Dassault Rafale

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rafale
Rafale - RIAT 2009 (3751416421).jpg
Dassault Rafale Francúzskych vzdušných síl
Typviacúčelové stíhacie lietadlo
VýrobcaDassault Aviation
Prvý letRafale A demo: 4. júla 1986
Rafale C: 19. mája 1991
Zavedený18. mája 2001
Charakterv službe
Hlavný používateľFrancúzske vzdušné sily
Francúzske námorné letectvo
Indické vzdušné sily
Katarské vzdušné sily
Výroba1986 – súčasnosť
Vyrobených237 (v roku 2021)
Cena za kus108 miliónov dolárov

Dassault Rafale je dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4. generácie s delta krídlom a kačacími plochami, vyvinuté spoločnosťou Dassault Aviation. Rafale je určený na letecký prieskum, vybojovanie nadvlády vo vzduchu, ale aj na bombardovanie cieľov nepriateľa jadrovými zbraňami.[1] To mu umožňuje široká paleta zbraní, ktorými je vybavený a na základe súčasných plánov má byť hlavným bojovým lietadlom francúzskeho letectva až do roku 2040.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Technologický demonštrátor Dassault Rafale A

V roku 1975 začali francúzske vzdušné sily a námorníctvo hľadať jediného nástupcu za svoje rôznorodé letky, ktoré v tej dobe zastupovali napr. stroje typu Sepecat Jaguar alebo Super Étendard. S cieľom znížiť náklady na vývoj a zvýšiť šance pri predaji do zahraničia, zahajuje Francúzsko v roku 1983 spolu s ďalšími krajinami program FEFA (Future European Fighter Aircraft). Na programe vývoja budúceho európskeho stíhacieho lietadla začalo okrem Francúzska pracovať ešte Taliansko, Nemecko, Británia a Španielsko. V roku 1984 sa Francúzsko chcelo ujať vedúcej úlohy pri realizácii projektu. Predložilo taktiež požiadavku, skonštruovať lietadlo tak, aby bolo možné jeho nasadenie aj na lietadlovej lodi. Keďže sa Francúzsko nedokázalo s partnermi dohodnúť na uvedených požiadavkách, opúšťa v roku 1985 program FEFA, z ktorého neskôr vzišiel Eurofighter Typhoon.[2]

Francúzi začínajú pracovať na vývoji lietadla samostatne a už v júli 1986 vzlieta prvý prototyp od firmy Dassault. Spočiatku bol prototyp vybavený motorom General Electric F404-GE-400 z lietadla F/A-18 Hornet. Až v máji 1990 bol nahradený francúzskym motorom Snecma M88, ktorý sa stal pohonnou jednotkou aj sériovo vyrábaných strojov.

Po skončení studenej vojny dochádza vo Francúzsku, tak ako i v mnohých iných západoeurópskych krajinách, ku škrtom výdavkov na zbrojný priemysel. Táto situácia sa síce podpísala na časovom sklze vo vývoji, ale i napriek tomu je Rafale v roku 2001 úspešne dokončený a zaradený do francúzskej armády.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Materiály použité v konštrukcii lietadla Rafale
Dvojprúdový motor Snecma M88-2

Lietadlo je k dispozícii v troch variantoch:

  • Rafale C - štandardná jednomiestna verzia, určená pre francúzske letectvo
  • Rafale B - dvojmiestna verzia francúzskeho letectva, určená hlavne na prieskumné a bombardovacie úlohy. Druhá vojna v Perzskom zálive ukázala, že pri plnení týchto typov bojových úloh je druhý člen osádky nenahraditeľný.
  • Rafale M - jednomiestna verzia, určená pre francúzske námorníctvo, schopná operovať z lietadlových lodí. Od verzie C a B sa odlišuje zosilneným trupom, dlhším predným podvozkom, dlhším záchytným hákom medzi motormi a zabudovaným nástupným rebríkom.

Drak[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia s delta krídlom a kačacími plochami robí z Rafale veľmi obratné lietadlo, schopné zniesť násobky zaťaženia od -3,6g až do 9 g. Lietadlo je navrhnuté ako pozdĺž staticky nestabilné, no vďaka riadeniu fly-by-wire dosahuje vynikajúce letové vlastnosti.

