Mikojan-Gurevič MiG-31

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
MiG-31
Микоян-Гуревич МиГ-31БМ (2014).jpg
Typ prepadové stíhacie lietadlo
Výrobca Mikojan-Gurevič
Prvý let 16. september 1975
Zavedený 1981
Charakter v službe
Hlavný používateľ Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Kazašské vzdušné sily a protivzdušná obrana
Výroba 1975 - 1994
Vyrobených viac ako 500
Varianty MiG-31B/BS
MiG-31BM/BSM
MiG-31D

Mikojan-Gurevič MiG-31 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-31) (v kóde NATO: "Foxhound") je moderné sovietske a ruské dvojmiestne, nadzvukové stíhacie lietadlo vytvorené na získanie a udržanie nadvlády vo vzduchu. Bolo vyvinuté ako náhrada za Tu-128. Aj keď MiG-31 nemôže ponúknuť vynikajúcu obratnosť ani stúpavosť MiGu-29, jeho modernizovaná verzia MiG-31BM je považovaná za jedno z najlepších stíhacích lietadiel na svete.

MiG-31 je ťažká nadzvuková stíhačka schopná bojovej činnosti za akýchkoľvek meteorologických podmienok, vo dne i v noci. Počas studenej vojny mala zabezpečiť, aby do sovietskeho vzdušného priestoru neprenikli špionážne lietadlá SR-71 Blackbird, bombardéry B-52 Stratofortress a strely s plochou dráhou letu. Dnes sú jej hlavnými „protivníkmi“ americké strategické bombardéry B-1 Lancer a B-2 Spirit.

Ministerstvo obrany Ruskej federácie očakáva, že zmodernizované MiG-31BM budú do ruského letectva zaradené minimálne do roku 2030.[1]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Bočný pohľad na MiG-31
Čelný pohľad na MiG-31
Kokpit pilota na "prvých" MiG-31
Radar Zaslon lietadla MiG-31 na Paris Air Show v roku 1991
MiG-31BM vzlietajúci zo základne v Čeliabinsku

Vývoj amerických strategických riadených striel a ich zaradenie do výzbroje predstavoval pre ZSSR novú hrozbu, s ktorou bolo potrebné sa vysporiadať. Budúca záchytná stíhačka mala chrániť územie Sovietskeho zväzu pred raketovým útokom vedeným od Arktídy cez severné oblasti ZSSR, ktoré neboli kontinuálne pokryté radarmi. Požiadavky armády na nové lietadlo, ktoré malo nahradiť Tu-128, boli vydané v roku 1968. Stíhačka mala mať akčný rádius 700 km pri rýchlosti letu 2 500 km/h (M = 2,35) a 1 200 km pri lete podzvukovou rýchlosťou. Mala byť schopná napádať vzdušné ciele, pohybujúce sa vo výškach od 100 m do 30 000 m. Práce na vývoji nového stroja, nazvaného MiG-25MP, sa začali v roku 1972. Prvý prototyp, ktorý mal pomenovanie Je-155MP-831, bol dokončený na jar v roku 1975 a svoj premiérový let absolvoval dňa 16. septembra 1975. Po štyroch rokoch bola ukončená prvá etapa testovania a začala sa sériová výroba lietadiel MiG-31. V roku 1981 boli stroje MiG-31 oficiálne zaradené do sovietskeho letectva.[2]

V roku 1985 zadržala sovietska tajná služba (KGB) v Moskve Adolfa Tolkačeva, ktorý poskytoval západným spravodajským agentúram utajované informácie o zbraňových systémoch stíhačiek MiG-29 a MiG-31. To donútilo konštruktérov urýchliť práce na vývoji novej verzie MiG-31. Výsledkom bol MiG-31B s vylepšeným rádiolokátorom, ktorý bol vybavený výkonnejšími motormi D-30F6, ale aj novými raketami R-33S a R-40TD. Vrámci tejto modernizácie získalo lietadlo tiež systém dopĺňania paliva za letu, modernejšiu avioniku a vylepšené prostriedky vedenia elektronického boja. Výroba tejto novej verzie sa začala na prelome rokov 1990 a 1991. Kvôli vyzradeniu informácií o parametroch počiatočnej výrobnej série MiG-31, bolo potrebné upraviť všetky dovtedy vyrobené stroje na štandard MiG-31B. Takto prerobené lietadlá dostali označenie MiG-31BS a z celého modernizačného balíka im chýba systém dopĺňania paliva počas letu.[3]

