Suchoj Su-35

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Su-35/Su-27M
Russian Air Force, RF-95475, Sukhoi Su-35S (37230419561).jpg
Su-35S ruských vzdušných síl počas letu
Typviacúčelové stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády
VýrobcaSuchoj
KonštruktérSu-27M: Michail Petrovič Simonov
Prvý letSu-27M: 28. jún 1988
Su-35S: 19. február 2008
ZavedenýSu-27M: nezaradený
Su-35S:12. február 2014
Charakterv aktívnej službe
Hlavný používateľVzdušno-kozmické sily Ruskej federácie
VýrobaSu-27M: 1988 – 95
Su-35S: 2007 – súčasnosť
VyrobenýchSu-27M: 15
Su-35S: 85 (k júlu 2018)
Cena za kus40 – 65 miliónov amerických dolárov

Suchoj Su-35 je označenie pre 2 modernizované verzie Su-27. Ide o jednomiestne, dvojmotorové, viacúčelové stíhačky, ktoré sa vyznačujú vysokou obratnosťou.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Su-35S
Čelný pohľad na Su-35S
Kokpit Su-35

Prvý variant, známy pôvodne pod označením Su-27M, bol vyvíjaný v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Vývoj lietadla prebiehal pod vedením Michaila Petroviča Simonova a stroj prvýkrát vzlietol 28. júna 1988. Do polovice deväťdesiatych rokov boli vyrobené 3 sériové kusy a 12 prototypov, vrátane 2-miestneho prototypu, nazvaného Su-35UB. Od roku 1992 bol Su-27M ponúkaný na medzinárodnom trhu pod exportným menom Su-35. Lietadlo sa zúčastnilo viacerých leteckých show a koncom milénia aj tendrov na nákup stíhačiek pre kórejské a brazílske vzdušné sily. Napriek tomu, že Su-27M bol obratnejší ako Su-27, mal modernejšiu avioniku a niesol väčšiu škálu zbraní typu vzduch-zem, Rusko s ním neslávilo žiadne exportné úspechy. Bez ohľadu na to, že sa nepodarilo predať do zahraničia ani jediný kus, išlo skutočne o pokrokovú modernizáciu. Konštruktérom sa podarilo znížiť hmotnosť lietadla použitím kompozitných materiálov a hliníkovo-lítiových zliatin. Jedným z charakteristických rysov tejto konštrukcie boli kačacie krídla, ktoré zlepšili prúdenie vzduchu nad krídlami. Táto zlepšená aerodynamika v kombinácii s ovládaním lietadla cez systém fly-by-wire umožnila stroju lietať pod uhlom nábehu 120°. O pohon sa staral dvojprúdový motor Ľuľka AL-31FM (AL-35F), ktorý bol väčší a spoľahlivejší ako jeho predchodca a dosahoval maximálny ťah 125 kN. Nový radar N011 mohol sledovať 15 vzdušných cieľov a na šesť z nich súčasne navádzať rakety. Kokpit bol modernizovaný a vybavený farebnými LCD obrazovkami. Dolet bol zvýšený na 4 000 km a dal sa predĺžiť ešte viac vďaka možnosti tankovania za letu. Zaujímavosťou je, že následnou úpravou Su-27M vzniká v roku 1996 experimentálne lietadlo Su-37 s meniteľným vektorom ťahu. I keď sa Su-37 nikdy nedostal do výroby, niektoré z jeho vylepšení boli integrované do neskorších modernizácií ako je Su-30MKI alebo Su-35S.[1]

