Suchoj Su-30

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Su-30
Air-to-air with a Russian Air Force Sukhoi Su-30SM.jpg
Suchoj Su-30SM VVS Ruskej federácie
Typ viacúčelové stíhacie lietadlo
Výrobca OKB Suchoj
Prvý let 1988
Zavedený 1996
Charakter vo výrobe, v aktívnej službe
Hlavný používateľ Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Indické vzdušné sily
Vzdušné sily Vietnamskej ľudovej armády
Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Výroba 1992 – súčasnosť
Vyrobených 586 kusov
Cena za kus 75 miliónov USD (Su-30MKI) v roku 2014
Varianty Suchoj Su-30MKI
Suchoj Su-30MKK
Suchoj Su-30MKM

Suchoj Su-30 (rus. Сухой Су-30; v kóde NATO: Flanker-C) je ruské dvojmiestne dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4+ generácie. Ide o ďalší vývojový stupeň typu Su-27 s cieľom rozšíriť jeho bojové možnosti o funkciu stíhacieho bombardéra. Dôraz úprav bol predovšetkým kladený na predĺženie doletu a použitie širokej palety protizemnej výzbroje. Tento vysoko cenený bojový stroj je vďaka použitiu nových technológií a materiálov schopný ničiť vzdušné i pozemné ciele širokou škálou riadenej aj neriadenej výzbroje za všetkých meteorologických podmienok vo dne i v noci aj počas vedenia intenzívneho rádioelektronického boja.[1] Niektoré varianty Su-30 zvyšujú manévrovateľnosť použitím meniteľného vektora ťahu výstupných trysiek motorov a tým zlepšujú beztak špičkové manévrovacie schopnosti lietadla. Zaujímavosťou je, že modifikovaná verzia Su-30 je prvým lietadlom na svete, ktoré je schopné trvalo zvyšovať rýchlosť nad rýchlosť zvuku pri lete kolmo nahor.[2] V roku 2015 nahradili Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie lietadlami Su-30SM zastaralé letky Mig-29 a ruské námorné letectvo nimi nahrádza bojové lietadlá Su-24.[3]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Su-30MKK na leteckej show MAKS 2009

V polovici 80. rokov 20. storočia došlo v sovietskych vzdušných silách k zníženiu počtu stíhacích lietadiel, ktoré bolo potrebné nahradiť novými strojmi. Zároveň si sovietske velenie uvedomovalo potrebu chrániť rozľahlé oblasti severného Ruska, kde sa nachádzal len malý počet leteckých základní. Bezpečnostnú situáciu zhoršoval aj nedostatok moderných lietadiel včasnej výstrahy a riadenia. Preto začali v konštrukčnej kancelárii Suchoj pracovať na vývoji novej záchytnej stíhačky s dlhším doletom, ktorá by bola schopná chrániť takto rozsiahly vzdušný priestor. Skúsenosti z prevádzky jednomiestnych stíhacích lietadiel ukázali, že pri dlhých hliadkovacích letoch dochádza k značnému vyčerpaniu pilota. Záťaž sa enormne umocňuje pri následnej bojovej akcii, keď musí pilot popri riadení stroja ešte obsluhovať komplexné zbraňové systémy. Preto sa konštruktéri v Suchoji rozhodli postaviť novú stíhačku na báze cvične-bojového lietadla Su-27UB. Takéto dvojmiestne usporiadanie kokpitu by umožnilo pilotovi riadiť stíhačku a venovať sa boju na krátku vzdialenosť, zatiaľ čo operátor zbraňových systémov by mohol viesť boj mimo vizuálnu vzdialenosť, monitorovať situáciu v okolí stroja a riadiť činnosť ďalších stíhacích lietadiel.

K najdôležitejším požiadavkám na nové stíhacie lietadlo teda patrili:

  • dvojmiestna kabína pilotov,
  • väčšie interné palivové nádrže,
  • systém dopĺňania paliva počas letu,
  • desať závesníkov pre leteckú výzbroj.