Produkcia MiG-31 bola ukončená v roku 1994, pričom bolo celkovo vyrobených viac ako 500 kusov týchto lietadiel.[4]

V roku 1997 bol vypracovaný projekt modernizácie lietadiel MiG-31B/MiG-31BS, ktorý by rozšíril možnosti týchto strojov o schopnosť útočiť na pozemné ciele a spravil by z nich viacúčelové stíhacie lietadlá. Konverziou sériovo vyrobeného MiG-31B tak vzniká v roku 1998 prototyp MiGu-31BM, ktorý bol verejnosti predstavený o rok neskôr. Celý vývoj sa v dôsledku nedostatku financií oneskoril, preto boli prvé stroje odovzdané ruskému letectvu až v roku 2008. Zmodernizované MiG-31B boli premenované na MiG-31BM a zmodernizované MiG-31BS boli nazvané MiG-31BSM.[5]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Drak[upraviť | upraviť zdroj]

Už na prvý pohľad je jasné, že MiG-31 vychádza konštrukčne zo stroja Mig-25, avšak drak nového lietadla bol výrazne prepracovaný. Až 33% konštrukcie tvoria hliníkové zliatiny, 50% je z nerezovej ocele a časti lietadla, ktoré sa v dôsledku vysokých nadzvukových rýchlostí najviac zahrievajú, sú vyrobené z titánu (16%). MiG-31M je hornoplošník s rozpätím krídel 13,46 m a celkovou nosnou plochou 61,60 m². Krídla sú lichobežníkového tvaru so šípovitosťou 41°. Nábežnú hranu každého z krídel tvorí štvorica klapiek a na odtokovej hrane sú štrbinové klapky a krídelká. Vzadu nad tryskami lietadla sa nachádza dvojica zvislých chvostových plôch, ktoré sú od pozdĺžnej osi lietadla vychýlené smerom von pod uhlom 8°. Mechanické riadenie zabezpečujú hydraulické posilňovače, pričom tento systém je zdvojený a kontrolu nad lietadlom je schopný prebrať aj operátor zbraňových systémov. Podvozok tvorí klasická predná podvozková noha s 2 kolesami s rozmermi 660 x 200 mm a netradične riešený hlavný dvojnápravový podvozok s rozmermi kolies 950 x 300 mm.

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon lietadla zabezpečujú dva dvojprúdové motory Solovjov D-30F6, ktoré pri použití prídavného spaľovania poskytujú stroju maximálny ťah 152 kN. Maximálna rýchlosť letu pri zemi je 1 500 km/h, v nadmorskej výške 17 500 m je to až 3 000 km/h (Mach 2,83). Akčný rádius v nadzvukovom režime je 720 km a pri lete podzvukovou rýchlosťou je to 1 200 km. Motory umožňujú lietadlu stúpať rýchlosťou 208 m/s a do výšky 20 600 m. Lietadlo pojme 16 350 kg paliva, ktoré sa nachádza v 13 nádržiach – 7 ich je umiestnených v trupe, 4 v krídlach a 2 v kýloch. Novšie verzie ako MiG-31B sú už vybavené aj systémom na dopĺňanie paliva za letu. Zásuvný nadstavec pre tankovanie paliva počas letu sa nachádza v prednej časti naľavo od kokpitu. S dvomi prídavnými palivovými nádržami dokáže MiG-31 doletieť až na vzdialenosť 3 300 km.[6]

Kokpit[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojmiestny kokpit má tandemové usporiadanie, t.j. vpredu sedí pilot a vzadu je miesto navigátora. V kokpite sú štyri multifunkčné displeje, pričom jeden sa nachádza v kabíne pilota a zvyšné tri v kabíne navigátora.

