Aviastroiteľnyj zavod Sokol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Letecký závod Sokol)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Aviastroiteľnyj zavod Sokol
Logo závodu Sokol


Logo závodu Sokol
Právna formadcérska spoločnosť
Odvetvieletectvo
Založená1932
SídloNižný Novgorod, Rusko
PôvodSovietsky zväz
Priemyselletecký priemysel
Produkciavojenské a civilné lietadlá
Zamestnancov5 384 (v roku 2011)
VlastníkMiG (OAK)

Aviastroiteľnyj zavod Sokol (rus. Авиастроительный завод «Сокол»; doslova: Letecký závod Sokol) je ruská letecká továreň Ruskej korporácie pre stavbu lietadiel „MiG“ v meste Nižný Novgorod. Dlhodobo sa zameriava na výrobu stíhacích lietadiel MiG.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1929 prijal Soviet práce a obrany ZSSR rozhodnutie o vybudovaní leteckého závodu č. 21 v Nižnom Novogorode. Ten bol postavený v prostredí bažín a lesov na pustom mieste medzi riekami Levinka a jej prítokom Beriozovka. Toto miesto nebolo vybrané náhodne. Celý projekt bol totiž tajný a poloha v hustých lesoch umožňovala skryť objekty pred prípadnými cudzincami. V novinách o stavbe nebola ani zmienka a dokonca ani robotníci netušili, čo presne budujú. Projekt počítal s výrobou jednomiestneho stíhacieho lietadla Polikarpov I-3, bombardovacieho a prieskumného dvojplošníka Polikarpov R-5 a dopravného lietadla Kalinin K-5.

Stavba začala v máji 1930 a továreň oficiálne začala s výrobou 1. februára 1932, aj keď vtedy ešte neboli zďaleka všetky práce ukončené. Kvalita náhlivo vybudovaných objektov bola nízka, o čom svedčí pád strechy drevospracujúcej dielne už v roku 1934 (2 mŕtvi, 10 ranených). Ako továrenské letisko začalo byť využívané bývalé mestské letisko, ktoré bolo kvôli utajeniu premenované na Učebné letisko Osoaviachimu.

Prvým strojom vyrábaným v leteckom závode č. 21 bol stíhací dvojplošník Polikarpov I-5. Medzi rokmi 19321934 ich tu zhotovili 661 a k tomu ešte 20 dvojmiestnych cvičných verzií. V porovnaní s inými továrňami to nebolo príliš veľa. V roku 1933 tu vyrobili 312 lietadiel, čo predstavovalo iba necelých 8% všetkých lietadiel vyrobených v Sovietskom zväze. Kvalita výrobkov bola zároveň nízka kvôli nekvalitnému materiálu a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.

Sovietska éra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1934 bol závod nazvaný podľa sekretára Prezídia Centrálneho výkonného komitétu ZSSR Aveľa Safronoviča Jenukidzeho. Ten bol však o rok neskôr vylúčený zo strany a v roku 1937 popravený. Závod sa tak musel v zhone premenovať. V roku 1936 tak získal názov Gorkovský letecký závod č. 21 Ordžonikidzeho podľa Stalinovho blízkeho spolupracovníka Grigorija Konstantinoviča Ordžonikidzeho.

Bol to práve ľudový komisár pre ťažký priemysel Ordžonikidze, ktorý v roku 1934 nariadil spustiť tu výrobu stíhacieho jednoplošníku Polikarpov I-16. Prvé kusy sa podarilo skompletizovať ešte v tom istom roku. Testoval ich slávny skúšobný pilot Valerij Pavlovič Čkalov, ktorý tu pôsobil v rokoch 1934 – 1938 ako hlavný pilot.

V novembri 1940 bola pri závode zriadená konštrukčná kancelária OKB-21, na čele ktorej stál konštruktér Semion Alexejevič Lavočkin. Pod jeho vedením tu bolo zdokonalené a zavedené do výroby stíhacie lietadlo LaGG-3. Vyvinul tu tiež stíhačky Lavočkin La-5, La-5FN a La-7, ktoré tu boli vyrábané počas druhej svetovej vojny. V rokoch 19411945 dodal podnik na front celkovo 17 691 lietadiel, asi štvrtinu všetkých stíhacích lietadiel, ktoré vtedy vyrobili sovietske závody.

V októbri 1945 bol Lavočkin menovaný riaditeľom OKB-301 v Chimkách pri Moskve. Do čela OKB-21 bol menovaný jeho zástupca Semion Michajlovič Alexejev, ale o 3 roky neskôr bola Gorkovská konštrukčná kancelária zrušená.

V rokoch 19471951 tu vyrábali Lavočkin La-11 a medzi rokmi 19481949 prúdovú stíhačku La-15 (celkovo 189 kusov).

Prelomovým sa stal rok 1949, kedy závod nadviazal spoluprácu s konštrukčnou kanceláriou OKB-155 (dnes MiG). Na jej projekty sa továreň špecializuje dodnes.

Prvým MiGom vyrábaným v Gorkom bolo stíhacie lietadlo MiG-15bis (1 784 kusov) a jeho prieskumný variant MiG-15Rbis (364 kusov), ktoré sa tu vyrábali v rokoch 1949 – 1952. Nasledoval MiG-17 (do r. 1954) a MiG-19 (1955 – 1957). Od roku 1959 tu vyrábali nadzvukové stíhacie lietadlo MiG-21. Neskôr nasledovali MiG-25 (1969 – 1985), MiG-31 (od r. 1979) a MiG-29UB (od r. 1984).

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 sa uskutočnila privatizácia a vznikla tak akciová spoločnosť Letecký závod Sokol. V roku 2009 sa však uskutočnila výmena akcií Sokolu za akcie Zjednotenej korporácie pre stavbu lietadiel (OAK) v pomere 1:157 a dnes je tak podnik z 99,65% vlastnený OAK.

Pôvodne sa tu vyrábalo aj cvičné prúdové a ľahké bojové lietadlo Jakovlev Jak-130, ale jeho výroba bola nakoniec presunutá do Irkutského leteckého závodu.

Súčasná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nižněnovgorodský letecký závod Sokol na českej Wikipédii.