V roku 2003 sa Suchoj pustil do druhej modernizácie Su-27, ktorá bola neskôr nazvaná Su-35S. Tento variant má výrazne prepracovaný drak, vylepšenú avioniku, motory s meniteľným vektorom ťahu a znížený čelný radarový odraz. Su-35S je viacúčelová stíhačka generácie 4 ++, využívajúca technológie piatej generácie. Predstavuje technologický medzistupeň medzi Su-30MK a vyvíjaným T-50 PAK FA.[2] Prvý experimentálny Su-35S bol dokončený v lete 2007 a prvýkrát sa objavil na verejnosti na ruských leteckých dňoch MAKS-2007. Svoj prvý let absolvoval 19. februára 2008. V roku 2010 sa začal Su-35S sériovo vyrábať a do armády bol zavedený 12. februára 2014. Dňa 25. decembra 2015 si lietadlá Su-35S z 23. stíhacieho leteckého pluku, dislokované na letisku Dzemgi (Komsomoľsk na Amure, Chabarovský kraj), začali plniť svoje bojové povinnosti pri ochrane vzdušného priestoru na východe Ruska. Prvé stíhačky Su-35S, vyzbrojené raketami krátkeho doletu R-73 a raketami stredného doletu R-27T, tak dosiahli počiatočných operačných schopností. V 23. stíhacom leteckom pluku nahradili stroje Su-27SM, ktoré boli prevedené na Krym. V súčasnosti sa tak na letisku Dzemgi nachádzajú popri Su-35S ešte 4 dvojmiestne Su-30SM a 2 dvojmiestne Su-30M2.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Radar Irbis-E na výstave MAKS 2009
Trysky s meniteľným vektorom ťahu
Su-35S počas letu
Su-35S v službách VVS Ruskej federácie
Su-35 na aerosalóne MAKS 2015

Drak[upraviť | upraviť zdroj]

V konštrukcii Su-35S, na rozdiel od Su-27M, chýbajú kačacie krídla a brzdový štít. K ďalším aerodynamickým úpravám patrí zmenšený hrb za kokpitom a skrátené dozadu vyčnievajúce "žihadlo". Drak bol zosilnený použitím titánových zliatin, čím sa zvýšila jeho odolnosť asi na 30 rokov alebo 6000 prevádzkových hodín. To zároveň umožnilo zvýšiť maximálnu vzletovú hmotnosť Su-35S na 34 500 kg. Kvôli zníženiu hmotnosti boli na niektorých častiach draku použité hliníkovo-lítiové zliatiny a kompozitné materiály z uhlíkových vlákien. Vnútorná kapacita palivových nádrží bola zvýšená o viac než 20% na 11 500 kg.

Kokpit[upraviť | upraviť zdroj]

Su-35S je vybavený novou sadou palubných prístrojov, pozostávajúcich z 2 centrálnych počítačov, indikačného systému, komunikačných a informačných zariadení. Kľúčový je nový Informačný riadiaci systém, ktorý značne zlepšuje interakciu medzi pilotom a lietadlom. Výstupné dáta získava pilot prostredníctvom 2 multifunkčných displejov (uhlopriečka 15", rozlíšenie 1400x1050 pixelov), priehľadového displeja (HUD) a okuliarov pre nočné videnie. Samozrejmosťou je ovládanie lietadla pomocou systému fly-by-wire a v kokpite je využitý koncept HOTAS (najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke). Pilot má k dispozícii dva systémy šifrovanej rádiovej komunikácie – VHF / UHF. Na výmenu dát medzi lietadlami v rámci letky alebo s pozemným riadiacim strediskom slúži dátový systém, odolný voči rušeniu. Navigačný systém pozostáva z inerciálnej navigácie a globálneho navigačného systému (GLONASS).

Avionika[upraviť | upraviť zdroj]

Su-35S využíva radar Irbis-E typu PESA, t. j. s pasívnym fázovaním a elektronicky vychylovaným lúčom. Anténa má priemer 900 mm a je schopná nájsť cieľ s radarovou odrazovou plochou 3 m² na vzdialenosť 400 km.[3] Môže sledovať 30 vzdušných cieľov naraz a navádzať rakety vzduch-vzduch na 8 cieľov súčasne. Radar má horizontálne uhlové pokrytie priestoru +/− 120o a vertikálne +/− 60o. Dokáže zachytiť letiace objekty s radarovou odrazovou plochou 0,01 m² na vzdialenosť až 90 km. V móde vzduch-zem dokáže mapovať povrch Zeme s rozlíšením menej ako 1 m. Radar môže sledovať až 4 pozemné ciele súčasne alebo prehľadávať vzdušný priestor a zároveň sledovať 1 pozemný cieľ.[4] Je schopný detegovať lietadlovú loď na 400 km, železničný most na 150 – 200 km a skupinu tankov na 60 – 70 km.

