Suchoj Su-34

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Su-34
Sukhoi Su-34, Russia - Air Force AN1646787.jpg
Suchoj Su-34 VVS Ruskej federácie počas letu
Typ stíhací bombardér, bojové lietadlo
Výrobca Suchoj
Konštruktér Rollan Martirosov
Prvý let 13. apríl 1990
Zavedený 4. január 2007
Hlavný používateľ Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Vyrobených 75 sériových lietadiel[1] + 8 prototypov
Cena za kus $36 000 000

Suchoj Su-34 (v kóde NATO Fullback) je pokročilý ruský dvojmiestny stíhací bombardér a útočné lietadlo. Je zamýšľaný na nahradenie modelu Suchoj Su-24. Tento konštrukčne zaujímavý a ojedinelý stroj patrí medzi ruské lietadlá štyriapoltej generácie.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Pristávajúci Su-34

Špecializovaná stíhacia-bombardovacia verzia verzia Su-27 Flanker bola vyvíjaná od začiatku osemdesiatych rokov, vyvrcholila prototypom T-10V, po prvýkrát zalietanom 13. apríla 1990. Jeho oficiálne označenie bolo Su-27IB (IB: Istrebiteľ Bombardirovšik / stíhací bombardér). Prvé správy hovorili o dvojmiestnom palubnom lietadle so sedadlami vedľa seba, ako alternatíve k dvojmiestnej verzii Su-27UB. Jej využitie v úlohe palubného stroja by totiž bolo veľmi problematické práve pre usporiadanie sedadiel za sebou – zo zadného je počas pristátia nedostatočný výhľad na palubu lietadlovej lode. Hoci prvá zverejnená fotografia zachytáva prototyp pri prelete nad palubou lietadlovej lode Admiral Kuznecov, nejde o palubné lietadlo. Prototyp T-10V mal byť pôvodne spoločný aj pre dvojmiestnu cvičnú verziu Su-27KU (Korabeľnyj – Učobnyj), ale jej vývoj bol zastavený.[2]

Rozpočtové obmedzenia nasledujúce po rozpade ZSSR pozastavili program a prototypy lietadiel začali byť uvádzané na verejnosti, viedlo to k zmätku v označovaní lietadiel a ich úloh. V prvom popise v oficiálnej ruskej tlači v roku 1994 bol označený Su-34. Tretie predsériové lietadlo (bolo však postavené už podľa sériovej výrobnej dokumentácie, takže niekedy je uvádzané ako prvé sériové) bolo uvedené na parížskom aerosalóne Le Bourget ’95 v roku 1995 ako Su-34FN (FN for „Fighter, Navy/ námorný stíhač“). Bolo popísané ako námorné lietadlo pôsobiace z pozemných základní, prípadne bol uvedený pod skratkou Su-34MF (MF ako MnogoFunksionalnyj, multi-funkčný) výstave MAKS v Moskve v roku 1999. V ruskom letectve sa používa označenie Su-34. Nezvyčajne tvarovaný nos, výsledok snahy čo najviac znížiť efektívnu rádiolokačnu odrazovú plochu (pripomína podobne tvarovaný Lockheed SR-71 Blackbird) mu priniesol prezývku „Platypus“ (vtákopysk).

Lietadlo zdieľa čo najviac konštrukčných prvkov, krídlo, chvost a motorové gondoly s Su-27/Su-30, predné vodorovné riadiace plochy s Su-30/Su-33/Su-35 na zvýšenie statickej nestability (umožňuje lepšiu manévrovateľnosť) a zníženie odporu vzduchu. Má však úplné nový nos a prednú časť trupu s umožňujúci sedieť osádke vedľa seba. Su-34 si pôvodne ponechal motory zo Su-27, sériové modely budú mať pravdepodobne motory s vektorovateľným ťahom, podobne ako posledné Su-30MK.

