Ch-29

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ch-29

Laserom navádzaná Ch-29L
Typ: Raketa vzduch-zem krátkeho dosahu
Miesto pôvodu: Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
História služby
V službe: 1980 - súčasnosť
História výroby
Výrobca: Vympel
Varianty: Ch-29L
Ch-29ML
Ch-29T
Ch-29TE
UCh-29
Základné údaje
Bojová hlavica: trieštivo - trhavá

Ch-29 (v kóde NATO: AS-14 Kedge) je strela typu vzduch-zem krátkeho dosahu vyvinutá Sovietskym zväzom. Je určená na ničenie železobetónových bunkrov, priehrad, mostov a lodí.

Ch-29 je súčasťou výzbroje útočných lietadiel Su-25TM, MiG-27M, Su-17M3/M4, Su-24M, stíhacích bombardérov Su-34 a stíhačiek MiG-29SMT alebo Su-35.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj riadenej strely Ch-29 pre lietadlo MiG-23BN sa začal v konštrukčnej kancelárii Molnia v 70. rokoch 20. storočia. Aby bolo možné do rakety umiestniť silnejšiu hlavicu, motor a televízny navádzací systém, bolo potrebné prejsť na nový 15-palcový kaliber. Dovtedy vyrábané rakety (Ch-23 a Ch-25) mali priemer len 11 palcov. Nová riadená strela typu vzduch-zem bola zavedená do služby v roku 1980. Od roku 1981 pokračovali vývojárske práce na Ch-29 v Štátnom konštrukčnom úrade Vympel.

Konštrukcia a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Raketa Ch-29 je vybavená vysokovýbušnou priebojnou hlavicou s hmotnosťou 317 kg (116 kg trhaviny) s kontaktnou poistkou. Poistka má dva režimy (nastavené pilotom pred štartom): okamžitý a oneskorený. Poistkové snímače sú umiestnené pred hlavicou v tele v oblasti ovládacích plôch a prebiehajú pozdĺž nábežných hrán krídla. Riadenie náklonu rakety je zabezpečené krídelkami. Raketa sa odhadzuje zo závesníkov AKU-58 alebo AKU-58-1.

Variant s označením Ch-29L je vybavený poloaktívnym laserovým vyhľadávačom 24N1. Používa sa pri osvetľovaní cieľa z lietadiel vybavených opticko-elektronickými systémami Kaira, Kľon, Smerč alebo pozemnými laserovými označovačmi cieľa. Skúsenosti z vojny v Afganistane ukázali, že druhá možnosť je efektívnejšia. Dosah strely je 10 km.

Raketa Ch-29T je vybavená televíznym navádzacím systémom Tubus-2. Je určená na ničenie lodí s výtlakom do 10 000 ton, železobetónových bunkrov, betónových pristávacích dráh, mostov a priemyselných objektov. Cieľ je zachytený vyhľadávačom pred odpálením rakety. V tomto prípade sa cieľový obraz reprodukuje na televíznom displeji v kokpite lietadla. Potom je raketa vypálená z odpaľovacieho zariadenia a vykoná autonómny let k cieľu. Nevýhodou rakety je, že ju možno použiť len počas denného svetla bez hmly a oparu. Dosah strely je 12 km.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ch-29L - s laserovým vyhľadávačom.
  • Ch-29ML - s modernizovaným laserovým vyhľadávačom.
  • Ch-29T - s televíznym vyhľadávačom.
  • Ch-29TE - modernizovaný exportný variant, ktorého dosah je zvýšený na 30 km.[1]
  • UH-29 - školský variant, ktorý slúži na nácvik príslušníkov letecko-inžinierskej služby k vyzbrojovaniu jednotlivých typov leteckej techniky touto raketou, ako aj na preskúšavanie prevádzkyschopnosti jednotlivých častí elektrických obvodov lietadiel. Raketa nemá aktívnu bojovú časť, ani prachovú náplň raketového motora.[2]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. aviaros.narod.ru, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
  2. Raketa Ch-29 L - výrobok školský UD 64 [online]. ebadatelnavhm.vhu.sk, [cit. 2024-03-01]. Dostupné online.