Antonov An-30

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
An-30

Ruský An-30 počas prieskumného letu
Typturbovrtuľové prieskumné lietadlo
VýrobcaKyjevský letecký závod
Ulan-Udenský letecký závod
Irkutský letecký závod
Prvý let21. augusta 1967
Zavedený1975
Charakterv službe
Hlavný používateľVojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny
Bulharské vzdušné sily
Výroba1971 – 1980
Vyrobených115

Antonov An-30 (rus. Антонов Ан-30; v kóde NATO: „Coke“) je dvojmotorové turbovrtuľové prieskumné lietadlo vyvinuté v Sovietskom zväze v 60. rokoch 20. storočia. Bolo určené na leteckú kartografiu a prieskum.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1964 dostala konštrukčná kancelária OKB-49 za úlohu vytvoriť nové lietadlo s označením An-24FK určené na letecké snímkovanie. Malo byť postavené na základe civilného dopravného lietadla An-24. Nový stroj mal nahradiť zastarané typy Li-2FK, Il-14FK a Il-14FKM.

V roku 1965 bol hotový predbežný návrh a do leta 1967 bol jeden zo sériových An-24 prerobený na variant An-24FK. Od civilného lietadla sa An-24FK odlišoval hlavne úplne prerobeným predným trupom - ten bol rozšírený a presklený, aby sa zlepšil výhľad navigátora. V spodnej časti trupu bolo tiež osadených päť presklených fotopriezorov. Bol odstránený radar Emblema, vybavenie pasažierov a zadné dvere. V strednej časti trupu boli nainštalované prídavné palivové nádrže.

Posádku An-24FK tvorilo sedem ľudí: dvaja piloti, navigátor-letecký fotograf, radista, palubný inžinier a dvaja operátori. Prvý let sa uskutočnil 21. augusta 1967. Od decembra 1968 do septembra 1969 prebiehali štátne letové skúšky, v rámci ktorých bolo vykonaných celkovo 45 letov.

Testy ukázali, že nové lietadlo má oproti Il-14FK a FKM značné výhody. Predovšetkým dokázalo vykonávať letecké snímkovanie v horských a vysokohorských oblastiach, malo vyššiu produktivitu vďaka vysokej rýchlosti letu a zlepšili sa tiež pracovné podmienky pre posádku. Významným nedostatkom bola nízka zásoba paliva, keďže stroj dokázal natankovať len 4960 kg paliva (pôvodná požiadavka bola 5500 - 6000 kg). Ďalšie pripomienky sa týkali slabšieho vybavenia na letecké snímkovanie a nedostatočné vetranie tmavej miestnosti.

Sériová výroba nového lietadla s označením An-30 bola spustená v roku 1971 v Kyjevskom leteckom závode. Produkcia prebiehala až do roku 1980, pričom bolo celkovo vyrobených 115 strojov. 66 ich bolo vyrobených vo verzii An-30A pre Ministerstvo civilného letectva, 26 kusov vo verzii An-30B pre Vojenské vzdušné sily ZSSR a 23 išlo na export (boli dodané do Afganistanu, Bulharska, Vietnamu, Číny, Kuby, Rumunska, Mongolska a Československa).

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vzdušných silách ZSSR boli lietadlá An-30B dislokované na základniach v Krasnojarsku, Černoviciach (dnešná Ukrajina) a na letisku Belaja (Irkutská oblasť).

Sovietska intervencia v Afganistane[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá An-30B boli presunuté do Afganistanu už v novembri 1981. Boli súčasťou 50. samostatného zmiešaného leteckého pluku so sídlom v Kábule, pričom v jeho zostave boli 2 až 3 stroje An-30B. Hoci potreba An-30B bola mimoriadne naliehavá, keďže neexistovali spoľahlivé mapy Afganistanu, lietadlá začali získavať letecké snímky tohto územia až v apríli 1982.

Neskôr An-30B plnili úlohy, ktoré neboli primárne vôbec určené, t.j. vizuálne pozorovanie nepriateľa, navádzanie bojových lietadiel na nekryté ciele, fotografovanie oblastí pred a po bojovom zásahu, či pátranie po zostrelených lietadlách a vrtuľníkoch.

V Afganistane sa potvrdila schopnosť lietadla operovať v horách. Polomer otáčania 500 - 300 m (s klapkami vysunutými do pristávacej polohy a náklonom 45 - 60°) umožňoval dostať sa aj zo slepých roklín.

11. marca 1985 bol An-30B pri návrate z misie v oblasti Bagram zasiahnutý raketou prenosného protilietadlového systému. Raketa zasiahla ľavý motor lietadla. Väčšine posádky sa podarilo uniknúť na padáku, avšak obaja piloti pri pokuse o pristátie s horiacim lietadlom zahynuli.

Druhá čečenská vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 1999 uskutočnili islamistickí militanti pod vedením Šamila Basajeva a Ibn Al-Chattába inváziu do susedného Dagestanu. Lietadlá An-30B a Su-24MR začali ihneď vykonávať oblasti prieskum a zber spravodajských informácií, ktoré následne využívali pri náletoch frontové bombardéry. [1]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenskí[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifikácie (An-30B)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 7 (2 piloti, navigátor-letecký fotograf, radista, palubný inžinier a 2 operátori)
  • Dĺžka: 24,26 m
  • Rozpätie: 29,20 m
  • Výška: 8,32 m
  • Nosná plocha: 75,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 15 590 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť : 23 000 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-24VT + 1 turbodúchadlový motor Sojuz RU-19A-300
  • Výkon pohonnej jednotky: 2 x 2818 hp

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cestovná rýchlosť: 476 km/h
  • Maximálna rýchlosť: 540 km/h
  • Dolet: 2 600 km[2]
  • Dostup: 8 000 m

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. airwar.ru, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online.
  2. Министерство обороны Российской Федерации [online]. pda.mil.ru, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online. Archivované 2022-01-27 z originálu.