Hoci nepatrí do kategórie „stealth“ stíhačiek, Rafal navrhli so zreteľom na čo najväčšie zníženie radarovej a tepelnej stopy. Radarový odraz stroja sa podarilo znížiť hlavne špeciálnym tvarovaním draku a použitím kompozitných materiálov (70% plochy lietadla).

Kabína[upraviť | upraviť zdroj]

V kabíne je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t.j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke.

Sedadlo je naklonené smerom dozadu pod uhlom 29°, aby bol pilot schopný lepšie znášať vysoké preťaženia pri náročnom manévrovaní.

Informácie, získané zo senzorov lietadla, sa zobrazujú na HUD displeji (head-up display) a troch multifunkčných farebných displejov. V závislosti na preferencii pilota sa môže využívať aj displej zabudovaný do prilby, určený na zameriavanie cieľa.

Avionika[upraviť | upraviť zdroj]

Zhruba prvých 100 sériovo vyrobených stíhačiek Rafale bolo vybavených radarom RBE2 od firmy Thales. V októbri 2012 sa však Rafale stal prvou európskou stíhačkou, vybavenou radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array). Je to moderný radar s aktívnym elektronickým vychylovaním lúča a nesie označenie RBE2 AA.[3] Radar by mal byť schopný vyhľadať cieľ s radarovým odrazom 3m2 až na 200 km a sledovať ho na 167 km. Systém RBE2 AA by mal byť schopný navádzať rakety až na 8 cieľov súčasne a má mať horizontálne uhlové pokrytie +/- 70o.

Okrem radaru pomáha lietadlu Rafale pri vybojovaní vzdušnej nadvlády ešte systém pasívnych senzorov. Je nazvaný OSF (Optronique Secteur Frontal) a bol vyvinutý taktiež spoločnosťou Thales. Ako už z názvu vyplýva, ide o elektro-optický systém, integrovaný v prednej časti lietadla. Môže pracovať buď na viditeľnej alebo na infračervenej vlnovej dĺžke. To umožňuje pilotovi identifikáciu vzdušných cieľov a nasadenie tepelne navádzaných striel aj mimo vizuálnu vzdialenosť.

Rafale má integrovaný obranný systém s názvom SPECTRA, ktorý je spoločným produktom firiem Thales a MBDA. Ide o komplexný systém ochrany pred vzdušnými a pozemnými hrozbami. SPECTRA dokáže spoľahlivo detegovať, identifikovať a lokalizovať hrozbu na dlhú vzdialenosť. To umožňuje pilotovi okamžite vybrať najúčinnejšie obranné opatrenie založené na kombinácii radarového rušenia, vypúšťaní infračervených alebo radarových klamných cieľov, prípadne vykonať únikový manéver.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Intervencia v Afganistane[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá misia prebehla 12. marca 2007 a už 28. marca došlo k bombardovaniu pozemných cieľov bombami GBU-12.

Intervencia v Líbyi[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 19. marca 2011 zahájili francúzske Rafale prieskumné operácie a ich prvými cieľmi sa stalo delostrelectvo v okolí mesta Bengázi. Dňa 24. marca 2011 zničil jeden Rafale ľahké útočné lietadlo G-2 Galeb, stojace na pristávacej dráhe.[4] Raz boli použité taktiež strely Storm Shadow a to proti líbyjskej leteckej základni Al Jufra.

Intervencia v Mali[upraviť | upraviť zdroj]

Rafale B Francúzskych vzdušných síl počas operácie v Mali

Dňa 13. januára 2013 bombardovali štyri lietadlá Rafale výcvikové tábory, sklady a zariadenie povstalcov v meste Gao.

Intervencia v Iraku[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 18. septembra sa lietadlá Rafale pripojili k americkým útokom na logistický sklad a pozície bojovníkov Islamského štátu v blízkosti mesta Zuma.

