Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
中国人民解放军空军
Čung-kuo žen-min ťie-fang-ťün kchung-ťün
Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
KrajinaČína Čína
Existencia1949 – súčasnosť
Vznik11. november 1949
Typvzdušné sily
Veľkosť~398 000 príslušníkov aktívneho personálu
~1 927 lietadiel
Veliteliagenerálporučík Ting Laj-chang
Nadradené jednotkyPeople's Liberation Army Flag of the People's Republic of China.svg Čínska ľudová oslobodzovacia armáda
Účasť
Vojnykórejská vojna
vietnamská vojna
čínsko-vietnamská vojna
Insígnie
Vlajka
Air Force Flag of the People's Republic of China.svg
Znak
Roundel of the Peoples Liberation Army Air Force.svg
Znak
Roundel of the Peoples Liberation Army Air Force (Low Visibility).svg
Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadláJH-7, Q-5
Bombardovacie lietadláH-6
Prieskumné lietadláKJ-2000, KJ-200
Stíhacie lietadláJ-7, J-8, J-10, J-11, Su-27, Su-30, Su-35
Výcvikové lietadláK-8, JJ-7, Y-7
Dopravné lietadláIl-76, MA60, Tu-154, Y-7, Y-8, Y-9, Y-20
VrtuľníkyZ-9
Dopravné vrtuľníkyMi-17, Z-8

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (čín. 中国人民解放军空军pchin-jin: Zhōngguó rénmín jiěfàngjūn kōngjūnČung-kuo žen-min ťie-fang-ťün kchung-ťün) predstavujú leteckú zložku Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, ozbrojených síl Čínskej ľudovej republiky. Od roku 2014 majú asi 398 000 príslušníkov aktívneho personálu a sú najväčším letectvom v Ázii. Vďaka prebiehajúcej modernizácii sú všetky staršie typy lietadiel 3. generácie v prevádzke a dôraz je kladený aj na neustálu modernizáciu stíhačiek 4. generácie. Spolu s tým prebieha vývoj stíhacích lietadiel 5. generácie, ktoré by mali v blízkej budúcnosti nahradiť staršie typy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády boli oficiálne založené 11. novembra 1949 za výdatnej pomoci Sovietskeho zväzu. Dňa 19. júna 1950 bola založená prvá letecká jednotka, ktorá bola súčasťou 4. zmiešanej brigády Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. V októbri 1950 sa zapojila čínska armáda do vojny v Kórei proti Spojeným štátom. Koncom roku 1951 začal Sovietsky zväz dodávať Číne stíhacie lietadlá MiG-15, ktoré niesli v čínskom letectve označenie J-2. Zároveň sovietski inštruktori zabezpečovali výcvik nových čínskych pilotov. V roku 1956 spustila Čína sériovú výrobu lietadiel Šen-jang J-5 (licenčná verzia MiGu-17) a o dva roky neskôr J-6 (licenčná verzia MiGu-19).[1]

