Starstreak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Starstreak

Typ: Protilietadlový prenosný raketový systém
Miesto pôvodu: Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
História služby
V službe: 1997 - súčasnosť
Základné údaje
Hmotnosť: 14 kg
Dĺžka: 1,4 m
Šírka: 130 mm
Maximálny dostrel: 7 km

Starstreak je prenosný protilietadlový raketový systém krátkeho dosahu používajúci rakety s laserovým navádzaním. Poskytuje obranu pred vzdušnými hrozbami vrátane bojových lietadiel a útočných helikoptér. Dá sa odpáliť z ramena vojaka, ale je možné ho integrovať aj do stojanov typu Lightweight Multiple Launchers (LML), ktorý vedia naraz odpáliť až tri kusy. Tento systém je možné namontovať aj na obrnené vozidlá a vytvoriť tak mobilný systém protivzdušnej obrany. Raketa kompletu Starstreak je najrýchlejšou svojho typu na svete, veľmi presnou a vysoko odolnou voči rôznym protiopatreniam. Starstreak vyvinula koncom 90. rokov britská spoločnosť Thales a prvýkrát bola bojovo nasadená počas konfliktu v Iraku v roku 2003.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Starstreak LML (jedna z troch striel už bola odpálená)

Starstreak využíva navádzanie laserovým lúčom, pri ktorom operátor odpáli raketu, akonáhle je v opticky stabilizovanom zameriavači detegovaný cieľ. Táto strela má schopnosť okamžitého odpálenia - od získania cieľa po odpálenie rakety to trvá menej ako 5 sekúnd. Operátor používa opticky stabilizovaný zameriavač a musí držať zameriavací kríž na cieli, až kým ho strela nezasiahne. Zameriavacia jednotka pritom premieta na cieľ dva laserové lúče, pričom senzory na vypálenej strele vypočítavajú vzájomné polohy až do dopadu na cieľ. Intenzita týchto laserových lúčov je dostatočne nízka na to, aby ich podľa výrobcu zacielené lietadlo alebo vrtuľník nemohlo detegovať.

Celkovo je táto metóda navádzania výrazne presnejšia ako tradičné laserové navádzanie, pri ktorom je cieľ ožarovaný iba jediným lúčom. Zároveň na rozdiel od infračerveno navádzaných rakiet nemôže byť strela zmätená klamnými cieľmi, pretože operátor stále v zameriavači presne vidí svoj cieľ. Strela je taktiež odolná proti moderným elektronickým protiopatreniam, ktoré majú za úlohu ju zmiasť. Zo záberov z Ukrajiny vieme, že Starstreak je odolný aj voči najmodernejším ruským obranným systémom L-370 Vitebsk a L-175 Chibiny.

Starstreak má dvojstupňový raketový motor na tuhé palivo. Strela má v sebe zabudované tri volfrámové šípky, ktoré letia rýchlosťou Mach 3, teda viac ako 3 675 kilometrov za hodinu, čo nedáva cieľu takmer žiadny čas potrebný na manévrovanie.[1] Len pre porovnanie iné z ramena odpaľované strely, ako je napríklad ruská Strela, alebo americký Stinger, dosahujú rýchlosť iba 2,2 Mach. Akonáhle tieto šípky preniknú do cieľa, vybuchnú. Každá volfrámová šípka váži 900 g a nesie trieštivo-trhavú nálož. Takáto konštrukcia umožňuje vykonať až tri zásahy do cieľa, hoci na zostrelenie vzdušného cieľa postačuje jeden priamy zásah.[2] Starstreak je schopný zničiť cieľ aj vo výške 6 kilometrov.

Jedinečné vlastnosti a výnimočná rýchlosť strely Starstreak predstavuje značnú výzvu pre pilotov protivníka, ktorí pravdepodobne nebudú mať dostatok času na reakciu. Neschopnosť odkloniť strelu má obrovský vplyv na morálku a kritické uvažovanie pilotov, a vysoko rušivý účinok pri plánovaní a vykonávaní misie.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Strela Starstreak
  • Starstreak: z pleca odpaľovaný protilietadlový systém.
  • Lightweight Multiple Launcher (LML): tri odpaľovacie zariadenia Starstreak upevnené na stojane, ktoré je možné použiť buď ako stacionárnu odpaľovaciu jednotku alebo namontovať na ľahké vozidlo, ako je Land Rover alebo HMMWV.
  • Self-Propelled High Velocity Missile: osem odpaľovacích zariadení Starstreak pripevnených na vozidle Alvis Stormer.
  • Starstreak Avenger: tento variant bol vytvorený na základe požiadaviek americkej armády na začiatku 90. rokov 20. storočia a integroval raketu Starstreak do vozidla Boeing Avenger, pričom jeden modul rakiet Stinger 1 bol nahradený jedným modulom štyroch Starstreak systémov.
  • Starstreak Mark II: vylepšený variant Starstreaku.[3]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Vozidlo Alvis Stormer odpaľujúce strelu Starstreak
  • Indonézia Indonézia - objednávka bola podpísaná v januári 2014.
  • Južná Afrika Južná Afrika - v decembri 2002 objednala juhoafrická armáda osem systémov LML Starstreak. Odpaľovacie zariadenia boli dodané v októbri 2005 a Starstreak vstúpil do služby v roku 2010.
  • Malajzia Malajzia
  • Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo - prvá objednávka na 135 systémov bola vyplnená v decembri 1999. Následná zmluva bola uzavretá v júli 2004 a dodávky prebehli od roku 2007.
  • Thajsko Thajsko - objednávka bola podpísaná v novembri 2012.[4]
  • Ukrajina Ukrajina

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. StarStreak [online]. thalesgroup.com, [cit. 2023-05-05]. Dostupné online.
  2. Starstreak [online]. military-today.com, [cit. 2023-05-05]. Dostupné online.
  3. Starstreak Missile MANPADS [online]. armyrecognition.com, [cit. 2023-05-05]. Dostupné online.
  4. Starstreak Anti-Aircraft Guided Missile System [online]. army-technology.com, 2015-10-29, [cit. 2023-05-05]. Dostupné online.