Irbis-E je doplnený optoelektronickým zameriavacím systémom OLS-35, ktorý zahŕňa laserový diaľkomer, TV kameru a infračervený vyhľadávač. Tepelný senzor poskytuje horizontálne pokrytie +/− 90 a vertikálne pokrytie + 60 / −15. Vyhľadá cieľ, letiaci bez prídavného spaľovania a zameraný z prednej hemisféry, do vzdialenosti 50 km a do vzdialenosti 90 km zo zadnej hemisféry. Laserový diaľkomer má dosah až 20 km pri vzdušných cieľoch a 30 km pri pozemných cieľoch.[5]

Na koncoch krídel môže byť pripevnený systém elektronického boja Chibiny (produkt L-265), ktorý komplikuje detekciu lietadla nepriateľom.[6]

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Su-35 je poháňaný dvojicou dvojprúdových motorov Saturn 117S (AL-41F1S) s prídavným spaľovaním a s 3D meniteľným vektorom ťahu. Ide o silne modernizovaný variant AL-31F, vyvinutý v spolupráci firiem Suchoj, NPO Saturn a UMPO. S prídavným spaľovaním poskytuje maximálny ťah 142 kN, čo je o 20 kN viac ako je schopný vyvinúť motor AL-31F v Su-27M. AL-41F1S má odhadovanú životnosť 4000 hodín, čo je výrazne viac ako životnosť 1500 hodín, ktorú dosahuje motor lietadla Su-27M. Vďaka motorom je Su-35S schopný letieť nadzvukovou cestovnou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania, ale iba ak nenesie žiadnu výzbroj. Prívody vzduchu do motorov a predná časť kompresora každého z motorov sú pokryté materiálom, absorbujúcim radarové vlny.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Su-35S môže niesť riadené strely a bomby do hmotnosti 8 000 kg, upevnené na 12 externých závesníkoch.

Dňa 25. decembra 2015 dosiahli lietadlá Su-35S počiatočných operačných schopností. Vyzbrojené raketami krátkeho doletu R-73 a raketami stredného doletu R-27T začali chrániť ruský vzdušný priestor.[7] Dňa 6. februára 2016 boli prvýkrát uverejnené fotografie, na ktorých sú vybavené aj novými protilietadlovými riadenými strelami R-77 (verzia RVV-SD, známa tiež ako produkt 170-1). Produkt 170-1 predstavuje radarom navádzanú strelu stredného dosahu typu „vystreľ a zabudni“, ktorá je obdobou americkej AIM-120C. Je vybavená dopplerovským rádiolokátorom 9B-1103М, ktorý umožňuje jej aktívne navádzanie v záverečnej fáze letu. V porovnaní so svojim predchodcom RVV-AE má výrazne zvýšený výkon vysielača i citlivosť prijímača, aktualizovaný softvér, lepšiu odolnosť voči rušeniu a mala by byť schopná zasiahnuť cieľ z prednej polosféry až na vzdialenosť 110 km.[8]

Na základe fotografie uverejnenej v júni 2015 sa možno domnievať, že v súčasnosti prebieha aj integrácia výzbroje, určenej na ničenie pozemných cieľov. Na spomínanom zábere letí stíhačka Su-35S, vyzbrojená tromi laserom navádzanými bombami KAB-1500L a šiestimi neriadenými bombami FAB-500M62.[9]