Systém dopĺňania paliva počas letu bol úspešne odskúšaný na prototype T-10U-2. Ten podstúpil v rokoch 1987 až 1988 niekoľko diaľkových letov. V roku 1988 boli vyrobené ďalšie dva lietajúce prototypy (T-10PU-5 a T-10PU-6), ktoré mali okrem nástavca pre dopĺňanie paliva nový navigačný systém, modernizovaný elektro-impulzný systém riadenia (fly-by-wire) a nový systém riadenia streľby. Na jeseň toho istého roka podstúpil prvý z prototypov letové skúšky. Výsledky testov potvrdili, že modernizovaný stroj z hľadiska aerodynamických vlastností v ničom nezaostáva za svojim predchodcom Su-27UB. Bolo teda rozhodnuté, že sa začne so sériovou výrobou nového stíhacieho lietadla, ktoré dostalo označenie Su-30. Prvý sériovo vyrobený kus sa vzniesol k oblohe dňa 14. apríla 1992. Kvôli rozpadu ZSSR a ekonomickej kríze sa sériová výroba spomalila a nakoniec bolo do roku 1996 vyrobených iba 7 lietadiel Su-30. Dve z nich (č. 596 a 597) boli dodané predvádzacej skupine skúšobných pilotov A. N. Kvočura, takže ruské letectvo získalo v tejto verzii len päť lietadiel (č. 50, 51, 52, 53 a 54).[4]

Berúc do úvahy dobové požiadavky na viacúčelové stíhacie lietadlo, rozhodli sa konštruktéri Suchoja vytvoriť stroj, schopný útočiť nielen na vzdušné, ale aj na pozemné ciele. Tak uzrel svetlo sveta variant Su-30MK, ktorý vznikol konverziou sériového Su-30 s palubným číslom 596. Tento technologický demonštrátor, schopný ničiť pozemné i námorné ciele, predstavili prvýkrát v roku 1993 na leteckej show v Le Bourget. Táto verzia sa do sériovej výroby nikdy nedostala, pritiahla však pozornosť zahraničných zákazníkov, hlavne z juhovýchodnej Ázie.[5]

V roku 1994 zahájilo Rusko s Indiou rokovania o dodaní modernizovanej verzie Su-27. Nasledujúci rok začala konštrukčná kancelária pracovať na vývoji modernizovaného lietadla pre Indické vzdušné sily. Dňa 30. novembra 1996 bola uzavretá medzivládna dohoda na dodanie 8 lietadiel Su-30K a 32 strojov Su-30MKI. Neskôr objednala India ešte 10 kusov Su-30K, čím sa celá objednávka zvýšila na 18 strojov tejto verzie. Dodávky lietadiel sa uskutočnili v rokoch 1997 až 1998.[6] Všetkých 18 stíhačiek Su-30K malo byť postupne zmodernizovaných na štandard Su-30MKI, v roku 2008 ich však India vrátila naspäť Rusku. Namiesto nich dostala 18 moderných Su-30MKI, pričom si doplatila rozdiel v cene.[7] Objavili sa správy, že vrátené Su-30K sa stanú súčasťou výzbroje Bieloruska. Táto krajina však o ne neprejavila záujem, preto boli dlho odstavené v bieloruskom závode v Baranoviči. Koncom roku 2013 zakúpila Angola 12 z týchto lietadiel. V súčasnosti prebieha ich modernizácia a začiatkom roku 2017 by mali byť dodané tomuto zákazníkovi.[8]

Prvý prototyp Su-30MKI, nazvaný Su-30I-1, bol vyrobený na jar roku 1997 a 1. júla toho istého roku začali letové skúšky. Dňa 26.novembra 2000 sa vzniesol k oblohe prvý sériovo vyrobený Su-30MKI a dodávka lietadiel indickému letectvu začala o dva roky neskôr. Stíhačky boli Indii dodané v troch várkach, pričom posledná z nich sa uskutočnila v roku 2004.[9] V tomto roku začali schádzať prvé Su-30MKI aj z linky montážneho závodu Hindustan Aeronautics Ltd, pretože India kúpila od Ruska licenciu na výrobu 140 lietadiel.

