MiG-35

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
MiG-35
712BLUE MG29(M2)(MiG-35) Russian Air Force ZIA UUBW 2 (34559712481).jpg
MiG-35 na Medzinárodnom letisku Žukovskij
Typviacúčelové stíhacie lietadlo
VýrobcaMiG
Prvý let2007
Zavedený2018 (plánované)
Charakterv štádiu letových skúšok[1]

MiG-35 (v kóde NATO: Fulcrum-F) je ruské dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo generácie 4++. Je určené nielen na vybojovanie nadvlády vo vzduchu, ale aj na ničenie pozemných a námorných cieľov.

Spočiatku sa uvažovalo, že moderné MiGy-35 by mohli v ruskom letectve nahradiť zastarané stroje MiG-29. No v roku 2011 sa objavila informácia, že Vojenské vzdušné sily RF od tohto zámeru ustúpili kvôli vysokým prevádzkovým nákladom a vysokej cene lietadla. Jednotkové náklady MiGu-35 vtedy predstavovali sumu 1 mld. rubľov, v prepočte asi 24 mil. eur. V priebehu nasledujúcich rokov začali ťažké stíhačky Su-30SM nahrádzať staré Migy-29. V súčasnosti plánuje Rusko obstarať 24 lietadiel, aby zvýšilo šancu na vývoz MiGu-35 na svetovom trhu. Šesť z týchto lietadiel nebude zaradených do ruského letectva, ale pripadne akrobatickej skupine Striži.[2]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Neoficiálne logo indického tendra

V roku 2007 spustila India výberové konanie v hodnote 10 mld. USD na nákup 126 viacúčelových bojových lietadiel, ktoré mali nahradiť zastarané MiGy-21.[3] K 28. augustu 2007 predložilo svoje návrhy šesť leteckých spoločností, ktoré vstúpili do výberového konania s nasledovnou ponukou stíhačiek:

MiG-35D

Spoločnosť MiG pripravila dva prototypy, jednomiestny a dvojmiestny, konštrukcia ktorých vychádzala z lietadiel MiG-29K/KUB a MiG-29M/M2. Lietadlá boli upravené tak, aby mohli niesť rádiolokátor s aktívny vychyľovaním lúča Žuk-AE. Prototyp tohto radaru mal priemer 500 mm a na rozdiel od finálnej verzie obsahoval len 680 modulov. Ale aj tak Žuk-AE ukázal, že je schopný lokalizovať ciele na maximálnu požadovanú vzdialenosť, že vie detegovať skupiny cieľov, ako aj mapovať povrch zeme a vyhľadávať pozemné ciele. S protilietadlovou raketou R-77 demonštroval schopnosť, zasiahnuť bezpilotný letecký terč, ktorým bol dron Dan. Vrámci ďalšieho testu bol zničený pozemný cieľ prostredníctvom bomby KAB-500.[5] Napriek tomu, že skúšky dopadli pre ruského výrobcu pomerne dobre, v roku 2011 bol MiG spolu s ďalšími tromi uchádzačmi zo súťaže vyradený. Vo výberovom konaní ďalej pokračovali len Eurofighter a Dassault, pričom víťazom sa o rok neskôr stal druhý z výrobcov so svojím lietadlom Rafale.

Od roku 2012 demonštrovalo Rusko schopnosti MiGov-35 na rôznych leteckých show, s cieľom nájsť iných perspektívnych záujemcov. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa spoločnosti MiG Sergeja Korotkova sa v roku 2014 podarilo uzatvoriť zmluvu s Egyptom na nákup 50 lietadiel MiG-35.[6] To bolo zrejme impulzom pre úplné ukončenie vývoja MiG-35 a avizovaného záujmu aj zo strany ruského letectva, ktoré by chcelo objednať minimálne 30 lietadiel.