V októbri 2017 bola do Su-35 plne integrovaná strela Ch-35U, ktorá je určená hlavne na ničenie lodí s výtlakom do 5000 ton, ale aj na ničenie pozemných opevnení a obrnenej techniky.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská intervencia v Sýrii[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 30. januára 2016 presunulo Rusko na základňu v Sýrii 4 stroje Su-35S. Ide o prvé bojové nasadenie týchto stíhačiek, vrámci ktorého poskytujú vzdušné krytie lietadlám Su-25SM, Su-24M a Su-34.[10][11] Lietadlá sú vyzbrojené strelami krátkeho dosahu R-73, ale aj raketami stredného dosahu R-27T a RVV-SD.[12]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Čína Čína

  • Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády - v novembri 2015 sa Čína stala prvým zahraničným zmluvným partnerom pre lietadlá Su-35S, keď podpísala zmluvu v hodnote 2 miliardy amerických dolárov na nákup 24 strojov.[13] Dodávky lietadiel začali v decembri 2016 a k decembru 2017 disponovala Čína celkovo 14 strojmi Su-35S.[14]
Na ruskej strane existuje podozrenie, že Čína kúpila malé množstvo Su-35S z dôvodu, aby spätným inžinierstvom vyvinula domácu verziu moderného stíhacieho lietadla. Ako však upozorňuje vojenský analytik Reuben F. Johnson v hre môžu byť ešte aj iné faktory. Čínske letectvo sa v súčasnosti snaží získať kontrolu nad spornými ostrovmi v Juhočínskom mori a ďalšími spornými oblasťami. Po posilnení svojich pozícií nasadením protilodného raketového systému YJ-62 na Woody Island[15] a moderných torpédoborcov typu 052D,[16] sa tak Čína snaží ovládnuť aj vzdušný priestor. Od 6. augusta 2016 v oblasti hliadkujú čínske strategické bombardéry H-6K, sprevádzané stíhačkami Su-30MKK.[17] Množia sa taktiež incidenty, pri ktorých čínske stíhačky J-11 prenasledujú americké špionážne lietadlá.[18] Avšak nevýhodou Su-30MKK a J-11 v porovnaní s Su-35S je kratší dolet, čo môže pri hliadkovaní v takto rozsiahlej oblasti hrať dôležitú rolu. Dolet Su-35 s dvomi prídavnými nádržami je až 4 500 km, čomu nemôže v súčasnosti konkurovať žiadne z lietadiel čínskeho letectva. Ďalšou dôležitou výhodou je i výkonný radar N-035 Irbis, schopný nájsť cieľ s radarovou odrazovou plochou 3 m² na vzdialenosť 400 km. Čína tak v podobe Su-35S bude mať v Juhočínskom mori najmodernejšie stíhacie lietadlo, alebo presnejšie povedané, druhé najmodernejšie, v prípade že by sa USA rozhodlo vyslať do oblasti svoje F-22, dislokované na leteckej základni Andersen na ostrove Guam.[19] Pomocou Su-35S tak môže Čína až do príchodu stealth stíhačiek J-20 dôraznejšie presadzovať svoje strategické zámery v danej oblasti.

Rusko Rusko

  • Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie: na základe objednávky z roku 2009 disponujú 48 lietadlami (k marcu 2016).[20] V decembri 2015 uzavrelo Ministerstvo obrany Ruskej federácie s firmou Suchoj zmluvu na nákup ďalších 50 strojov Su-35S. Na základe kontraktu v hodnote 60 mld. rubľov bolo zatiaľ dodaných 23 lietadiel, Rusko tak disponuje celkovo 71 stíhačkami Su-35S. Celá objednávka má byť zrealizovaná do roku 2020.[21]
  • Základne:
    • 159. stíhací letecký pluk (Besovec, Karelsko) - 23 lietadiel[22]
    • 22. stíhací letecký pluk (Centraľnaja Uglovaja, Prímorský kraj) - 11 lietadiel
    • 23. stíhací letecký pluk (Komsomoľsk na Amure/Dzemgi, Chabarovský kraj) - 24 lietadiel (4 z nich sú v súčasnosti dislokované v Sýrii)
    • 929. štátne testovacie centrum (Achtubinsk) - 6 lietadiel
    • 4. národné centrum pre výcvik leteckého personálu a vojenských skúšok (Lipeck) - 6 lietadiel
    • Letecký závod J.A. Gagarina (Komsomoľsk na Amure) - 1 lietadlo, ktoré sa v súčasnosti nevyužíva