Avionika[upraviť | upraviť zdroj]

Simulátor kokpitu Su-34

Na rozdiel od skorších verzií Su-27, Su-34 má moderný kokpit, s farebnými multifunkčnými displejmi. Avionika predstavuje ucelený zbraňovo-navigačný komplex s modulárnou koncepciou s piatimi hlavnými blokmi:

  • integrovaný zbraňovo-navigačný systém
  • systém ovládania výzbroje
  • komunikačný systém
  • palubný komplet obrany a systém kontroly
  • systém registrácie letových parametrov)

Navzájom sú prepojené digitálnou dátovou zbernicou a riadené palubnými počítačmi. Je možné ich priebežne dopĺňať a modernizovať. Pilot má k dispozícii štyri multifunkčné farebné grafické displeje (dva hlavné a dva pomocné na ľavom pulte) a zobrazovací systém SEI-31/10M s čelným priehľadovým displejom ILS-31. Pracovisko šturmana(operátora zbraňových systémov) je vybavené jedným viacúčelovým veľkoplošným farebným grafickým displejom a jedným pomocným farebným grafickým displejom. Lietadlo môže pilotovať aj šturman (nie však v bojovej situácii).

Avionika má rozsiahlu architektúru počítačov, pamäťových dosiek, farebných multifunkčných displejov a procesorov. Pozostáva zo systému „Argon“ počítačová jednotka so špeciálne naprogramovanými procesormi. Všetky informačné jednotky sú kontrolované duálnym centrálnym počítačovým systémom, ktorý plne koordinuje ich pracovné vyťaženie a zaisťuje, že všetky potrebné informácie sa dostanú k posádke. Je vybavené rádiolokátorom N-011M Super Žuk, vyvinutom v ústave NIIP (Vedecko-výskumný ústav V. Tichomirova). Pracuje na frekvenciách 8 až 12 GHz so stredným výkonom 1 kW a maximálnym 5 kW. Dosah pre vzdušné ciele s veľkou odrazovou plochou je až 416 km, pre pozemné ciele je to 200 km. Vzdušné ciele s odrazovou plochou 3 m² môže zistiť na vzdialenosť 140 až 180 km v prednej polosfére a 60 až 70 km v zadnej polosfére, pozemné ciele s touto charakteristiku na vzdialenosť 130 až 170 km. Maximálne je schopný sledovať 20 vzdušných cieľov a pritom na 8 z nich navádzať poloaktívne rakety (aj do zadnej polosféry). V navigačnom režime má na vzdialenosť 250 km rozlišovaciu schopnosť 5 m. S rádiolokátorom spolupracuje optoelektronický zameriavací systém OEPS s IČ zameriavačom/optickým lokátorom OLS. Prijímač družicového navigačného systému GLONASS spolu s inerciálnym navigačným systémom umožňuje stanoviť polohu s presnosťou na jeden meter.

Kabína[upraviť | upraviť zdroj]

Najcharakteristickejšou črtou Su-34 je nezvyčajne veľká pilotná kabína, ktorá nielen umožňuje sedieť pilotom vedľa seba, ale zahŕňa aj priestor pre kuchynku, toaletu a lôžko. Výhoda usporiadania kabíny je že nie je potrebné duplikovať ukazovatele. Obaja členovia posádky sedia na vystreľovacích sedadlách Zvezda K-36DM (pilot vľavo a šturman vpravo). Obe sedadlá sa dajú ľubovoľne natáčať i sklopiť. Reakčný čas záchranného systému je v porovnaní s lietadlami Su-24 trikrát kratší. Kabína je rovnako priestranná ako v civilnom dopravnom lietadle Tu-134.[3] Tlak v kabíne sa až do letovej výšky 10 000 m udržiava na hodnote zodpovedajúcej nadmorskej výške 2 400 m, čo umožňuje posádke pracovať bez nasadených kyslíkových masiek (masky sa používajú v prípade núdze a v bojových situáciach). Do kabíny sa vstupuje cez prednú podvozkovú šachtu po rebríku. Prekryty nad kabínou sa otvárajú len pri pozemnej údržbe (výmena sedadiel a pod.). Vlastná kabína pozostáva zo 17 mm hrubej titánovej vane, ktorá je upevnená v trupe podobne ako pri bojovom lietadle Su-25. Čelné sklá majú odolnosť voči projektilom do kalibru 8 mm (pri kolmom dopade). Pancierovanie celého lietadla má hmotnosť 1480 kg.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne konfigurácie podvesenej výzbroje
Su-34 so systémom Chibiny na koncoch krídel

