (líce)
Banner of the Armed Forces of the Russian Federation (reverse).svg
Vlajka (rub)

Ozbrojené sily Ruskej federácie (rus. Вооружённые Силы Российской ФедерацииVooružionnyje Sily Rossijskoj Federacii) sú ozbrojené sily Ruska, ktorých cieľom je zabezpečenie obrany krajiny pred prípadnou agresiou, ochrana suverenity krajiny a celistvosti hraníc, ako aj plnenie úloh vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uzatvorených Ruskou federáciou. Ich vrchným veliteľom je prezident Ruskej federácie. Správnym úradom, ktorý má na starosti Ozbrojené sily Ruskej federácie je Ministerstvo obrany Ruskej federácie.

Organizačné rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Organizačné sú Ozbrojené sily Ruskej federácie rozdelené na:

V rámci Ozbrojených síl Ruskej federácie existujú tiež dva samostatné druhy vojsk:

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ruské ozbrojené sily dlhodobo patria medzi najsilnejšie ozbrojené sily sveta. Po druhej svetovej vojne predstavovali sovietske ozbrojené sily najväčšie ozbrojené sily, ktoré stáli proti západnému svetu. Na základe tejto skutočnosti došlo k vytvoreniu bipolárneho sveta, ktorý bol tiež definovaný ideologickou odlišnosťou medzi Západom a Východom. V 90. rokoch 20. storočia došlo k ekonomickému kolapsu Sovietskeho zväzu. Jednou z hlavných príčin boli tzv. preteky v zbrojení, ktoré viedol Sovietsky zväz so Spojenými štátmi. Toto predbiehanie začalo už po druhej svetovej vojne, ale dochádzalo k „brzdiacim“ akciám. Vzájomné dohody o odzbrojovaní alebo tzv. SALT však nedokázali toto ekonomicky náročné súperenie ukončiť. Naopak americký prezident Ronald Reagan v 80. rokoch navýšil armádny rozpočet a pristúpil k politike, ktorá ekonomicky vyčerpala ZSSR a následne vytvorila multilaterálny svetový systém.

Dňa 7. mája 1992 podpísal prezident Boris Jeľcin prezidentský dekrét o vytvorení ruského ministerstva obrany a umiestnenia všetkých vojsk sovietskych ozbrojených síl na území Ruska pod ruskú kontrolu. V 90. rokoch „novovzniknutý“ štát, Rusko, prechádzal hlbokou krízou. Ozbrojené sily neboli prioritou, pričom dochádzalo k veľkému rozkrádaniu armádnej výzbroje a zásob. Ruské ozbrojené sily síce disponovali jadrovými zbraňami, nebola však po dlhý čas modernizovaná, zároveň jej konvenčné sily boli v dezolátnom stave.

Zmena prišla na konci 90. rokov s príchodom Vladimira Putina. Ako prezident je najvyšším predstaviteľom bezpečnostných síl Ruskej federácie a ozbrojené sily sú mu priamo zodpovedné. Počas jeho vlády sa ozbrojené sily začali modernizovať. Zamerali sa predovšetkým na modernizáciu ponoriek a menších lodí, ktoré majú skôr slúžiť pre účel obrany pobrežných vôd. V roku 2008 sa najvyšší ruskí predstaviteľa rozhodli urýchliť proces modernizácie ozbrojených síl. Dôvodom boli nedostatky nielen v zastaranej technike, ale aj logistike alebo koordinácii, ktoré sa prejavili počas päťdenného konfliktu v Gruzínsku. Tieto reformy spôsobili vznik, napríklad jednotiek špeciálneho určenia Specnaz alebo vzdušno-výsadkových vojsk (VDV).

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Tanky T-90 na prehliadke ku Dňu víťazstva na Červenom námestí v Moskve, 2013

Modernizácia ozbrojených síl musí ísť súbežne s ekonomikou Ruska, ktorá od svojho vzniku zaznamenáva značnú kolísavosť. Avšak ruský prezident podľa svojho vyjadrenia chce navrátiť Rusku úlohu, ktorú mal predtým Sovietsky zväz, a preto kladie dôraz na modernizáciu ozbrojených síl a rozvoj kľúčových oblastí. Napríklad v roku 2013 nariadil Vladimir Putin remilitarizáciu arktického územia. V Arktíde má Rusko nielen dôležité námorné trasy, ale vyskytujú sa tu tiež dôležité surovinové zdroje. V tejto oblasti Rusko jasne dominuje, má svetovo najväčšiu flotilu ľadoborcov a modernizuje prístavy a letiská, ktoré boli od čias Sovietskeho zväzu takmer zabudnuté. Táto oblasť bude pravdepodobne hrať v budúcnosti dôležitú úlohu a toho si je ruský prezident vedomý.