Začiatkom roka 1999 bol vyrobený vrámci programu Su-30MKK prvý prototyp, ktorý mal vyplniť požiadavky čínskeho letectva. Toto lietadlo, ktoré vzniklo konverziou prototypu Su-30 (T-10PU-5), absolvovalo svoj prvý let 20. februára 1999. Následne boli vyrobené ešte štyri prototypy s palubnými číslami 501, 502, 503 a 504. Dňa 27. augusta 1999 bola s Čínou podpísaná zmluva na nákup 45 stíhačiek Su-30MKK. Hodnota kontraktu predstavovala sumu asi 2 mld. USD a stroje mali byť dodané do 3 rokov.[10]

V nasledujúcich rokoch vznikli miernou modifikáciou avioniky Su-30MKK ďalšie deriváty:

  • Su-30MK2 - zaradený do služby v Čínskom námornom letectve, Indonézskych vzdušných silách a Ugandských vzdušných silách,
  • Su-30MK2V - zaradený do služby vo Vzdušných silách Vietnamskej ľudovej armády,
  • Su-30MKV - zaradený do služby vo Venezuelských vzdušných silách,
  • Su-30M2 - zaradený do služby vo Vojenských vzdušných silách Ruskej federácie.

Úpravou indického Su-30MKI vzniklo tiež niekoľko nových verzií:

  • Su-30MKA - zaradený do služby v Alžírskych vzdušných silách,
  • Su-30MKM - zaradený do služby v Kráľovských malajzijských vzdušných silách,
  • Su-30SM - zaradený do služby vo Vojenských vzdušných silách Ruskej federácie a v Ruskom námornom letectve.[11]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojmiestny kokpit lietadla Su-30
Su-30 počas letu nad Ruskom v roku 2010

Su-30[upraviť | upraviť zdroj]

Su-30 vychádza konštrukčne z dvojmiestneho cvične-bojového lietadla Su-27UB. V dvojmiestnej kabíne sedí vpredu pilot a za ním operátor zbraňových systémov, ktorý plní zároveň úlohu navigátora. Obaja sedia na vystreľovacích sedadlách K-36DM so sklonom 30°. V porovnaní s Su-27UB pribudol v zadnej časti kokpitu širokouhlý CRT displej, zobrazujúci operátorovi zbraňových systémov taktické informácie. Kryt kokpitu sa hydraulicky odklápa smerom dozadu.

Na ľavej strane trupu pred kabínou sa nachádza nadstavec tankovania za letu, zatiaľ čo na pravej strane je infračervený optický senzor OLS-27. Za kabínou sa nachádza hydraulicky ovládaná aerodynamická brzda s plochou 2,6 m². Táto brzdiaca klapka sa dokáže vychýliť smerom hore pod uhlom až 54° a používa sa na zníženie rýchlosti pri pristátí alebo pri bojovom manévrovaní v rýchlostiach do 1 000 km/h. Trup lietadla je dlhý 21,94 m a má polo-škrupinovú konštrukciu. Su-30 je strednoplošník s lichobežníkovými krídlami. Krídla majú rozpätie 14,7 m a uhol šípu nábežnej hrany 42°. Flaperóny s plochou 4,9 m² plnia funkciu klapiek a krídeliek. Používajú sa pri vzlete a pristátí alebo manévrovaní pri rýchlosti do 860 km/h. V zadnej časti trupu sa nachádzajú dvojité zvislé chvostové plochy, ktoré sú rovnobežné. Namiesto manuálneho systému je lietadlo vybavené elektro-impulzným systémom riadenia.

O pohon stroja sa starajú dva motory Saturn-Ľuľka AL-31F (Izdelije 99), aké poháňajú aj Su-27. AL-31F je dvojprúdový, dvojhriadeľový motor s modulárnou konštrukciou a so spoločnou komorou prídavného spaľovania pre oba prúdy. Každý motor dokáže vyvinúť maximálny ťah 75,22 kN a pri plnej forsáži až 122,6 kN. Hmotnosť motora je 1 540 kg. AL-31F je spoľahlivý v širokom rozsahu rýchlostí a výšok letu. Zväčšený objem palivových nádrží na 9 400 kg umožnil predĺžiť dolet až na 3 600 km. Vďaka systému tankovania počas letu však mohli piloti vykonávať diaľkové lety, nezriedka trvajúce až 10 hodín. Regulovateľné vstupné otvory na prívod vzduchu k motorom majú obdĺžnikový prierez a nachádzajú sa pod nábežnou hranou krídel. Sú vybavené mriežkou na ochranu pred možným vniknutím cudzích predmetov pri vzlete a pristátí.