Hlavňová výzbroj pozostáva zo zabudovaného jednohlavňového kanóna GŠ-301 kalibru 30 mm s palebným priemerom 180 nábojov, umiestneného na pravej strane v koreni krídla. Prídavná výzbroj s celkovou hmotnosťou 8 000 kg sa podvesuje na 12 závesných bodov: dva na koncoch krídla (na ne sa dáva buď kontajner na vedenie REB Sorbcija-S, alebo strely vzduch-vzduch krátkeho dosahu R-73), tri pod každou polovicou krídla, po jednom na motorových gondolách a dva v tandeme medzi motorovými gondolami.

Paleta výzbroje obsahuje RS vzduch-vzduch stredného dosahu alebo rozličné typy riadenej i neriadenej protizemnej, protilodnej a protirádiolokačnej raketovej výzbroje, riadené i neriadené bomby, kanónové kontajnery, prípadne rádioelektronické prostriedky.

Výzbroj závisí na tom do akej misie je v danom lete vyslané.

  • Proti pozemným a námorným cieľom prípadne cieľom vyžarujúcim elektromagnetické žiarenie sa používajú (v zátvorke je uvedené označenie v kóde NATO): riadené strely Ch-31A/P, Ch-25 (AS-10 Karen/AS-12 Kegler), Ch-29 (AS-14 Kedge), Ch-35 Uran, Ch-58 (AS-11 Kilter), Ch-59/59M (AS-13 Kingbolt/AS-18 Kazoo), Ch-65SE (AS-15 Kent) a Alfa (AFM-L) s rádiolokačným, televíznym, laserovým, termovíznym, pasívnym a autonómnym navádzaním.
  • Z prídavnej hlavňovej výzbroje je možné použiť kanónové kontajnery SPPU-687, SPPU-6 (kaliber 23 mm, kadencia 8000 rán za minútu, palebný priemer 400 nábojov ) alebo SPPU-22-01,
  • Paleta neriadených bômb je široká: 100 kg (34 ks), 250 kg (22 ks) a 500 kg (16 ks), kontajnerové bomby RBK-500 (16 ks), protiponorkové kontajnerové bomby RBK-100 a PLAB-10K a zbraňové kontajnery KMGU-2 (7 ks) – tie môžo obsahovať variabulnú submuníciu.
  • Neriadená raketová výzbroj zahŕňa raketnice: B-8M1 s dvadsiatimi raketami S-8 kalibru 80 mm (6 ks), B-13L s piatimi raketami S-13 kalibru 122 mm (6 ks) a neriadené rakety S-25 s nadkalibrovou bojovou hlavicou v OZ typu PU-O-25 (6 ks).
  • Do výzbroje je možné zaradiť aj: zápalné nádrže ZAB, protibetónové bomby BetAB-250ŠP, termobarické bomby ODAB-500P/PM, riadené bomby KAB-500L/KAB-500Kr (6 ks) a KAB-1500 (3 ks) s laserovou a TV navádzacou sústavou.
  • Pre bojové úlohy na mori sú k dispozícii protiponorkové torpéda Orlan a raketové torpéda Jastreb, Koršun alebo Orjol.
  • Riadené strely vzduch-zem sa odpaľujú z odpaľovacích zariadení typu AKU-58E, APU-68UM2E1 a PU-O-25. Riadené strely vzduch-vzduch sa odpaľujú z odpaľovacích zariadení APU-72-1D, APU/AKU-470 a APU/AKU-170.
  • Systém elektronických protiopatrení Chibiny (produkt L-175V), ktorý je pripevnený na koncoch krídel Su-34 a komplikuje detekciu lietadla nepriateľom.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

O bezpečnosť posádky počas bojového letu sa stará systém aktívnej bezpečnosti letu (tzv. systém umelého intelektu). Umožňuje vykonávať obraty vyššej pilotáže aj pri rýchlosti 1 400 km.h-1 vo výške stromov. Su-34 je preto obratnejší než stroje Su-27UB i Su-27.