Suchoj T-50 PAK FA počas letu na aerosalóne MAKS 2011

Aj napriek tomu, že by Rusko malo modernizovať svoju leteckú flotilu, disponuje početnou vzdušnou obranou. Stroje značky Suchoj však začínajú zastarávať a z dôvodu zabezpečenia efektívnej vzdušnej obrany je nutné ich modernizovať, nahradiť technologicky lepšími strojmi, ktoré sú stále vo fáze vývoja a testovania (napr. Suchoj T-50 PAK FA). Čo sa týka napríklad bezpilotných lietadiel, je Rusko v tomto smere mierne pozadu, ale stratu pomaly doháňa investíciami do vývoja a výroby.[1]

Vojenský rozpočet ruskej vlády sa pohybuje v desiatkach miliárd amerických dolárov a výdavky každoročne rastú, ale presná suma nie je úplne jasná. Rôzne zdroje sa rozchádzajú, napríklad The Diplomat uvádza, že rozpočet na rok 2013 bol 58,2 miliardy USD, zatiaľ čo nezávislá ruská televízna stanica RT uvádza 68,887 miliardy USD. Ak vezmeme sumu takmer 69 miliárd USD v roku 2013, zistíme, že od roku 2007 došlo k dvojnásobnému navýšeniu ruského armádneho rozpočtu. Na navyšovanie ruského rozpočtu majú tiež vplyv tržby predaných zbraní. Štokholmská medzinárodná inštitúcia uvádza, že tržby popredných výrobcov zbraní vzrástli v roku 2012 o 28%. Ruský rozpočet v oblasti bezpečnosti rastie už od svojho vzniku v 90. rokoch a v roku 2016 mal dosiahnuť takmer 96 miliárd USD. Položkami, ktoré výrazne navyšujú rozpočet, sú výdavky na jadrové zbrane, letectvo a námorníctvo.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenské okruhy[upraviť | upraviť zdroj]

V období po rozpade ZSSR bolo územie Ruska rozdelené do šiestich vojenských okruhov: Moskovského, Leningradského, Severokaukazského, Volžsko-Uralského, Sibírskeho a Ďalekovýchodného. Jednotlivé flotily boli z hľadiska organizácie samostatné. Týchto šesť vojenských okruhov bolo v rámci reformy zlúčených a boli z nich vytvorené štyri nové vojenské okruhy, ktorých súčasťou sú už všetky pozemné, vzdušné a námorné sily Ruska. V polovici roku 2010 bola oznámená reorganizácia, ktorou sa konsolidovali vojenské okruhy a námorné flotily do štyroch spoločných strategických veliteľstiev. Dňa 24. novembra 2014 prezident Putin pri stretnutí s vedením ministerstva obrany oznámil zavedenie novej vojenskej štruktúry – Spoločné strategické veliteľstvo „Sever“, ktoré začalo oficiálne fungovať od 1. decembra 2014. V skutočnosti ide o piaty vojenský okruh, ktorý sa nachádza za polárnym kruhom a pozostáva rovnako ako ostatné štyri vojenské okruhy z pozemných, leteckých a námorných síl. Základom tohto nového veliteľstva sa stala Severná flotila.[2]

Od konca roku 2014 sú pozemné sily, letectvo a námorníctvo z geografického hľadiska rozdelené do piatich vojenských okruhov:

Námorné flotily[upraviť | upraviť zdroj]

Námorníctvo Ruskej federácie pozostáva z piatich flotíl:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GROHMANN, Jan. Ruské projekty bojových bezpilotních letadel [online]. Armádní noviny, 02.06.2014, [cit. 2017-07-10]. Dostupné online. (čeština)
  2. GAVRILOV, Jurij. „Sever“ Arktiki Sozdano novoje strategičeskoje komandovanie [online]. Rossijskaja gazeta, 01.12.2014, [cit. 2017-07-10]. Dostupné online. (ruština)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ozbrojené síly Ruské federace na českej Wikipédii.