Budúci používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Indonézia Indonézia

Špecifikácie (Su-35S)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 21,95 m
  • Rozpätie: 14,75 m
  • Výška: 5,92 m
  • Plocha krídel: 62,20 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 000 kg
  • Vzletová hmotnosť: 25 300 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 34 500 kg
  • Motor: 2 × dvojprúdový motor Saturn 117S (AL-41F1S) s prídavným spaľovaním a s 3D meniteľným vektorom ťahu
    • maximálny ťah: 86.3 kN každý
    • ťah s prídavným spaľovaním: 142 kN každý
  • Zásoba paliva bez prídavných nádrží: 11 500 kg
  • Zásoba paliva s 2 prídavnými nádržami: 14 300 kg

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 2 500 km/h (2,35 M)
  • Maximálna rýchlosť pri zemi: 1 400 km/h (1,17 M)
  • Dolet s 2 prídavnými nádržami: 4 500 km
  • Dolet vo vysokej letovej hladine: 3 600 km
  • Dolet v nízkej letovej hladine: 1 580 km
  • Dostup: 19 000 m
  • Maximálne preťaženie: 9,0 g
  • Stúpavosť: > 280 m/s
  • Plošné zaťaženie krídla:
    • pri normálnom zaťažení: 410 kg/m²
    • pri maximálnom zaťažení: 611 kg/m²
  • Pomer ťah/hmotnosť
    • pri normálnom zaťažení: 1,14
    • pri maximálnom zaťažení: 0,76

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Су-35 / Су-35С - FLANKER-E
  2. Sukhoi Su-35
  3. Su-35 Flanker-E Multirole Fighter, Russia
  4. Radar control system "IRBIS-E" for Su-35 fighter
  5. OLS-35
  6. Комплекс РЭБ Хибины
  7. Истребители Су-35С заступили на боевое дежурство
  8. Авиационная ракета средней дальности РВВ-СД (изделие 170-1)
  9. С полной боевой нагрузкой
  10. Четыре истребителя Су-35С переброшены в Сирию
  11. Russia’s cutting edge Su-35 fighters to be on 24-hour alert at Latakia base Russia Today, 6. februára 2016.
  12. Истребители Су-35С с ракетами РВВ-СД начали боевое дежурство в Сирии Livejournal, 6. februára 2016.
  13. China buys 24 advanced Russian Su-35 warplanes in estimated $2bn landmark deal
  14. Китай получил уже 14 истребителей Су-35
  15. Imagery suggests China has deployed YJ-62 anti-ship missiles to Woody Island
  16. Fourth Type 052D destroyer joins China's South Sea Fleet
  17. PLAAF sends fighters, bombers on 'combat patrol' over disputed South China Sea
  18. Chinese J-11 fighters 'intercept' US reconnaissance aircraft over South China Sea
  19. Why the Chinese-Russian Deal on Su-35 is a Major Threat
  20. В 22-м истребительном авиационном полку ВКС России сформирована эскадрилья истребителей Су-35С Livejournal, 3. marec 2016.
  21. Полк на аэродроме Бесовец получил еще пять истребителей Су-35С
  22. Министерство обороны России закупило 50 истребителей Су-35 на сумму свыше 60 млрд рублей
  23. Indonézia získa Su-35, Rusko ich vymení za gumu a palmový olej
  24. Arzenál stíhačiek Su-35S sa rozšíril o protilodnú strelu Ch-35

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]