Lietadlo je vybavené dopplerovským rádiolokátorom N001 Mječ, ktorý dokáže detegovať bombardér na vzdialenosť 140 km. Stíhačku s efektívnou odrazovou plochou 3 m² dokáže odhaliť na vzdialenosť 80 - 100 km a sledovať na 65 km.

Hlavňovú výzbroj predstavuje kanón GŠ-301 kalibru 30 mm s palebným priemerom 150 nábojov. Tento jednohlavňový kanón sa nachádza s koreni pravého krídla. Rakety je možné podvesiť na 10 závesných bodoch – po jednej na koncoch krídel, dve pod každým z krídel, po jednej na motorových gondolách a dve za sebou medzi motorovými gondolami. Su-30 má integrované rakety stredného dosahu R-27R/R-27T (max. 6 kusov), rakety s predĺženým doletom R-27ER/R-27ET (max. 6 kusov) a rakety krátkeho dosahu R-73 (max. 4 kusy).

Su-30K[upraviť | upraviť zdroj]

Su-30K nebola v skutočnosti novo vyrobená verzia Su-30, ale išlo o staršie Su-27UB s namontovaným tankovacím nadstavcom, ktoré boli upravené pre Indiu. Od Su-30 sa odlišovali len integráciou voľne padajúcich bômb s hmotnosťou do 500 kg (napr. FAB-250) a neriadených rakiet.[12]

Dvanásť strojov, určených pre Angolu, podstupuje v súčasnosti rozsiahlu modernizáciu. Tá by mala zahŕňať integráciu protilietadlových rakiet RVV-AE, riadených striel typu vzduch-zem (Ch-25ML, Ch-29Т, Ch-29L, Ch-31А, Ch-31P), riadených bômb (KAB-500Kr, KAB-500L, KAB-1500L, KAB-1500Kr) a nové prostriedky rádioelektronického boja.

Su-30MKI[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristickým znakom indických Su-30MKI, vďaka ktorému sa dajú ihneď odlíšiť od počiatočných Su-30 alebo Su-30K, sú kačacie plochy v prednej časti trupu. Kabína bola taktiež prepracovaná - v lietadlách vyrobených v Rusku pribudlo 7 multifunkčných farebných LCD displejov s vysokým rozlíšením od spoločnosti Thales, zatiaľ čo v stroje z produkcie Hindustan Aeronautics Ltd sú vybavené displejmi od Samtel Display Systems. V kokpite sú nové vystreľovacie sedadlá K-36D-3,5 a priehľadový displej (HUD) Elbit Su 967.[13]

Pohon Su-30MKI zabezpečujú modernejšie motory Al-31FP s meniteľným vektorom ťahu. Trysky pohonných jednotiek sa môžu vychyľovať vo vertikálnej rovine pod uhlom ±15°.

V porovnaní s prvými Su-30 sú indické "tridsiatky" vybavené výkonnejším rádiolokátorom N011M BARS.[14] Radar má zorné pole ±70° vo vertikálnej rovine a ±45° v horizontálnej rovine. Dokáže detegovať vzdušné ciele na vzdialenosť 120 - 140 km, železničný most na 80 - 120 km, skupinu tankov na 40 - 50 km a torpédoborec na 120 - 150 km. V režime vzduch-vzduch môže sledovať až 15 cieľov a na 4 z nich navádzať rakety. V režime vzduch-zem dokáže sledovať 2 pohyblivé alebo stacionárne ciele.[15] Špeciálne pre Su-30MKI bol vyvinutý nový infračervený senzor s laserovým diaľkomerom OLS-30, určený na vyhľadávanie a sledovanie vzdušných cieľov.

Pod každým krídlom pribudol jeden zbraňový závesník, čím sa zvýšil ich celkový počet z 10 na 12. To sa prejavilo aj na zvýšení celkovej nosnosti leteckej výzbroje zo 6 000 kg na 8 000 kg. Protilietadlové strely doplnila raketa R-77 (RVV-AE) a integrovaná bola i celá škála munície typu vzduch-zem. Ide hlavne o riadené strely Ch-25ML, Ch-29Т, Ch-29L, Ch-31А, Ch-31P, Ch-59ME a riadené bomby KAB-500Kr, KAB-500OD, KAB-1500L, KAB-1500Kr. Staršiu a lacnejšiu muníciu zastupujú voľne padajúce bomby s hmotnosťou od 100 kg do 500 kg a neriadené rakety S-8, S-13 a S-25.