Podľa neoficiálnych informácií, ktoré zatiaľ neboli potvrdené ruským letectvom, sa už prvý predsériový MiG-35 nachádza na letisku Žukovskyj.[7] Konštrukčné práce na novej stíhačke boli ukončené a v januári 2017 sa začnú letové skúšky s dvomi testovacími exemplármi. Tie by mali trvať do konca roku 2017 a od roku 2018 by mali začať dodávky lietadiel MiG-35 Vzdušno-kozmickým silám Ruskej federácie. Štátne skúšky majú tieto predprodukčné kusy údajne podstúpiť so starým radarom, čo vyvoláva pochybnosti nad tým, či je vývoj nového rádiolokátora (Žuk-AE) ukončený. Absencia tohto pokročilého senzora v sériovo vyrábaných strojoch by mohla zásadne znížiť exportný potenciál MiGu-35.[8]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Spodný pohľad umožňuje vidieť 8 závesníkov pod krídlami
Prekryt kokpitu sa otvára smerom dozadu
Zadná časť MiGu-35
Dvojprúdový motor Klimov RD-33MK

Drak[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-35 vychádza konštrukčne z lietadiel MiG-29K/KUB a MiG-29M/M2, čo je zjavné už z vonkajších rozmerov trupu. Dĺžka draku je 17,32 m a rozpätie krídel 12 m. Krídla tvoria asi z 15 % kompozitné materiály, čím sa znížila radarová odrazová plocha lietadla oproti pôvodnému MiG-29. Zároveň sú krídla zosilnené, čo umožňuje niesť viac výzbroje. Drak lietadla má protikoróznu úpravu, ktorá MiG-35 predurčuje aj na prevádzku za náročných klimatických podmienkach tropických oblastí.

Kokpit[upraviť | upraviť zdroj]

Kabína pilota MiG-35 je vybavená tromi farebnými multifunkčnými LCD displejmi a jedným priehľadovým dislejom (HUD). Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kabíne sa využil koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t. j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke. Pilot ovláda lietadlo pomocou elektronického systému fly-by-wire.

Avionika[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-35 by mal byť prvým ruským lietadlom, ktoré bude vybavené rádiolokátorom s aktívny vychyľovaním lúča (AESA). Ide o radar Žuk-AE, ktorý je v režime vzduch-vzduch schopný sledovať naraz 30 cieľov a zároveň na 6 z nich navádzať rakety. V režime vzduch-zem dokáže detegovať stacionárne a pohyblivé pozemné ciele, alebo námorné ciele. Popri detekcii je schopný súčasne sledovať 2 z týchto cieľov.[9] Radar by mal pozostávať z 1016 modulov[10] s výkonom 5 W,[9] avšak údaje o jeho schopnostiach sa rozchádzajú. Bojové lode vo veľkosti torpédoborca by mal detegovať na vzdialenosť 200 - 250 km.[11] Pri vzdušných cieľoch by táto vzdialenosť mala byť 130 - 160 km.[12]

Ďalším dôležitým avionickým prvkom je elektro-optický senzor OLS-UEM, ktorý pracuje v infračervenom spektre. Na rozdiel od radaru ide o pasívny senzor, ktorý stíhačku neprezradí a umožňuje vyhľadávať aj stealth lietadlá na základe ich tepelnej stopy.

Senzor OLS-K je určený pre detekciu a sledovanie pozemných cieľov. Dokáže detegovať tank na vzdialenosť 20 km a loď na 40 km. Laserový diaľkomer, ktorý je súčasťou zariadenia, umožňuje vypočítať polohu cieľa na vzdialenosť 20 km. Následne môže laserovým značkovačom osvetliť daný cieľ a zaútočiť naň laserom navádzanou muníciou. OLS-K je namontovaný pod trupom na pravej gondole motora.

Pre vlastnú ochranu lietadla slúži rušička nepriateľského radaru ELT/568(V)2 od spoločnosti Italian Elettronici.

