Severný pól

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomenných sovietskych polárnych staniciach pozri Severný pól (stanice).
Disambig.svg O iných severných póloch pozri pól.
Severná pologuľa - pól
(1) Severný pól
(2) Severný magnetický pól
(3) Severný geomagnetický pól
(4) Severný pól nedostupnosti

Severný pól je najsevernejšie miesto na každej planéte. Miesto, ktoré spĺňa túto požiadavku pri pohľade na mapu (alebo glóbus) je zemský alebo geografický severný pól, čo je miesto v ktorom zemská os pretína na severe zemský povrch. Leží v Severnom ľadovom oceáne. Geografický severný pól je na 90° severnej zemepisnej šírky a spolu s Južným pólom a Greenwichský poludníkom je základom zemského geografického súradnicového systému. Existujú aj ďalšie definície severného pólu (severný magnetický pól a pod.).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá výprava na pokorenie a preskúmanie severného pólu podniknutá roku 1871 bola vedená Charlesom Francisom Hallom pod patronátom Američanov. Výprava niesla označenie Polaris expedition (Polárna expedícia) a skončila katastrofou.

Ďalšia expedícia v apríli 1895 bola vedená Fridtjofem Nansenom. Expedícia dosiahla 86° 14´ severnej šírky.

Prvé preukázateľné dosiahnutie severného pólu sa podarilo 12. mája 1926 posádke vzducholode Norge. Predchádzajúce výpravy (Frederick Cook 1908, Robert Peary 1909 a Richard Byrd 1926 - letel k pólu lietadlom len niekoľko dní pred Norge) nemajú dosiahnutie pólu dostatočne preukázané. Predovšetkým Peary bol dlho posudzovaný za prvného pokoriteľa severného pólu, ku ktorému malo dôjsť 6. apríla 1909, výskumy v 80. a 90. rokoch minulého storočia jeho úspech spochybnili. Prvým Čechom na severnom póle bol v roku 1928 František Běhounek, ktorý nad pólom preletel vo vzducholodi Italia. Prvý, kto prišiel na pól “po vlastných”, bol sir Wally Herbert. A to presne 6. apríla 1969. 

Okrem severného zemepisného pólu existuje aj severný magnetický pól, ktorého poloha je nestála. V súčasnosti sa magnetický pól pohybuje rýchlosťou asi 15 km za rok smerom na Sibír, ktorej pobrežie dosiahne asi za 40 rokov.[1] V minulosti dokonca niekoľkokrát došlo k tomu, že severný magnetický pól sa dostal na južnú zemepisnú pologuľu (prepólovanie)[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Ján Madarás: Prepólovanie Zeme: hrozí čoskoro zánik civilizácie?, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, eQuark, Online

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]