Su-30MKK[upraviť | upraviť zdroj]

Su-30MKK počas letu

Su-30MKK sa líši od svojich predchodcov tým, že zvislé chvostové plochy tohto lietadla sú hrubšie a vyššie. Na rozdiel od Su-30MKI nemá v prednej časti trupu kačacie plochy. Kabína posádky dostala nové prístrojové vybavenie ruskej proveniencie a viacúčelové displeje.

V porovnaní s Su-30MKI má menej výkonný radar (N001VE), ktorý však už umožňuje stíhačke použiť rakety RVV-AE. N001VE dokáže detegovať vzdušné ciele na vzdialenosť 90 - 110 km, pozemné ciele na 70 - 80 km a veľké lode na 200 - 250 km. Je vybavený aj infračerveným senzorom OLS-30 s dosahom 80 - 100 km.[16]

Za indickým variantom zaostáva Su-30MKK aj z hľadiska pohonnej sústavy, keďže je poháňaný motormi Al-31F bez meniteľného vektoru ťahu.

Stíhačka unesie na 12 závesných bodoch výzbroj s hmotnosťou do 8 000 kg. Popri moderných protilietadlových strelách RVV-AE má stroj integrované samozrejme aj staršie typy (R-27R/R-27T, R-27ER/R-27ET, R-73). Na ničenie pozemných cieľov môže použiť celú škálu voľne padajúcich bômb (FAB-500, RBK-500, FAB-250M62, FAB-250M54 a FAB-100) alebo neriadené rakety S-8, S-13 a S-25. Z presne navádzanej munície typu vzduch-zem sú zastúpené riadené strely Ch-29T, Ch-29TE, Ch-29L, Ch-59M, Ch-31P a Ch-31A alebo riadené bomby KAB-500Kr a KAB-1500Kr.

Su-30SM[upraviť | upraviť zdroj]

Verzia Su-30SM

Najvýznamnejšou odlišnosťou Su-30SM od Su-30MKI je nový rádiolokátor N011M Bars-R, ktorý umožňuje použitie rakiet RVV-SD.[17] Ide o riadenú strelu vzduch-vzduch s aktívnym rádiolokačným navádzaním, ktorá je obdobou americkej AIM-120C. V porovnaní so strašími verziami R-77 má výrazne zvýšený výkon vysielača, citlivosť prijímača, aktualizovaný softvér, lepšiu odolnosť voči rušeniu a mala by byť schopná zasiahnuť cieľ z prednej polosféry až na 110 km.[18] N011M Bars-R dokáže sledovať 15 cieľov súčasne a na 4 z nich navádzať rakety.[19] Pre boj mimo vizuálnu vzdialenosť môžu Su-30SM použiť aj staršie strely R-27ER/ET. Na krátku vzdialenosť môžu byť vzdušné ciele ničené raketami R-73. Podľa záberov zo Sýrie by Su-30SM mala mať integrovanú aj jej najnovšiu verziu RVV-MD, ktorá dokáže zasahovať lietadlá na vzdialenosť 300 m až 40 km.[20] Staršiu výzbroj typu vzduch-zem zastupujú voľne padajúce bomby alebo neriadené rakety S-8, S-13 a S-25. Samozrejmosťou sú už aj opticky navádzané bomby s hmotnosťou 500 kg a 1 500 kg (KAB-500Kr, KAB-1500Kr). Tie sú určené na ničenie stacionárnych pozemných cieľov, ako sú železobetónové bunkre, pristávacie dráhy, železničné a diaľničné mosty alebo vojensko-priemyselné zariadenia. Lietadlo môže mať podvesené protirádiolokačné strely Ch-31P s dosahom 110 km[21] alebo protilodné strely Ch-31A s dosahom 70 km.[22] Na ničenie stacionárnych pozemných cieľov je určená strela Ch-59MK2 s družicovým navádzaním (GLONASS) a dosahom 285 km.[23] Protizemnou strelou krátkeho dosahu je Ch-29TD.[24]

