Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
中国人民解放军空军
Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Krajina Čína Čínska ľudová republika
Existencia 1949 – súčasnosť
Vznik 11. november 1949
Typ vzdušné sily
Veľkosť ~398 000 príslušníkov aktívneho personálu
~1 850 lietadiel
Velitelia generál Ma Siao-tchien
Nadradené jednotky People's Liberation Army Flag of the People's Republic of China.svg Čínska ľudová oslobodzovacia armáda
Účasť
Vojny vojna v Kórei
vojna vo Vietname
Čínsko-vietnamská vojna
Insígnie
Vlajka
Air Force Flag of the People's Republic of China.svg
Znak
Roundel of the Peoples Liberation Army Air Force.svg
Znak
Roundel of the Peoples Liberation Army Air Force (Low Visibility).svg
Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadlá JH-7, Q-5
Bombardovacie lietadlá H-6
Stíhacie lietadlá J-10, J-11, Su-27, Su-30MKK
Dopravné lietadlá Il-76, Y-8, Y-9, Y-20
Vrtuľníky Mi-17, Z-8, Z-9

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (čín. 中国人民解放军空军) predstavujú leteckú zložku Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, ozbrojených síl Čínskej ľudovej republiky. Od roku 2014 majú asi 398000 príslušníkov aktívneho personálu a sú najväčším letectvom v Ázii. Vďaka prebiehajúcej modernizácii sú všetky staršie typy lietadiel 3. generácie v prevádzke a dôraz je kladený aj na neustálu modernizáciu stíhačiek 4. generácie. Spolu s tým prebieha vývoj stíhacích lietadiel 5. generácie, ktoré by mali v blízkej budúcnosti nahradiť staršie typy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády boli oficiálne založené dňa 11. novembra 1949 za výdatnej pomoci Sovietskeho zväzu. Dňa 19. júna 1950 bola založená prvá letecká jednotka, ktorá bola súčasťou 4. zmiešanej brigády Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. V októbri 1950 sa zapojila čínska armáda do vojny v Kórei proti Spojeným štátom. Koncom roku 1951 začalo ZSSR dodávať Číne lietadlá MiG-15, ktoré niesli v čínskom letectve označenie J-2. Zároveň sovietski inštruktori zabezpečovali výcvik nových čínskych pilotov. V roku 1956 spustila Čína montáž J-5 (licenčná verzia MiG-17) a o dva roky neskôr J-6 (licenčná verzia MiG-19).[1]