SU-34 aplikuje prvky koncepcie „stealth“ na zníženie efektívnej rádiolokačnej odrazovej plochy napr. sploštená predná časť trupu s ostrou deliacou hranou medzi hornou a dolnou časťou, povrch lietadla pokrytý materiálmi absorbujúcimi elektromagnetickú energiu. Podľa údajov OKB Suchoj je Su-34 letiaci v prízemnej výške rovnako ťažko zistiteľný ako riadené strely s plochou dráhou letu. Jeho efektívna radiolokačná odrazová plocha je okolo 0,2 až 0,5 m2 .

Dolet bez prídavných nádrží a tankovania vo vzduchu je 4000 km. S tromi doplneniami paliva je schopný prekonať vzdialenosť 14000 km. Lietadlo je schopné tankovania za letu.

Problémy s financovaním[upraviť | upraviť zdroj]

Suchoj Su-34 počas letovej ukážky na Medzinárodnom letecko-kozmickom salóne MAKS 2015

Dodávkam Su-34 prekážal stav financií a preto boli zo začiatku produkované iba predsériové stroje. V roku 2004 Suchoj oznámil, že začal malosériovú produkciu prvé stroje budú dodané do služby okolo roku 2008. Napriek tomu pokračovala modernizácia strojov Su-24, čo nepriamo potvrdzovalo domnienku, že Su-34 v činnej službe je vzdialená budúcnosť.

V marci 2006 ruský minister obrany Sergej Ivanov oznámil, že vláda zakúpila dva Su-34 ktoré zariadia do príslušných jednotiek ešte v roku 2006 a plánuje skompletizovať jednotku vybavenú 24 Su-34 do konca roku 2010 Ruské ministerstvo obrany podpísalo zmluvy na nákup 32 Su-34, s dodávkami do roku 2015. Do roku 2020 sú plánované kontrakty na 80 strojov.[4]). Ivanov vyhlásil, že sú "mnohokrát efektívnejšie vo všetkých dôležitých parametroch" a preto VVS budú potrebovať omnoho menej nových strojov na nahradenie starších Su-24. V júli 2006, Ivanov povedal, že Rusko bude mať do roku 2015 58 nových Su-34.[5]

V decembri 2006, Sergej Ivanov potvrdil, že približne 200 Su-34 je očakávaných v službe do roku 2020.[6] To bolo potvrdené veliteľom vzdušných síl Vladimirom Michailovov 6. marca 2007.[7] Dva stroje boli zaradené do služby 4. januára 2007 a šesť ďalších bude dodaných do konca roku 2007.

Dňa 25. februára 2012 podpísalo ruské ministerstvo obrany so spoločnosťou Suchoj zmluvu vo výške 140 miliárd rubľov na dodanie 92 frontových bombardérov Su-34. K októbru 2015 bolo vyrobených 68 kusov a zvyšok by mal byť dodaný ruskému letectvu najneskôr do konca roku 2018.[8]

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Bašára al-Assada[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 30.9.2015 zahájilo Rusko v Sýrii letecké operácie proti Islamskému štátu. Prvé nálety podnikli v tento deň bombardéry Su-24M v provincii Hamá. Nasledujúci deň sa okrem Su-25 pridali aj lietadlá Su-34, ktoré zasiahli veliteľský post a výcvikový tábor v provincii Rakka. Pri týchto náletoch prišlo o život 12 príslušníkov jednotiek IS. Dňa 2.10.2015 lietadlá Su-34 a Su-24M podnikli v Sýrii 20 bojových vzletov, pričom zaútočili na deväť cieľov extrémistickej organizácie Islamský štát. Nasledujúci deň bol pri náletoch ruských bojových lietadiel Su-34, Su-24M a Su-25 zasiahnutý výcvikový tábor radikálov, ako aj prevádzka na výrobu viest pre samovražedných atentátnikov. Dňa 5.10.2015 zničili bombardéry Su-34 veliteľské stanovištia v provincii Halab.[9] V utorok 6.10.2015 zničili lietadlá Su-34 opevnenia militantov v blízkosti mesta Latakia.[10] Ruské ministerstvo obrany oznámilo v nedeľu 11.10.2015, že za posledných 24 hodín jeho lietadlá Su-34, Su-24M a Su-25 podnikli 64 náletov. Podarilo sa im zasiahnuť 63 cieľov a zničiť 53 opevnení militantov v provinciách Hamá, Latakia, Idlib a Rakka. Podľa vyjadrenia ruského ministerstva obrany z 13.10. zničil bombardér Su-34 bunker s muničným skladom neďaleko mesta Latamna, v provincii Hamá.[11] Dňa 15. októbra zničil Suchoj Su-34 protilietadlový systém krátkeho doletu 9K33 Osa, nachádzajúci sa v blízkosti hlavného mesta Damask.[12] V nedeľu 18. októbra zničili bombardéry Su-34 v provincii Hama niekoľko podzemných bunkrov a tunelov, ktoré využívali bojovníci Islamského štátu na nepozorované presuny.[13]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Rusko Rusko

  • Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie k 23. decembru 2015 disponovali 75 lietadlami, ktoré boli súčasťou:[14][15][16][17][18]
    • 4. centra v Lipecku - 7 lietadiel
    • 929. štátneho testovacieho centra V.P. Čkalova v Achtubinsku - 4 lietadlá
    • 47. zmiešaného leteckého pluku 105. zmiešanej leteckej divízie 6. leningradskej Červenej armády v Buturlinovke - 24 lietadiel
    • 559. samostatného bombardovacieho leteckého pluku 4. Červenej armády v Morozovsku - 36 lietadiel (3 kompletné letky)
    • nezaradené - 4 kusy

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Su-34-line.gif

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rozpätie: 14,7 m
  • Dĺžka: 22,0 m
  • Výška: 5,93 m
  • Nosná plocha: 62,0 m²
  • Motory: 2 × Ľuľka AL-35F E, maximálny ťah 137,28 kN (s prídavným spaľovaním)
  • Hmotnosť: 38 000 kg

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: Mach 1.8 (v optimálnej výške), Mach 1,14 (na hladine mora)
  • Dostup: 14 000 m
  • Dolet: 4000 km

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Еще три Су-34 переданы ВКС России [online]. Livejournal, 29.10.2015. Dostupné online. (po rusky)
  2. Andrews, Thomas,"Suchoj Su-27/Su-30 Family," International Air Power Review, Volume 8, Spring 2003.
  3. Suchoj Su-27IB, Su-32, Su-34 Armáda, december 2001
  4. Oružia ne chvatit [online]. vedomosti.ru, [cit. 2010-07-15]. Dostupné online. (po rusky)
  5. Air Force to buy 58 Su-34 Fullback fighter-bombers by 2015 [online]. rian.ru, 7.7.2006, [cit. 2010-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Su-34 Fullback fighter takes to the skies [online]. rian.ru, 9.12.2006, [cit. 2010-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. 3rd serial Su-34 fighter-bomber to take to the skies in November [online]. rian.ru, 6.3.2007, [cit. 2010-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Очередные два Су-34
  9. Russian Air Force destroys 20 ISIS tanks near Palmyra
  10. Russian jets hit 12 ISIS targets in Syria, 'cause panic among extremists'
  11. ISIS lost most of its ammunition & heavy vehicles in Russian airstrikes
  12. ISIS retreating in Syria, missile system destroyed, 33 targets hit
  13. Syrian jihadists feud & bomb each other over funds as Russian jets destroy supply lines
  14. ВВС России получили два сверхплановых фронтовых бомбардировщика Су-34 - Еженедельник "Военно-промышленный курьер". vpk-news.ru. prístup: 7 April 2015.
  15. Минобороны получило партию новейших бомбардировщиков для базы в ЮВО. РИА Новости.
  16. Четыре новых истребителя сегодня отправятся на службу в российских ВВС. jcnews.ru.
  17. Два новых Су-34 переданы в Липецк. http://bmpd.livejournal.com.
  18. Поставлены последние Су-34 программы 2015 года. http://bmpd.livejournal.com.
  • GORDON, Y. Suchoj Su-27 Flanker: Air Superiority Fighter. Airlife Publishing. ISBN 1-84037-029-7.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]