Avionika[upraviť | upraviť zdroj]

Systém riadenia paľby pozostáva z rádiolokátora s pasívnym vychyľovaním lúča a infračerveného prieskumného a zameriavaceho systému. Rádiolokátor RP-31AM (Zaslon-AM) je schopný detegovať 24 cieľov na vzdialenosť 320 km, v prípade lietadiel s nízkou radarovou odrazovou plochou je to na viac než 189 km. Radar dokáže navádzať rakety na osem cieľov súčasne a na maximálnu vzdialenosť 280 km.[7] Palubný počítač automaticky vyberie štyri najnebezpečnejšie ciele, na ktoré je primárne vedený útok raketami dlhého dosahu. Z letovej výšky 6 000 m je radar schopný na vzdialenosť 20 km zamerať objekt s RCS 1 m² letiaci 60 m nad zemou. Môže súčasne sledovať až 10 cieľov, pričom na 4 z nich aj navádzať rakety. Štyri lietadlá Mig-31 rozmiestnené na 200 km jeden od druhého dokážu kontrolovať 800 km dlhú frontovú líniu a vzájomne zdielať informácie prostredníctvom zabezpečeného datalinku APD-518. Každý MiG-31 môže pracovať buď samostatne alebo v režime vzdušného riadiaceho centra, kedy riadi a informuje ostatné lietadlá, prípadne pozemné systémy protivzdušnej obrany. [8] Infračervený prieskumný a zameriavací systém 8TK dokáže detegovať stíhačky letiace na forsáži zo zadnej polosféry na 40 km.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Model MiG-31 bol do výzbroje sovietskej PVO (protivzdušnej obrany) zaradený v roku 1981. Prvé zábery nového lietadla sa na západ dostali až v roku 1985 po tom, ako bol jeden MiG-31 vyfotografovaný nórskym pilotom. Po páde ZSSR sa objavili problémy s údržbou lietadiel. V roku 1996 bolo podľa dostupných informácií pripravených na nasadenie len 20% strojov. K zlepšeniu tohto stavu došlo až v roku 2006. Vďaka silnejúcej ruskej ekonomike sa podarilo opätovne uviesť do prevádzky ďalšie MiGy.

Vojna v Čečensku[upraviť | upraviť zdroj]

Od 21.decembra 1994 boli do bojovej zóny nasadené stíhačky MiG-31 a Su-27, spolu s lietadlami včasnej výstrahy a riadenia A-50. Stroje MiG-31 a Su-27 hliadkovali nad Čečenskom a priľahlými oblasťami, pričom sa snažili zabrániť vytvoreniu vzdušného koridora na dodávku zbraní alebo posíl.[9]

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-31 - počiatočná produkčná verzia

MiG-31B - sériovo vyrábané stroje, ktoré boli vybavené vylepšeným rádiolokátorom, výkonnejšími motormi D-30F-6 a novými raketami R-33S a R-40TD. Vrámci tejto modernizácie získali lietadlá tiež systém dopĺňania paliva za letu, modernejšiu avioniku a vylepšené prostriedky vedenia elektronického boja. Výroba tejto novej verzie sa začala na prelome rokov 1990 a 1991.

MiG-31BS - modernizácia lietadiel počiatočnej produkcie, vrámci ktorej boli staršie stroje upravené na štandard MiG-31B. Z celého modernizačného balíka im chýba len systém dopĺňania paliva počas letu.

MiG-31BM/MiG-31BSM - modernizácia lietadiel MiG-31B/BS prispôsobená pre boj nie len so vzdušnými, ale aj s pozemnými cieľmi. Pre tieto účely boli lietadlá vybavené rádiolokátorom RP-31AM Zaslon-AM schopným vyhľadávať aj pozemné ciele. Zmodernizovaná bola aj kabína posádky, kde pribudli štyri multifunkčné displeje. Dôležitým vylepšením je datalink, ktorý dokáže navádzať aj protilietadlové rakety vystrelené inými lietadlami. Výzbroj bola rozšírená o strely R-37M, R-73, R-77 a rôzne rakety typu vzduch-zem.

MiG-31D - experimentálna verzia schopná niesť rakety na zostrelenie satelitov v nadmorskej výške do 120 kilometrov. V tomto variante boli vyrobené 2 lietadlá.

MiG-31E - exportná verzia MiGu-31B, na ktorú môže byť integrované i elektronické vybavenie západnej produkcie.

