Čínsko-vietnamská vojna
| Čínsko-vietnamská vojna | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť studenej vojny | |||||||
 Mapka úderov vojsk čínskej armády na severný Vietnam | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Čína
|
 Vietnam
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Jang Te-č' Sü Š'-jou
|
Văn Tiến Dũng
| ||||||
| Sila | |||||||
| Viac ako 600 tisíc vojako a 400 tankov[1] | Viac ako 100 tisíc vojakov | ||||||
| Straty | |||||||
| 6 900 mŕtvych, 15 tisíc zraněných. Západné zdroje: 25 tisíc mŕtvych a 37 tisíc zranených[1] 21 900 strát[2] |
pod 10,000[3] Viac ako 20 tisíc mŕtvych a zranených, Čína uvádza 30 tisíc mŕtvych Vietnam uvádza 10 tisíc mŕtvých civilistov[1] | ||||||
Čínsko-vietnamská vojna bolo osemnásť dní trvajúce vojenské stretnutie Číny a Vietnamu vo februári a marci roku 1979. Dejiskom bojov bol severný Vietnam.
Čínska ľudová oslobodenecká armáda (ČĽOA) zaútočila na severný Vietnam, prenikla na vietnamské územie a dobyla niekoľko pohraničných miest. Následne vyhlásila víťazstvo a stiahla sa späť na územie Číny.
Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
Počas americko-vietnamskej vojny sa začal Vietnam viac zbližovať so Sovietskym zväzom. Čínsko-vietnamské vzťahy sa začali zhoršovať a Čína, ktorá mala od päťdesiatych rokov napäté vzťahy so ZSSR, vnímala sovietsko-vietnamské zbližovanie ako súčasť dlhodobého sovietskeho plánu obkľúčiť ČĽR.
K zhoršeniu čínsko-vietnamských vzťahov prispeli aj zrážky na vzájomných hraniciach, územné spory o Paracelské ostrovy, Spratlyho ostrovy a teritoriálne vody v Tonkinskom zálive, a spory ohľadom štatútu a činnosti čínskej menšiny vo Vietname. Snaha o vietnamizáciu spoločnosti viedla k diskriminácii miestnych etnických Číňanov, z ktorých 200 tisíc utieklo do Číny a 30 tisíc do krajín juhovýchodnej Ázie.[4]
K zhoršeniu čínsko-vietnamských vzťahov došlo aj v dôsledku Vietnamskej invázie do Kambodže. ČĽR vnímala Kambodžu ako sféru svojho vplyvu a zvrhnutie režimu Pol Pota zasadilo ranu jej politike v juhovýchodnej Ázii. Vytvorením tlaku na severnej hranici Vietnamu chcelo vedenie ČĽR na čele s Teng Siao-pchingom donútiť Vietnam k stiahnutiu svojich jednotiek z Kambodže. Krátkodobo mala táto akcia oslabiť vojenské akcie Vietnamcov v Kambodži, dlhodobo mal byť Vietnam vojensky a ekonomicky vyčerpaný.[5]:244
Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]
Za hlavného veliteľa armády ČĽOA, ktorá mala vykonať vojenskú akciu proti Vietnamu, bol vymenovaný doterajší veliteľ vojenskej oblasti Kanton, generál Sü Š'-jou. Generál Li Te-šeng bol poverený obranou čínsko-sovietskej hranice, pri ktorej bolo rozmiestnených viac ako 1 500 000 mužov. 31 divízií ČĽOA o sile 330 000 mužov a 1200 tankov bolo premiestnených do blízkosti čínsko-vietnamskej hranice.[5]:245
Vietnamská armáda mala celkom 615 000 mužov, rozdelených do 25 peších divízií a väčšina jej jednotiek sa nachádzala v Kambodži. Na rozdiel od ČĽOA (ktorá sa v tom čase nezúčastnila väčšieho stretu viac ako dvadsať rokov) bola moderná, relatívne dobre vybavená a disciplinovaná. Vietnamci sa na čínsky vpád pripravili rozmiestnením prekážok a mín na prístupových cestách a ich pokrytím delostrelectvom a mínometmi.[5]:245
17. februára 1979 prekročilo po ťažkej delostreleckej príprave na celkom 43 miestach 100 000 vojakov ČĽOA čínsko-vietnamskú hranicu. Po prieniku 10 kilometrov na vietnamské územie sa ČĽOA na dva dni zastavila pre obnovenie zásob a prísun ďalších vojakov do oblasti.