Na rozdiel od Su-30MKI má Su-30SM iný priehľadový displej - HUD3022 od francúzskej spoločnosti Thales. V júli 2015 sa však objavila informácia, že tieto head-up displeje by mali byť nahradené ruskými IKŠ-1M.[25] Správy o zrealizovaní tejto modernizácie však dodnes neboli zverejnené. Palubná doska Su-30SM je vybavená viacúčelovými farebnými displejmi Thales SMD55S (5x5 palcov), ako majú niektoré indické Su-30MKI. Na prístrojovej doske ruských stíhačiek je teda rovnaký súbor displejov, ale k zmenám došlo pri rozmiestnení analógových zariadení. Navigáciu zabezpečuje inerciálny navigačný systém LINC-1000 od francúzskej spoločnosti Sagem a družicový systém GLONASS. Od indickej verzie sa stíhačka odlišuje aj identifikačným systémom "vlastný-cudzí" IFF-1410A z ruskej produkcie.[26]

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Su-30MK2 v službách venezuelských vzdušných síl
  • Su-30 – základná verzia (pôvodne označovaná ako Su-27PU)
  • Su-30K – exportné prevedenie základnej verzie Su-30
  • Su-30M – viacúčelová modernizovaná verzia
  • Su-30MK – exportná verzia Su-30M
  • Su-30MKI – exportná verzia pre Indiu s rádiolokátorom NIIP N011M Bars a motormi AL-31FP s meniteľným vektorom ťahu
  • Su-30MKK – exportná verzia pre Čínu
  • Su-30MKM – exportná verzia pre Malajziu
  • Su-30MKA – vychádza z verzie Su-30MKI, avšak líši sa francúzskou a ruskou avionikou, prispôsobenou pre potreby Alžírska.
  • Su-30MK2 – Su-30MKK s vylepšenou elektronikou a možnosťou niesť protilodné strely
  • Su-30MKV – exportná verzia pre Venezuelu
  • Su-30MK2V – modifikovaná verzia Su-30MK2 pre Vietnam
  • Su-30MK3 – Su-30MKK s rádiolokátorom Žuk MSE a možnosťou niesť protilodnú raketu Kh-59MK
  • Su-30SM – verzia pre ruské letectvo s meniteľným vektorom ťahu

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská intervencia v Sýrii[upraviť | upraviť zdroj]

Su-30SM ruských vzdušných síl sprevádza strategický bombardér Tu-160 počas bojového letu nad Sýriou

Dňa 30. septembra 2015 začalo Rusko v Sýrii letecké operácie proti ozbrojeným odporcom režimu Bašára al-Assada. Popri bojových lietadlách Su-25SM, Su-24M a Su-34 sa prvýkrát do bojových operácií zapojili aj stroje Su-30SM, ktoré im poskytujú vzdušné krytie. V novembri, keď sa do bombardovania zapojili aj strategické bombardéry, poskytovali Su-30SM doprovod tiež lietadlám Tu-160.[27]

Pôvodne sa na leteckej základni pri meste Latakíja nachádzali 4 stíhačky Su-30SM, avšak do decembra ich počet vzrástol až na 16 kusov.[28] Lietadlá Su-30SM sú vyzbrojené protilietadlovými strelami s infračervenou navádzacou hlavicou R-73 a protilietadlovými strelami s poloaktívnym rádiolokačným navádzaním R-27R/ER.[29] Na niektorých záberoch zo sýrskej základne sú tieto viacúčelové lietadlá vybavené aj železnými bombami FAB-250. Dá sa teda predpokladať, že okrem vzdušného krytia sa zúčastňujú aj na útokoch proti pozemným cieľom.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Používatelia lietadiel Su-30 (stav z roku 2016)