V marci 1961 podpísala Čína so Sovietskym zväzom dohodu o prevode technológie na vývoj stíhačiek MiG-21F-13. Niekoľko lietadiel bolo spolu s montážnymi sadami odoslaných leteckému závodu v Šen-jangu v auguste 1962. Kvôli zhoršujúcim sa vzťahom medzi Pekingom a Moskvou sa však už neuskutočnila dodávka technických dokumentov. To prinútilo závod Šen-jang vyvinúť reverzným inžinierstvom svoju vlastnú verziu MiGu-21. Výroba čínskeho MiGu-21, ktorý dostal neskôr označenie J-7, začala v marci 1964.[2] V tom istom roku začala Čína pracovať prvýkrát na vývoji svojho vlastného stíhacieho lietadla. Nieslo označenie J-8 a išlo o rýchlu záchytnú stíhačku s oveľa väčším dostupom, ako mal jej predchodca J-7. Z dôvodu „kultúrnej revolúcie“ však bol vývoj pozastavený a lietadlo sa dostalo do výroby v značnom omeškaní, až v decembri 1979.[3] V 80. rokoch prebiehali práce na vývoji stíhacieho bombardéru JH-7, ktorý začal v polovici 90. rokov nahrádzať stroje H-5, vtedajší základný pilier bombardovacích jednotiek čínskeho letectva.[4] V roku 1988 sa začali práce na projekte stíhacieho lietadla 4. generácie, ktorým Čína zareagovala na zaradenie moderných stíhačiek MiG-29 a Su-27 do výzbroje sovietskeho letectva. Nový stroj, nazvaný J-10, bol v roku 2005 zaradený do Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.[5] Medzitým však Čína potrebovala rýchlo zmodernizovať svoje vzdušné sily, ktoré začali výrazne zastarávať. Preto v roku 1990 začala rokovania so Sovietskym zväzom o nákupe moderných stíhacích lietadiel. Po predvedení strojov MiG-29 a Su-27 a po zvážení svojich potrieb sa nakoniec rozhodla pre stíhačky Su-27. Čína sa stala prvým zahraničným zákazníkom Su-27SK/UBK a v priebehu rokov 1992 až 1999 kúpila 76 týchto lietadiel. Podarilo jej dokonca podpísať s Ruskom zmluvu o licenčnej výrobe Su-27SK na svojom území a získať tak ďalších 200 lietadiel už z vlastnej produkcie. Licencia na lietadlá, nazvané J-11 alebo J-11A, neumožňovala výrobu dvojmiestnej verzie Su-27UBK, ani integráciu vlastnej avioniky a rakiet. To zrejme viedlo Číňanov v roku 2000 k rozhodnutiu, že nevyrobia licenciou stanovených 200 stíhačiek, ale ukončia produkciu asi na polovici. O dva roky neskôr prišla Skupina leteckého priemyslu Šen-jang s iniciatívou vyvinúť svoju vlastnú verziu lietadiel J-11, ktoré by mohli byť vyzbrojené čínskymi raketami a bombami. Modernizované stíhačky, nazvané J-11B, sú okrem čínskej výzbroje vybavené aj avionikou domácej výroby a prvým čínskym dvojprúdovým motorom WS-10A. Popri vývoji vlastných lietadiel nakúpilo čínske letectvo do roku 2004 ďalších 76 ruských strojov. Išlo o viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30MKK. V dôsledku tejto rozsiahlej obnovy lietadlového parku bola Čína v roku 2012 na 2. mieste, hneď za USA, z hľadiska počtu stíhacích lietadiel 4. generácie. V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S, ktoré v súčasnosti predstavujú najmodernejšie ruské stíhačky generácie 4++.[6] Zároveň sú zavádzané do výzbroje stíhačky 5. generácie J-20[7] a prebiehajú letové skúšky lietadiel J-31.[8]

Čínski piloti v súčasnosti trénujú na starších stíhacích lietadlách JJ-7 a na novom cvičnom/bojovom lietadle L-15, ktoré bolo vyvinuté v spolupráci s ruskými konštruktérmi. Podľa údajov z roku 2005 nalietajú piloti stíhacích lietadiel, bojových lietadiel a bombardérov ročne 150 hodín. V prípade pilotov vojenských transportných lietadiel je to viac ako 200 hodín.

Štruktúra leteckých jednotiek[upraviť | upraviť zdroj]

Čínska ľudová oslobodzovacia armáda má v Ázii najrozsiahlejšiu a veľmi dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá je porovnateľná s ruskou alebo americkou vojenskou infraštruktúrou.

Najväčšia organizačná jednotka čínskeho letectva je divízia, ktorá sa skladá z 3 plukov a zo 17 000 príslušníkov aktívneho personálu. Typický pluk čínskeho letectva má 3 letky po 12 stíhacích lietadiel alebo 9 bombardérov. V roku 2012 mali Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády 33 divízií. Medzi ne patrili 3 divízie bombardérov, 24 divízií stíhacích lietadiel, 4 divízie bojových lietadiel a 2 divízie dopravných lietadiel.