Intervencia v Sýrii[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 8. septembra 2015 začali francúzske Rafale podnikať prieskumné lety nad Sýriou, s cieľom zhromaždiť informácie o Islamskom štáte. 19. septembra zahájilo francúzske letectvo v Iraku operáciu Chammal, čo je súhrnný názov pre boj proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii. 27. septembra podniklo päť lietadiel Rafale prvý nálet v Sýrii, kde zničili tréningový tábor neďaleko mesta Džaláa. O život prišlo 30 príslušníkov extrémistickej organizácie Islamský štát.[5] Francúzsko podniklo 9. októbra ďalšie nálety na tréningový tábor ISIL, počas ktorých zahynulo šesť militantov.[6] Francúzske lietadlá zničili 3.1.2016 v Sýrii ďalší objekt východne od mesta Aleppo. Štyri stíhačky Rafale vzlietli zo základne Al Dhafrah v Spojených arabských emirátoch a terčom ich náletov bola budova, ktorú extrémisti zo skupiny IS využívali na výrobu rakiet a skladovanie zbraní. Pri bombardovaní boli použité strely s plochou dráhou letu SCALP, známe tiež pod názvom Storm Shadow.[7]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzsko Francúzsko

Francúzske vzdušné sily - objednali 132 ks Rafale B/C a k januáru 2019 disponovalo 108 strojmi.
Francúzske námorné letectvo - objednalo 48 ks Rafale M a k januáru 2019 disponovalo 44 strojmi.[8]

Egypt Egypt

Egyptské vzdušné sily - vo februári 2015 objednal Egypt 24 lietadiel v hodnote 5,2 mld. eur - 16 dvojmiestnych Rafale B a 8 jednomiestnych Rafale C. K júlu 2017 bolo Egyptským vzdušným silám dodaných 9 lietadiel Rafale B a 2 lietadlá Rafale C.[9]

India India

Indické vzdušné sily - dňa 23. septembra 2016 podpísala India s Francúzskom medzivládnu dohodu o nákupe 36 stíhačiek Dassault Rafale v hodnote 7,9 miliárd EUR. Dassault začne dodávať prvé lietadlá o 36 mesiacov, pričom všetky stroje by mala India obdržať do 66 mesiacov. Samotné lietadlá stoja 3,4 miliárd EUR a 710 miliónov EUR zaplatí indické letectvo za výzbroj, ktorá zahŕňa rakety typu vzduch-vzduch (MICA a Meteor) a strely vzduch-zem s plochou dráhou letu SCALP. V cene je ďalej zahrnutý poplatok 1,7 miliárd EUR za modifikáciu všetkých stíhačiek podľa požiadaviek Indických vzdušných síl. Úpravy by sa mali týkať integrácie izraelských prilieb s integrovaným displejom, ako aj rakiet domácej výroby, systému elektronického boja, dátovej linky a identifikačného systému priateľ-nepriateľ (IFF). Za logistiku zaplatí India Dassaultu ďalších 353 miliónov EUR a zvyšných 1,8 miliardy EUR uhradí za náhradné diely pre lietadlá, vybudovanie hangárov a dvoch zariadení na údržbu a opravy.[10]

Katar Katar

Katarské vzdušné sily - objednaných 24 ks.[11]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Dassault Rafale
Dassault Rafale B, C a M
Strela MICA IR s infračerveným navádzaním na lietadle Dassault Rafale

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1 - 2
  • Dĺžka: 15,27 m
  • Rozpätie: 10,80 m
  • Výška: 5,34 m
  • Nosná plocha : 45,7 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 10 300 kg(B)
    9 850 kg(C)
  • Vzletová hmotnosť: 15 000 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 24 500 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Snecma M88-2 s prídavným spaľovaním
    • Suchý ťah: 2× 50,04 kN
    • Ťah s forsážou: 2× 75,62 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

Maximálna rýchlosť: 1 912 km/h

  • Dolet: 1 852 km
  • Preletový dolet: 3 700 km
  • Dostup: 15 235 m
  • Stúpavost: 304,8 m/s
  • Plošné zaťaženie: 328 kg/m²
  • Ťah/Hmotnosť: 0,988
  • Preťaženie: +9/-3,6 g

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1 kanón GIAT 30/M791 kalibru 30 mm so zásobou munície 125 ks
  • 14 externých závesov (B/C) a 13 externých závesov (M) - s nosnosťou do 9 500 kg
    • Strely vzduch-vzduch:
    • Strely vzduch-zem:
    • Bomby:
    • Iné:
      • Thales Damocles - zameriavací kontajner na laserom navádzané bomby
      • Thales AREOS - kontajner, určený na prieskum
      • 5 prídavných palivových nádrží na zvýšenie doletu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]