Ch-25

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ch-25
Fixing missiles to a Russian jet at Latakia (1).jpg
Ch-25ML pripevňovaná na Su-24 na základni pri Lazikiji (Sýria)
Typ: Raketa vzduch-zem krátkeho dosahu
Miesto pôvodu: Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
História služby
V službe: Ch-25: 3. februára 1976
Ch-25M: 13. augusta 1989 - súčasnosť
História výroby
Výrobca: Zvezda
Zvezda-Strela
Vyrobené: Ch-25: 1975 - 1983
Ch-25M: 1981 - 1997
Varianty: Ch-25MP
Ch-25ML
Ch-25MR
Základné údaje
Bojová hlavica: trieštivo - trhavá

Ch-25 (v kóde NATO: AS-10 Karen) je strela typu vzduch-zem krátkeho dosahu vyvinutá Sovietskym zväzom v konštrukčnej kancelárii Zvezda (v súčasnosti ruská spoločnosť Zvezda-Strela). Je určená na ničenie stacionárnych a mobilných pozemných cieľov.

Hoci je strela v ruskom letectve dodnes využívaná, čosko ju zrejme nahradí modernejšia Ch-38M vyvinutá spoločnosťou Raduga.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Skúsenosti s prvými ruskými riadenými strelami "vzduch-zem" (Ch-23) neboli úplne uspokojivé. Okrem nízkej presnosti raketa Ch-23 výrazne zaťažovala pilota. Ten sa totiž musel venovať súčasne pilotovaniu lietadla, navádzaniu strely a v prípade nutnosti ešte vykonávať bojové manévre. Vedecko-technický pokrok v oblasti mikroelektroniky a optiky v prvej polovici 70. rokov 20. storočia umožnil posun taktiež vo vývoji riadených striel.

Dňa 4. decembra 1970 bolo prijaté rozhodnutie o zvýšení takticko-technických charakteristík lietadiel Su-7BM a Su-17M, ktoré malo byť dosiahnuté novou laserom navádzanou raketou a laserovým značkovačom "Prožektor-1". O 2 roky neskôr bol zahájený vývoj strely Ch-25.[1] Testovanie novej rakety začalo v roku 1973, kedy bolo z lietadiel Su-7BM a Su-17M vystrelených celkovo 12 exemplárov. Keďže výsledky boli z hľadiska presnosti neuspokojivé, testy ďalej pokračovali pomocou Su-17M2, ktorý mal sofistikovanejšie zameriavacie zariadenie. K ďalším odpalom došlo v priebehu roka 1974 a testovali sa strelby aj z MiG-23BK (MiG-27K). Raketa Ch-25 bola zaradená do výzbroje 3. februára 1976 a vyrábala sa do roku 1983. Dňa 13. augusta 1989 boli zavedené jej vylepšené verzie Ch-25MP, Ch-25ML a Ch-25MR, ktoré sa vyrábali až do roku 1997.

Konštrukcia a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojho predchodcu (Ch-23) zdedila strela Ch-25 len vonkajší vzhľad a aerodynamický dizajn.

V prednej časti sa nachádza navádzací systém - laserový, rádiovo-povelový, pasívny/aktívny rádiolokačný, satelitný, optický TV alebo infračervený. Nasleduje riadiaci systém a za ním vysoko výbušná bojová hlavica. V zadnej časti je umiestnený raketový motor s bočnými tryskami.[2]

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sovietska intervencia v Afganistane[upraviť | upraviť zdroj]

Od apríla 1986 bombardovali sovietske Su-25 strelami Ch-25ML vchody do jaskýň, ktoré využívali afganskí mudžahedíni ako úkryty a sklady zbraní. Útoky boli vykonávané z výšky až 8 km.[3]

Invázia Iraku do Kuvajtu[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku invázie do Kuvajtu stratil Irak lietadlá Su-22 a MiG-23 po zásahu raketami zem-vzduch zo systému MIM-23B (I-Hawk). Na potlačenie kuvajtskej protivzdušnej obrany použilo iracké letectvo strely Ch-25MP vystrelené z lietadiel Su-22.[4]

Ruská intervencia v Sýrii[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2015 útočili ruské Su-24 na pozície militantov v Sýrii strelami Ch-25ML.[5]

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ch-25MP – protirádiolokačná verzia s inerciálnym a pasívnym rádiolokačným systémom navedenia, ktorá nahrádzala Ch-27PS.[6]
  • Ch-25MPU – modernizovaná protirádiolokačná verzia s pasívnym rádiolokačným systémom navedenia.
  • Ch-25ML – laserom navádzaná verzia, ktorá nahrádzala Ch-25.
  • Ch-25MR – verzia s rádiovým povelovým systémom, ktorá nahrádzala Ch-23.[7]
  • Ch-25MT – verzia s pasívnym TV systémom navedenia.
  • Ch-25MTP – verzia s pasívnym infračerveným systémom navedenia.[8]
  • Ch-25MA – verzia s inerciálnym a aktívnym rádiolokačným systémom navedenia.[9]
  • Ch-25MS – verzia so satelitným systémom navedenia.[10]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Ch-25 Ch-25ML Ch-25МR Ch-25МP
Výrobné označenie Výrobok 69 Výrobok 713 Výrobok 714 Výrobok 711/
Výrobok 712
Rok zavedenia do výzbroje 1976 1981 1981 1981
Navádzanie laserové laserové rádiovo povelové pasívne rádiolokačné
Motor PRD-228 PRD-276
Efektívny dostrel minimálny, km 3
Efektívny dostrel maximálny, km 7 10 10 40
Kruhová odchýlka, m 5-10 5-10 do 0,5 - 1 do 0,5 - 1
Rýchlosť nosiča pri odpale, km/h 700-1000 700-1250
Minimálna výška odpalu, km 0,5 0,05
Maximálna výška odpalu, km 4 5 12
Maximálna rýchlosť strely 850 870 860 920
Dĺžka, mm 3750 3705 3830 4194/4294
Priemer, mm 275
Rozpätie krídel, mm 820 755
Hmotnosť, kg 320 299±8 320 315±8
Bojová časť F25-1М
trieštivo - trhavá
F27
Hmotnosť bojovej časti 112 86-90 140 86-90
Závesníky APU-68, APU-68UМ, APU-68-85, APU-68UМ2, APU-68UМ3
Nosiče Su-17, Su-24, Su-25, Su-27, MiG-27, MiG-29, MiG-31BМ, Ка-50 (Ch-25МL)

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Rusko Rusko

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]