R-40 (raketa vzduch-vzduch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Bisnovat R-40
R-40.jpg
R-40TD
Typprotilietadlová raketa dlhého dosahu
VýrobcaBisnovat
Krajina pôvoduSovietsky zväz Sovietsky zväz
Zavedená1970
NosičMiG-25, MiG-31, Su-15
VerzieR-40R
R-40T
R-40RD
R-40TD
R-40D1

Bisnovat R-40 (s kódovým označením NATO AA-6 Acrid) je protilietadlová riadená strela dlhého dosahu vyvinutá v konštrukčnej kancelárii Bisnovat. Je to pravdepodobne prvá sovietska strela vzduch-vzduch 2. generácie. Táto strela bola primárne vyvíjaná pre záchytné stíhacie lietadlo MiG-25.[1]

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Práce na novej protilietadlovej strele dlhého dosahu, ktorá mala nahradiť staršiu R-4, začali v konštrukčnej kancelárii M. Bisnovata počiatkom roku 1962. Strela disponuje vysokým pomerom ťahu k hmotnosti, vďaka čomu dosahuje maximálnu rýchlosť až 5 M. Táto rýchlosť spôsobuje extrémny aerodynamický ohrev, preto bol pri vývoji po prvýkrát ako konštrukčný materiál použitý titán. S použitím titánu bolo spojených množstvo technických problémov, ktoré bolo treba vyriešiť. Novinkou bolo tiež použite keramických materiálov na výrobu krytu radarovej sústavy. Strela je len o málo väčšia ako jej predchodca, ale má podstatne dlhší dosah, ktorý pri základnej verzii predstavuje 30 km. V septembri 1969 boli z lietadla MiG-25 po prvýkrát úspešne odpálené dve strely R-40R na bezpilotný MiG-17 letiaci vo výške 600 m. V nasledujúcom roku boli tieto rakety zavedené do výzbroje Vojenských vzdušných síl ZSSR.

Po prelete poručíka Viktora Bielenka s Migom-25 zo Sovietskeho zväzu do Japonska v septembri 1976 sa MiG-25 podrobil modernizácii, ktorá okrem iného znamenala výmenu radarového systému lietadla. Pre tento radarový systém bola skonštruovaná nová strela R-40D, ktorá má dlhší dosah, zvýšenú citlivosť hlavice, zlepšenú odolnosť proti rušeniu a vibráciám a schopnosť zostreliť nízko letiaci cieľ na pozadí zeme.

Produkcia rakiet R-40 bola zastavená v roku 1991.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

R-40R (hore) a R-40Т (dole)
  • R-40R – verzia s poloaktívnym a v konečnej fáze letu aktívnym rádiolokačným navádzaním s dosahom 30 km
  • R-40T – verzia s infračerveným navádzaním s dosahom 25 km
  • R-40RD – výrazne zdokonalená R-40R s dosahom 60 km
  • R-40TD – výrazne zdokonalená R-40T s dosahom 30 km (niektoré zdroje uvádzajú 40 km)
  • R-40D1 – verzia so zlepšeným ovládacím systémom a novou bojovou hlavicou vyvinutá konštrukčnou kanceláriu Vympel

Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalí užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]

  • India India
  • Irak Irak
  • Rusko Rusko (oficiálne vyradilo strely R-40 z výzbroje v roku 2008, avšak ešte v roku 2010 bol zachytený MiG-31 vyzbrojený týmito raketami)
  • Sovietsky zväz Sovietsky zväz (po rozpade ZSSR sa dostali tieto strely do výzbroje nástupníckych štátov)
  • Sýria Sýria

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • počas konfliktov na Blízkom východe používal strely R-40 Irak a veľmi pravdepodobne aj Sýria.
  • 17. januára 1991 zostrelil MiG-25, pilotovaný poručíkom Zuhajrom Dávúdom, strelou R-40TD americký F/A-18C Hornet, pilotovaný Scootom Speicherom.[2][3] Bol to jediný zostrel Irackých vzdušných síl počal operácie Púštna búrka.
  • 23. decembra 2002 zostrelil iracký MiG-25 strelou R-40 americké bezpilotné lietadlo MQ-1 Predator, ktoré vykonávalo prieskumný let nad Irakom. MQ-1 bol vyzbrojený dvomi raketami AIM-92 Stinger a tiež vystrelil. Kým Stinger minul, raketa R-40 si pripísala ďalší presný zásah.[4]

Špecifikácie (R-40R/R-40RD)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť: 461 kg
  • Dĺžka: 6,22 m
  • Priemer: 31 cm
  • Rozpätie: 1,45 m
  • Bojová hlavica: 70 kg
  • Navádzanie: poloaktívne + aktívne radarové
  • Motor: raketový, na tuhé pohonné látky

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 5 M
  • Maximálne preťaženie: 18 g[5]
  • Dosah:
    • 30 km (R-40R)
    • 60 km (R-40RD)
  • Maximálne preťaženie cieľa: 2,5 g

Špecifikácie (R-40T/R-40TD)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť: 450 kg
  • Dĺžka: 5,98 m
  • Priemer: 31 cm
  • Rozpätie: 1,45 m
  • Bojová hlavica: 70 kg
  • Navádzanie: infračervené (teplom)
  • Motor: raketový, na tuhé pohonné látky

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 5 M
  • Maximálne preťaženie: 18 g
  • Dosah:
    • 25 km (R-40T)
    • 30 km (R-40TD) (niektoré zdroje uvádzajú 40 km)
  • Maximálne preťaženie cieľa: 4 g

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. R-40 (AA-6 Acrid) military.cz 2012
  2. Sadik, A., Zampini, D. "Tretij Den' (i posledujuschie…)" ["The Third Day (and beyond…)"]. Aviacija i vremja [Aviation and Time] No. 6 (2005).
  3. Miller, Mark. „Death of a Fighter Pilot.“ The New York Times 15. september 1992: op-ed page. & Intelligence Community Assessment of the Lieutenant Commander Speicher Case. 27. marec 2001. FOIA Electronic Reading Room. CIA. 10. september 2006
  4. Krane, Jim. „Pilotless Warriors Soar To Success.“ CBS News 25. apríl 2003. [1]
  5. Rakety vzduch-vzduch [online]. letectvo.tym.sk, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]