Vietnam čínsky útok zaskočil, ale nespôsobil okamžitú paniku. Sovietsky zväz reagoval kritikou ČĽR, ale sovietsky vojenský atašé na veľvyslanectve v Hanoji vydal oficiálne vyhlásenie, podľa ktorého je Vietnam schopný sa ubrániť sám.[5]:245 Sovietske vojenské námorníctvo napriek tomu vyslalo do vietnamských teritoriálnych vôd dvoch torpédoborcov.
Po troch dňoch ťažkých bojov dobyla 22. februára 1979 ČĽOA dôležité vietnamské pohraničné mestá Lao Cai a Cao Bang a prvýkrát sa stretla s pravidelnou vietnamskou armádou. Vietnamci zvolili stratégiu vyčkávania. Strácali ale jednu pozíciu za druhou a do oblasti bola vyslaná 308. divízia vietnamskej armády. Jej príchod však nezabránil pádu ďalšieho pohraničného mesta Lang Son. Vietnam presunul do oblasti ďalšiu divíziu pravidelnej armády z Da Nangu a potom ešte ďalšiu divíziu z Kambodže, tá sa do bojov však už nestihla zapojiť.
4. marca 1979 vyhlásili oba štáty víťazstvo vo vzájomnom strete a boje sa zastavili. Nasledujúci deň vyhlásila vláda ČĽR dosiahnutie cieľov svojej operácie a stiahnutie jednotiek ČĽOA z Vietnamu. Sťahujúce sa čínske jednotky ničili na obsadenom území infraštruktúru. 16. marca 1979 bolo sťahovanie ČĽOA z Vietnamu dokončené a 18. marca 1979 vyhlásila vláda ČĽR definitívny koniec vojny. Podľa tvrdenia Vietnamu vojská ČĽOA pokračovali na desiatich miestach pozdĺž hraníc v okupácii vietnamského územia.[5]:246
Výsledok stretu[upraviť | upraviť zdroj]
Obe bojujúce strany si nárokovali víťazstvo. ČĽR sa však nepodarilo dosiahnuť ani jeden z cieľov operácie. ČLOA nezasadila žiadnu podstatnú ranu ani jednej divízii pravidelnej vietnamskej armády, neoslobodila žiadne zo sporných území, nedonútila Vietnam stiahnuť svoje vojská z Kambodže a nezmenila vietnamskú politiku voči čínskej menšine žijúcej vo Vietname. Na druhej strane sa ČĽR podarilo zaútočiť na spojencov Sovietskeho zväzu bez toho, aby Sovietsky zväz vojensky reagoval. Vietnam sa v dôsledku konfliktu dostal do izolácie a bol vnímaný v rámci regiónu ako rozvratná sila s hegemonistickými sklonmi.[5]:247
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Zhang, Xiaoming (2005), „China's 1979 War with Vietnam: A Reassessment“, The China Quarterly 184: 851 – 874, https://doi.org/10.1017/S0305741005000536
- ↑ BLACK, Jeremy. Introduction to Global Military History: 1775 to the Present Day. London : Routledge, 2018. 356 s. ISBN 9781138484191. S. 215.
- ↑ China-Vietnam Border War, 30 Years Later [online]. time.com, [cit. 2023-12-23]. Dostupné online. Archivované 2009-05-08 z originálu.
- ↑ BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. 2. díl. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2003. 218 s. ISBN 80-244-0611-X. S. 168.
- ↑ a b c d e f HLAVATÁ, Lucie; IČO, Ján; STRAŠÁKOVÁ, Petra. Dějiny Vietnamu. Praha : NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2018. ISBN 978-80-7106-965-2.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čínsko-vietnamská vojna
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čínsko-vietnamská válka na českej Wikipédii.