MiG-35 má tiež nainštalovaný optický výstražný systém SOAR, ktorý pozostáva z dvoch senzorov. Prvý sa nachádza na ľavej gondole motora a druhý v hornej časti trupu, za kabínou pilota. Systém deteguje štart rakety a ukazuje smer, z ktorého sa strela blíži. Okrem vizuálnej signalizácie je hrozba pilotovi signalizovaná aj zvukovým výstražným systémom. Dokáže odhaliť raketu, vystrelenú z prenosného kompletu (Stinger alebo Igla) na 10 km, rakety vzduch-vzduch na 30 km a veľké strely z pozemných protilietadlových systémov na 50 km.

Laserový varovný systém SOLO pokrýva plochu 360° a dokáže odhaliť laser, ktorý ožaruje lietadlo, zo vzdialenosti 30 km s presnosťou na 0,5°.

Navigáciu zabezpečuje inerciálny navigačný systém BINS-SP2, založený na troch laserových gyroskopoch. Tento systém dokáže pracovať pri teplotách v rozsahu od -60° C do + 60° C, v nadmorskej výške až 25 km. Jeho životnosť by mala byť 10000 hodín.

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo poháňajú dva dvojprúdové motory RD-33MK, ktoré v porovnaní so základným modelom RD-33 vyvíjajú o 7% vyšší ťah. Najvyšší ťah motora s použitím prídavného spaľovania je 88,3 kN. Motory umožňujú MiGu-35 vyvinúť najvyššiu rýchlosť 2 560 km/h. V ohlase na predchádzajúcu kritiku vytvárajú podstatne menej výfukových splodín a majú zníženú infračervenú stopu. RD-33MK môžu byť vybavené dýzami s 3D meniteľným vektorom ťahu, čo má za následok zvýšenie bojovej účinnosti o 12% až 15%. Toto vylepšenie umožňuje MiGu-35 dosahovať vysoký uhol nábehu aj pri lete v nízkej rýchlosti.[13] Trysky môžu byť meniť polohu o - + 15° vo zvislej osi a - +8° v horizontálnej osi. Jedinými dvoma ďalšími lietadlami, ktoré sú vybavené motormi s meniteľným vektorom ťahu sú niektoré varianty Su-30 a americká F-22, aj to len v horizontálnom smere. V porovnaní s pôvodným MiG-29 má MiG-35 zväčšené palivové nádrže, je schopný dopĺňať palivo za letu alebo pôsobiť ako vzdušný tanker pre iné lietadlá. Cena letovej hodiny MiG-35 je takmer 2,5 krát nižšia ako u stíhačiek MiG-29.[14]

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • MiG-35: jednomiestna verzia.
  • MiG-35D: dvojmiestna cvično-bojová verzia.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Budúci používatelia

Egypt Egypt

  • Egyptské vzdušné sily: v roku 2014 uzatvorili s firmou MiG zmluvu na nákup 50 lietadiel, ktoré by mali byť dodané do roku 2020. Dňa 27. apríla 2017 oznámili egyptské vzdušné sily, že prijali prvú várku stíhačiek MiG-35.[15]

Rusko Rusko

Špecifikácie (MiG-35)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1 alebo 2
  • Dĺžka: 17,32 m
  • Rozpätie: 12 m
  • Výška: 4,73 m
  • Plocha krídel: 40 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 11 000 kg
  • Vzletová hmotnosť: 17 500 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 29 700 kg
  • Motor: 2 × dvojprúdový motor Klimov RD-33MK
    • suchý ťah: 53 kN
    • ťah s prídavným spaľovaním: 88,3 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 2 560 km/h vo vysokej letovej hladine, 1 450 km/h pri zemi
  • Dolet:
    • Bojový: 1 000 km
    • Preletový: 3 100 km
  • Dostup: 16 800 m
  • Preťaženie: 10

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavňová: kanón GŠ-301 kalibru 30 mm
  • 8 externých závesov s nosnosťou do 7 000 kg[17]
  • Strely vzduch-zem:
  • Bomby:
      • KAB-500Kr[19]
      • KAB-500L

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]