V marci 1961 podpísala Čína so Sovietskym zväzom dohodu o prevode technológie na vývoj MiG-21. Lietadlo spolu s montážnymi sadami boli odoslané spoločnosti Šenjang Aircraft Factory v auguste 1962. Kvôli zhoršujúcim sa vzťahom medzi Pekingom a Moskvou sa však už neuskutočnila dodávka technických dokumentov. To prinútilo spoločnosť Šenjang vyvinúť reverzným inžinierstvom svoju vlastnú verziu MiG-21. Výroba čínskeho MiG-21, ktorý dostal neskôr označenie J-7, začala v marci 1964.[2] V tom istom roku začala Čína pracovať prvýkrát na vývoji svojho vlastného stíhacieho lietadla. Nieslo označenie J-8 a išlo o rýchlu záchytnú stíhačku s oveľa väčším dostupom, ako mal jej predchodca J-7. Z dôvodu "kultúrnej revolúcie" však bol vývoj pozastavený a lietadlo sa dostalo do výroby v značnom omeškaní, až v decembri 1979.[3] V 80. rokoch prebiehali práce na vývoji bojového lietadla JH-7, ktoré začalo v polovici 90. rokov nahrádzať stroje H-5, vtedajší základný pilier bombardovacích jednotiek čínskeho letectva.[4] V roku 1988 sa začali práce na projekte stíhacieho lietadla 4. generácie, ktorým Čína zareagovala na zaradenie moderných stíhačiek MiG-29 a Su-27 do sovietskeho letectva. Nový stroj, nazvaný J-10, bol v roku 2004 zaradený do Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.[5] Medzitým však Čína potrebovala rýchlo zmodernizovať svoje vzdušné sily, ktoré začali výrazne zastarávať. Preto v roku 1990 začala rokovania s Ruskom o nákupe moderných stíhacích lietadiel. Po predvedení strojov MiG-29 a Su-27 a po zvážení svojich potrieb sa nakoniec rozhodla pre stíhačky Su-27. Čína sa stala prvým zahraničným zákazníkom Su-27SK/UBK a v priebehu rokov 1992 až 1999 kúpila 76 týchto lietadiel. Podarilo jej dokonca podpísať s Ruskom zmluvu o licenčnej výrobe Su-27SK na svojom území a získať tak ďalších 200 lietadiel už z vlastnej produkcie. Licencia na lietadlá, nazvané J-11 alebo J-11A, neumožňovala výrobu dvojmiestnej verzie Su-27UBK, ani integráciu vlastnej avioniky a rakiet. To zrejme viedlo Číňanov v roku 2000 k rozhodnutiu, že nevyrobia licenciou stanovených 200 stíhačiek, ale ukončia produkciu asi na polovici. O dva roky neskôr prišla čínska spoločnosť SAC s iniciatívou vyvinúť svoju vlastnú verziu lietadiel J-11, ktoré by mohli byť vyzbrojené čínskymi raketami a bombami. Modernizované stíhačky, nazvané J-11B, sú okrem čínskej výzbroje vybavené aj avionikou domácej výroby a prvým čínskym dvojprúdovým motorom WS-10A.[6] Popri vývoji vlastných lietadiel nakúpilo čínske letectvo do roku 2004 ďalších 76 ruských strojov. Išlo o viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30MKK. V dôsledku tejto rozsiahlej obnovy letového parku bola Čína v roku 2012 na 2. mieste, hneď za USA, z hľadiska počtu stíhacích lietadiel 4. generácie. V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S, ktoré v súčasnosti predstavujú najmodernejšie ruské stíhačky generácie 4++.[7] Zároveň prebiehajú vývojové práce na lietadlách 5. generácie J-20[8] a J-31[9], ktoré by mali byť zaradené do čínskeho letectva v rokoch 2018 až 2022.

Čínski piloti v súčasnosti trénujú na starších stíhacích lietadlách JJ-7 a na novom bojovom cvičnom lietadle L-15, ktoré bolo vyvinuté v spolupráci s ruskými konštruktérmi. Podľa údajov z roku 2005 nalietajú piloti stíhacích lietadiel, bojových lietadiel a bombardérov ročne 150 hodín. V prípade pilotov vojenských transportných lietadiel je to viac ako 200 hodín.

Štruktúra leteckých jednotiek[upraviť | upraviť zdroj]

Čínska ľudová oslobodzovacia armáda má v Ázii najrozsiahlejšiu a veľmi dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá je porovnateľná s ruskou alebo americkou vojenskou infraštruktúrou.

Najväčšia organizačná jednotka čínskeho letectva je divízia, ktorá sa skladá z 3 plukov a zo 17000 príslušníkov aktívneho personálu. Typický pluk čínskeho letectva má 3 letky po 12 stíhacích lietadiel alebo 9 bombardérov. V roku 2012 mali Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády 33 divízií. Medzi ne patrili 3 divízie bombardérov, 24 divízií stíhacích lietadiel, 4 divízie bojových lietadiel a 2 divízie dopravných lietadiel.

Bojové lietadlo Q-5
Lietadlo J-7I vo vojenskom múzeu v Pekingu
Lietadlo J-8 vyzbrojené bombami a strelami vzduch-vzduch
Ľahké viacúčelové stíhacie lietadlo J-10
J-10 z čínskeho akrobatického tímu
J-20
J-31 na leteckej show v roku 2014

Z geografického hľadiska spadajú letecké základne organizačne do 7 vojenských oblastí:

Lietadlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Úloha Verzia V službe[10] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Čcheng-tu J-7 Chengdu J-7 (2908628963).jpg Čína Čína stíhacie lietadlo 388
Šen-jang J-8 KampfflugzeugF-8China.jpg Čína Čína stíhacie lietadlo 96
Čcheng-tu J-10 J-10a zhas.png Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo 240
Šen-jang J-11 Chinese-j-11.jpg Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo J-11A
J-11B/J-11BS
J-16
199
Suchoj Su-27 Chinese Su-27.JPG Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády Su-27SK 75
Suchoj Su-30 PLAAF Sukhoi Su-30MKK at Lipetsk-2.jpg Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo Su-30MKK 76[11]
Suchoj Su-35 MAKS Airshow 2015 (20615630784).jpg Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-35S 14[12][13] V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S.[7] Prvé 4 lietadlá boli čínskemu letectvu dodané dňa 25. decembra 2016.
Bojové lietadlá
Si-an JH-7 PLAAF Xian JH-7A at Chelyabinsk Shagol Air Base.jpg Čína Čína bojové lietadlo JH-7
JH-7A
71
Nan-čchang Q-5 Q5 parked.png Čína Čína bojové lietadlo 118
Bombardovacie lietadlá
Si-an H-6 PLAAF Xian HY-6 Li Pang.jpg Čína Čína strategický bombardér 120
Dopravné lietadlá
Iliušin Il-76 Ilyushin IL-76MD, China - Air Force JP7673664.jpg Rusko Rusko strategické dopravné lietadlo IL-76MD 17
Si-an MA60 Joy Air Xian MA-60 at Hefei Airport.jpg Čína Čína dopravné lietadlo (pre cestujúcich) 9
Tupolev Tu-154 China Xinjiang Airlines Tupolev Tu-154 Newton-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) 6
Si-an Y-7 Xian Y-7, Air China AN0220896.jpg Čína Čína dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Y-7G
Y-7H
43
Šen-si Y-8 Shaanxi Y-8.jpg Čína Čína taktické dopravné lietadlo 60
Šen-si Y-9 Shaanxi Y-9 at 2014 Zhuhai Air Show.jpg Čína Čína taktické dopravné lietadlo 7
Si-an Y-20 Xian Y-20 at the 2014 Zhuhai Air Show.jpg Čína Čína strategické dopravné lietadlo 1[14]
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-30 Russian Air Force Antonov An-30 Dvurekov-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj 4
KJ-2000 KJ2000 at 2014 Zhuhai Air Show.jpg Čína Čína lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 4
Tupolev Tu-154 PLAAF Tupolev Tu-154 spyplane on finals at Beijing Capital.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre elektronický boj 3
Šen-si Y-8 Shaanxi Y-8.jpg Čína Čína lietadlo pre elektronický boj Y-8GX1 17
KJ-200 PLAAF Shaanxi Y-8 - KJ200.jpg Čína Čína lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 7
Iliušin Il-78 Ilyushin Il-78 (s.n 0073478359).jpeg Sovietsky zväz ZSSR tankovacie lietadlo 2
Cvičné lietadlá
Čcheng-tu JL-8 Pakistan airforce K8.jpg Čína Čína cvičné lietadlo 170
Čcheng-tu J-7 J-7I fighter at the China Aviation museum.jpg Čína Čína cvičné stíhacie lietadlo JJ-7 35
Si-an Y-7 Xian Y-7, Air China AN0220896.jpg Čína Čína cvičné dopravné lietadlo 13
Vrtuľníky
Mil Mi-17 PLA Mil Mi-17-1 at Chelyabinsk Shagol Air Base.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravný vrtuľník Mi-17-1
Mi-171E
16
Čchang-che Z-8 PLAAF Changhe Z-8KA - Zhao.jpg Čína Čína dopravný vrtuľník 34
Charbin Z-9 Chinese Helicopter Lands on HMS Cornwall MOD 45150752.jpg Čína Čína viacúčelový vrtuľník 20

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. People's Liberation Army Air Force
  2. J-7 / F-7 Fighter Aircraft, China
  3. J-8 (Jian-8 Fighter aircraft 8) / F-8
  4. Xian JH-7 ‘Flounder’
  5. Chengdu J-10
  6. J-11 отмечает юбилей
  7. a b China buys 24 advanced Russian Su-35 warplanes in estimated $2bn landmark deal
  8. Chinese Stealth Fighter J-20 Starts Production
  9. Get Ready, America: China is Trying to Sell Its Lethal J-31 Stealth Fighter
  10. World Air Forces 2016 16. január 2016 Flightglobal.com
  11. PLA’s Flanker fighter family
  12. Čína dostala ďalšiu štvoricu Su-35S
  13. Китай получил уже 14 истребителей Су-35
  14. Chinese air force inducts Y-20 transport aircraft into service

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]