Alžírsko Alžírsko
  • Alžírske vzdušné sily disponujú 44 strojmi Su-30MKA a v apríli 2015 podpísali zmluvu na nákup ďalších 14 lietadiel Su-30MKA. Na základe tohto kontraktu obdržalo Alžírsko v decembri 2016 osem strojov a zvyšných šesť by malo byť dodaných do konca roka 2017.[30]
Angola Angola
  • Angolské národné vzdušné sily v októbri 2013 oznámili nákup 18 lietadiel Su-30K, ktoré boli pôvodne zaradené do služby u indických vzdušných síl. Vo februári 2014 však zredukovali tento počet na 12 strojov. Tieto lietadlá predstavovali úvodnú dodávku stíhačiek Su-30, ktoré obdržala India v rokoch 1997 až 1999. Išlo o základné prevedenie Su-30 bez kačacích krídel a motory nemali možnosť meniť vektor ťahu. India pôvodne plánovala modernizáciu týchto lietadiel, ale neskôr sa rozhodli pre výmenu za novší variant[31].
Čína Čína
India India
  • Indické vzdušné sily disponovali k septembru 2015 220 lietadlami Su-30MKI a do konca roka 2019 by mali získať ešte ďalších 52 kusov.[32]
Indonézia Indonézia
Kazachstan Kazachstan
  • Kazašské vzdušné sily a protivzdušná obrana: v roku 2014 objednal Kazachstan 4 stroje Su-30SM v hodnote 5 mld. rubľov. Koncom roka 2015 podpísal zmluvu v hodnote 10 mld. rubľov na nákup ďalších 7 lietadiel. Na základe týchto dvoch kontraktov obdržalo kazašské letectvo doteraz 6 stíhačiek Su-30SM, ktoré sú dislokované na základni v Taldykorgane.[33]
Malajzia Malajzia
Rusko Rusko
  • Vojenské vzdušné sily k 12. septembru 2017 disponovali 3 Su-30, 20 Su-30M2[34] a 72 Su-30SM (letiská Millerovo, Domna, Lipeck, Achtubinsk, Chalino a Dziomgi v meste Komsomoľsk na Amure).[35] V roku 2012 bola uzavretá zmluva na 60 strojov Su-30SM, ktoré boli všetky do októbra 2016 dodané ruskému letectvu. V roku 2016 podpísalo Ministerstvo obrany Ruskej federácie zmluvu na nákup ďalších 28 stíhačiek Su-30SM, ktoré majú byť ruskému letectvu dodané do konca roka 2018.[36]
  • Ruské námorné letectvo disponuje 17 strojmi Su-30SM (k máju 2017), ktoré sa nachádzajú na základni Saky na Kryme (12 ks), Severomorsk-3 (2 ks) a Čerňachovsk (3 ks).[37] Na základe zmlúv, podpísaných v rokoch 2013 až 2016, by ruské námorné letectvo malo do roku 2018 získať celkovo 28 stíhačiek Su-30SM.[38]
Uganda Uganda
Venezuela Venezuela
Vietnam Vietnam

Incidenty a nehody[upraviť | upraviť zdroj]

  • 12. jún 1999: Ruský Su-30MK havaroval na airshow v Paríži. Obaja piloti sa katapultovali a nezranení pristáli na zemi. Zrútenie stroja zapríčinila kolízia s vtákom. (Video)
  • 30. apríl 2009: Indický Su-30MKI havaroval neďaleko mesta Jaisalmer. Jeden pilot zahynul, druhý bol zranený.[40]
  • 30. november 2009: Indický Su-30MKI havaroval neďaleko mesta Jaisalmer. Piloti sa katapultovali a pristáli nezranení. Všetky Su-30MKI indického letectva boli uzemnené do chvíle, kým vyšetrovacia komisia nezistila príčinu havárie. Bol ním neznámy predmet nasatý jedným z motorov.[41]
  • 13. december 2011: Indický Su-30MKI havaroval neďaleko mesta Pune. Obaja piloti sa včas katapultovali a bezpečne pristáli.[42]
  • 14. októbra 2014 sa zrútil indický Su-30MKI blízko dediny Theoor - obaja piloti sa stihli katapultovať.[43]
  • 19. mája 2015 sa zrútil indický Su-30MKI 36 km od základne Tezpur potom, ako sa museli obaja piloti katapultovať v dôsledku technických problémov.[44]
  • 17. septembra 2015 havaroval venezuelský Su-30MK2, v ktorom zahynuli obaja piloti. K nehode došlo počas prenasledovania malého lietadla, ktoré narušilo venezuelský vzdušný priestor a s najväčšou pravdepodobnosťou prevážalo drogy.[45]

Špecifikácie (Su-30MK)[upraviť | upraviť zdroj]