Bojové lietadlo Q-5
Lietadlo J-7I vo vojenskom múzeu v Pekingu
Lietadlo J-8 vyzbrojené bombami a strelami vzduch-vzduch
Ľahké viacúčelové stíhacie lietadlo J-10
J-10 z čínskeho akrobatického tímu
J-20
J-31 na leteckej show v roku 2014

Z geografického hľadiska spadajú letecké základne organizačne do 7 vojenských oblastí:

  • Šen-jang
    • An-šan – J-8, J-11
    • Čch’-feng – J-7E
    • Ta-lien – J-7E
    • Tan-tung – J-8
    • Mu Tan Ťiang Ťie – Q-5, J-7
    • Mu-tan-ťiang Chaj-lang – J-8, J-7
    • Cicikar – J-7E
    • Suej-čung – Q-5
    • Šen-jang – Y-8
    • Ting-sin – KJ-2000
    • S’-pching – Q-5
  • Peking
    • Chöch chot – J-7II/J-7E
    • Tchang-šan – J-7II
    • Wen-šuej – H-6
    • Jang-cchun – J-8E, J-7E/G
    • Čang-ťia-kchou – J-8, J-11
    • Cun-chua – J-8
  • Lan-čou
    • Korla – J-7G
    • Lin-tchung – H-6E
    • Tchien-šuej – J-11
    • Urumči – J-8F, J-7II
    • Wu-kung – H-6E
    • Sin-čcheng – Su-27SK/UBK
  • Nanking
    • An-čching – H-6, Y-8
    • Fu-čou – J-7G/E
    • Ťien-čchiao-čen – Q-5, JH-7A
    • Ťia-sing – Q-5
    • Siang-tchang-čen – J-7II, J-11, Su-27UBK
    • Nanking – H-6
    • Čchü-čou – J-7II/D, Su-30MKK
    • Žu-kao – J-7
    • Šanghaj – JH-7, J-8D
    • Wu-chu – J-7E, Su-30MKK
    • Wu-si Šuo-fang – KJ-2000, KJ-200
    • Čang-šu – J-7E
    • Čang-čou – Su-27
  • Kanton
    • Chuang-chua-čen – J-8B/D, J-7, Su-30MKK
    • Tang-jang – Il-76, H-6/H-6U
    • Kanton – J-8D, J-7, H-6/H-6U
    • Kuej-pching – H-6D
    • San-ja – JH-7A, J-11
    • Chuej-jang – Q-5
    • Lej-jang – H-6A/E/H
    • Ling-šuej – J-8B/D
    • Liou-ťiang – J-7E
    • Nan-ning – J-7
    • Šan-tchou – J-7
    • Suej-si – J-8D, J-7, J-11, Su-27, Su-30MKK
    • Jung-sing Tao – J-8B/D, J-7E
    • Čang-šu – J-7E
  • Ťi-nan
    • Cchang-sien – J-7, J-8, J-10, J-11, Su-30MKK
    • Ťiao-čou – Q-5, J-8A
    • Ťi-nan – J-7G, helikoptéry
    • Ťin-čcheng – J-7, J-10
    • Wej-fang – Q-5
    • Wen-teng – J-7II
    • Ťiou Li Šan – J-7
    • Jen-čcheng – J-8
    • Jen-tchaj – Q-5
    • Čeng-čou – J-11, Su-27
  • Čcheng-tu
    • Čchung-čching – Su-27UBK, J-7
    • Meng-c’ – J-7, J-10
    • Čchiung-laj – Y-20

Lietadlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Úloha Verzia V službe[9] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Čcheng-tu J-7 045 a Shenyang J-7 of the Chinese Air Force (3223302590).jpg Čína Čína stíhacie lietadlo 388
Šen-jang J-8 KampfflugzeugF-8China.jpg Čína Čína stíhacie lietadlo 96
Čcheng-tu J-10 J-10a zhas.png Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo 236
Šen-jang J-11 Chinese-j-11.jpg Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo J-11A
J-11B/J-11BS
J-16
>253
Čcheng-tu J-20 J-20 at Airshow China 2016.jpg Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo >20 Do konca roku 2019 plánuje čínske letectvo vytvoriť 4 letecké pluky, ktoré budú pozostávať z 96 stíhacích lietadiel J-20.[10]
Suchoj Su-27 Chinese Su-27.JPG Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády Su-27SK 75
Suchoj Su-30 PLAAF Sukhoi Su-30MKK at Lipetsk-2.jpg Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo Su-30MKK 76
Suchoj Su-35 MAKS Airshow 2015 (20615630784).jpg Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-35S 24[11]
Bojové lietadlá
Si-an JH-7 PLAAF Xian JH-7A at Chelyabinsk Shagol Air Base.jpg Čína Čína stíhací bombardér JH-7
JH-7A
70
Nan-čchang Q-5 Q5 parked.png Čína Čína bojové lietadlo 118
Bombardovacie lietadlá
Si-an H-6 H-6K 20211 20151127.jpg Čína Čína strategický bombardér 120
Dopravné lietadlá
Iliušin Il-76 Ilyushin Il-76MD 20541.jpg Rusko Rusko strategické dopravné lietadlo Il-76MD 22
Si-an MA60 Joy Air Xian MA-60 at Hefei Airport.jpg Čína Čína dopravné lietadlo (pre cestujúcich) 9
Tupolev Tu-154 B-4027 (8192000292).jpg Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) 2
Si-an Y-7 Xian Y-7, Air China AN0220896.jpg Čína Čína dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Y-7G
Y-7H
43
Šen-si Y-8 Shaanxi Y-8.jpg Čína Čína taktické dopravné lietadlo 60
Šen-si Y-9 Shaanxi Y-9 - Aviadarts2018.jpg Čína Čína taktické dopravné lietadlo 7
Si-an Y-20 China - Air Force - Xian Y-20.jpg Čína Čína strategické dopravné lietadlo 2
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-30 Russian Air Force Antonov An-30 Dvurekov-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj 3
KJ-2000 KJ2000 at 2014 Zhuhai Air Show.jpg Čína Čína lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 4
Tupolev Tu-154 PLAAF Tupolev Tu-154 spyplane on finals at Beijing Capital.jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre elektronický boj 7
Šen-si Y-8 PLAAF-GX1-01.jpg Čína Čína lietadlo pre elektronický boj Y-8GX1 17
KJ-200 PLAAF Shaanxi Y-8 - KJ200.jpg Čína Čína lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 7
Iliušin Il-78 Ilyushin Il-78 (s.n 0073478359).jpeg Sovietsky zväz ZSSR tankovacie lietadlo Il-78MP 3
Cvičné lietadlá
Chung-tu JL-8 Pakistan airforce K8.jpg Čína Čína cvičné prúdové lietadlo K-8 170
Čcheng-tu J-7 Nigerian Air Force Chengdu FT-7NI Iwelumo-2.jpg Čína Čína cvičné/stíhacie lietadlo JJ-7 35
Chung-tu L-15 Hongdu L-15 Falcon.jpg Čína Čína cvičné nadzvukové lietadlo 2
Si-an Y-7 Xian Y-7, Air China AN0220896.jpg Čína Čína cvičné/dopravné lietadlo 13
Vrtuľníky
Mil Mi-17 PLA Mil Mi-17-1 at Chelyabinsk Shagol Air Base.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravný vrtuľník Mi-17-1
Mi-171E
16
Čchang-che Z-8 PLAAF Changhe Z-8KA - Zhao.jpg Čína Čína dopravný/viacúčelový vrtuľník 34
Charbin Z-9 Chinese Helicopter Lands on HMS Cornwall MOD 45150752.jpg Čína Čína viacúčelový/záchranný vrtuľník 20

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  2. J-7 / F-7 Fighter Aircraft [online]. airforce-technology.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  3. PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  4. Xian JH-7 ‘Flounder’ [online]. aeroflight.co.uk, 2010-03-07, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  5. Chengdu J-10 [online]. military-today.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  6. ZHITENEV, Artem. China buys 24 advanced Russian Su-35 warplanes in estimated $2bn landmark deal [online]. rt.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  7. Consent Form | Popular Science [online]. popsci.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  8. Get Ready, America: China is Trying to Sell Its Lethal J-31 Stealth Fighter [online]. nationalinterest.org, 2015-11-09, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  9. HOYLE, Craig. World Air Forces 2018 [online]. flightglobal.com, 01 December, 2017, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  10. Čína plánuje vyrobiť 500 stíhačiek J-20
  11. Россия закончила поставку Су-35 для ВВС Китая [online]. 2018-11-27. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]