Nehody[upraviť | upraviť zdroj]

  • 23. apríla 2013 sa v Karagandinskej oblasti počas cvičného letu zrútilo vojenské lietadlo MiG-31. Posádka sa katapultovala, avšak pilot zahynul.[10]
  • 14. decembra 2013 havaroval MiG-31 asi 26 km od základne Centralnaja Uglovaja. Pilotom sa podarilo katapultovať.[11]
  • 4. septembra 2014 sa kvôli technickej poruche museli katapultovať piloti ruského MiG-31BM.[12]
  • 30. októbra 2015 havaroval počas cvičného letu na Kamčatke ruský MiG-31. Príčinou havárie boli zrejme nepriaznivé poveternostné podmienky v oblasti letu. Obaja piloti sa stihli katapultovať, jeden z nich však utrpel zranenia.[13]
  • 25. januára 2016 havaroval ruský MiG-31 počas cvičného letu pri meste Kansk v Krasnojarskom kraji. Lietadlo sa zrútilo do neobývaného priestoru a posádke sa podarilo úspešne katapultovať. Pilot stratil počas letu nad strojom kontrolu a najpravdepodobnejšou príčinou havárie bolo zlyhanie techniky.[14]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan Kazachstan

  • Kazašské vzdušné sily a protivzdušná obrana disponujú 32 lietadlami MiG-31 (k decembru 2015)

Rusko Rusko

Špecifikácie (MiG-31BM)[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-31.svg
  • Dĺžka: 22,69 m
  • Rozpätie: 13,46 m
  • Výška: 6,15 m
  • Nosná plocha: 61,60 m²
  • Prázdna hmotnosť: 21 820 kg
  • Normálna hmotnosť: 36 800 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 46 200 kg
  • Motor: 2 × Solovjov D-30F6 s prídavným spaľovaním, maximálny ťah: 93 kN, ťah s forsážou: 152 kN
  • Zásoba paliva bez prídavných nádrží: 16 350 kg
  • Zásoba paliva v 2 prídavných nádržiach: 3 000 kg

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 3 000 km/h (Mach 2,83) vo výške 17 500 m, pri zemi - 1 500 km/h
  • Akčný rádius: 720 km v nadzvukovom režime (1 200 km v podzvukovom režime)
  • Preletový dolet: 3 300 km (2 500 km v nadzvukovom režime) s 2 prídavnými nádržami
  • Dostup: 20 600 m (so 4 raketami R-33)
  • Stúpavosť: 208 m/s
  • Plošné zaťaženie: 665 kg/m²
  • Pomer ťah/hmotnosť: 0,85
  • Dĺžka vzletovej dráhy: 1 200 m
  • Dĺžka pristávacej dráhy s brzdným padákom: 800 m
  • Maximálne preťaženie: 5 g

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Russia's Modernized Soviet-Era MiG-31 Fighters to Fly for 50 Years
  2. МиГ-31 Истребитель-перехватчик ОКБ им. А.И.Микояна
  3. МиГ-31Б
  4. МиГ-31
  5. МиГ-31БМ
  6. МиГ-31 - FOXHOUND
  7. ИСТРЕБИТЕЛЬ-ПЕРЕХВАТЧИК МИГ-31БМ FIGHTER-INTERCEPTOR MIG-31БМ
  8. Как работает перехватчик МиГ-31 Российская газета, 3. február 2014.
  9. Российская авиация в Чеченской войне
  10. В Карагандинской области потерпел крушение военный самолет МИГ-31 (доп) Zakon.kz, 24. apríl 2013.
  11. Пилоты разбившегося в Приморье МиГ-31 не пострадали Lenta.ru, 14. december 2013.
  12. Источник: потерпевший аварию под Армавиром МиГ-31 полностью разрушен РИА Новости, 4. september 2014.
  13. Оба пилота упавшего на Камчатке МиГ-31 выжили РБК, 31. október 2015.
  14. MiG-31 fighter jet crashes in Siberia, pilots eject safely Russia Today, 25. január 2016.
  15. World Air Forces 2016
  16. MiG-31 fighter jet crashes in Siberia, pilots eject safely
  17. Пять модернизированных МиГ-31БСМ для ВКС России Livejournal, 30. november 2015.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]