Sukhoi Su-30

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 2
  • Dĺžka: 21,94 m
  • Rozpätie: 14,70 m
  • Výška: 6,36 m
  • Plocha krídel: 62,04 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 17 700 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 34 500 kg
  • Motor: 2× Saturn-Ľuľka AL-31F,
    • maximálny ťah: 75,22 kN každý
    • ťah s prídavným spaľovaním: 122,6 kN každý

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 2 125 km/h (2,0 M)
  • Maximálna rýchlosť pri zemi: 1 400 km/h
  • Dolet: 3 500 km (s jedným dotankovaním 5 200 km)
  • Dostup: 17 500 m
  • Maximálne preťaženie: -3,0/+8,5 g

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Avionika[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rádiolokátor: NIIP Tichomirov N-017 Meč (možnosť sledovať 10 cieľov a na 2 z nich navádzať riadené strely)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Suchoj Su-27PU/Su-30 lietadla.com
  2. Su-30 Flanker (Su-27PU) military.cz
  3. Морская авиация ЧФ пополнилась тремя истребителями Су-30СМ
  4. Су-30
  5. Су-30МК
  6. Ангола получит первые истребители Су-30К до конца 2015 года
  7. "Рособоронэкспорт" нашел покупателя на Су-30К, которые вернула Индия
  8. ВВС Анголы получат самолеты Су-30K к 2017 году
  9. Су-30МКИ
  10. Су-30МКК
  11. Су-30. Бестселлер российской авиации
  12. Экспортные Су-30 в «заморских прикидах»
  13. Indian Sukhoi 30 MKIs Suffering Multifunctional Display Failures; India Complains To Russia
  14. Flanker Radars in Beyond Visual Range Air Combat
  15. Russian Avionics
  16. AIR FORCE SYSTEMS
  17. Зачем России три модификации Су-27
  18. Авиационная ракета средней дальности РВВ-СД (изделие 170-1)
  19. Многоцелевой истребитель Су-30СМ
  20. Ракета «воздух-воздух» РВВ-МД в Сирии?
  21. Ракета Х-31П
  22. Ракета Х-31А
  23. Ракета Х-59МК2
  24. ЯКУБОВИЧ, Николай Васильевич. Все авиашедевры Сухого – от Су-2 до Су-27 и Т-50. [s.l.] : Эксмо, 2015. ISBN 978-5-699-78965-8. S. 393. (Rusky)
  25. Су-30СМ получат российские индикаторы на фоне лобового стекла
  26. Кабина Су - 30СМ
  27. Воздушная операция ВКС России в Сирии продолжается
  28. These photos of everyday life at Hmeymim say a lot about the Russian Air Force operations in Syria
  29. Журналистам показали ракеты, которыми вооружены истребители РФ в Сирии
  30. Алжир получил первые восемь истребителей Су-30МКИ(А) по третьему контракту
  31. Angolan Su-30K deliveries to start in November
  32. Indian Air force scrambling to outgun China, Pakistan in the air
  33. Казахстан получил еще два истребителя Су-30СМ
  34. ВКС России получили последние два истребителя Су-30М2 Livejournal, 9. apríl 2016.
  35. 14-го гвардейский истребительный авиационный полк получил еще два истребителя Су-30СМ Livejournal, 12. september 2017.
  36. Контракт еще на 36 истребителей Су-30СМ для Министерства обороны России Livejournal, 4. apríl 2016.
  37. Два Су-30СМ идут на Балтийский флот Livejournal, 28. máj 2017.
  38. Контракт еще на 36 истребителей Су-30СМ для Министерства обороны России Livejournal, 4. apríl 2016.
  39. Последние Су-30МК2 для Вьетнама
  40. Pilot killed in SU-30 MKI crash in Jaisalmer
  41. Su-30MKI fighter jet crashes in western India, pilots survive | Defense | RIA Novosti
  42. http://www.ndtv.com/article/india/air-force-plane-crashes-near-pune-pilots-eject-safely-157576?pfrom=home-topstories
  43. IAF Sukhoi Su-30MKI crashes near Pune, pilots safe
  44. Sukhoi-30 fighter jet crashes near Tezpur, pilots safe
  45. Venezuela's Maduro Confirms 2 Deaths in Fighter Jet Crash