Si-an JH-7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
JH-7
FBC-1 Flying Leopard
PLAAF Xian JH-7A at Chelyabinsk Shagol Air Base.jpg
„Lietajúci leopard“ Ťien Chung-7A na základni Čeľabinsk Šagol
Typ stíhací bombardér
Výrobca Si-an fej-ťi kung-s'
Prvý let 14. december 1988
Zavedený 1992[1]
Charakter v službe
Hlavný používateľ Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Výroba 1985 – súčasnosť
Vyrobených ~200

Si-an JH-7 (čín. 歼轰-7 – Ťien Chung-7; angl. Xian JH-7; v kóde NATO: „Flounder“; známy tiež pod názvom: FBC-1 (Fighter/Bomber China-1) Flying Leopard) je čínsky dvojmiestny dvojmotorový stíhací bombardér, ktorý vyvinula spoločnosť Si-an fej-ťi kung-s' (Xi'an Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Si-an).

Lietadlo je určené na ničenie lodí stredných a veľkých rozmerov, námorných a leteckých základní v prednej línii, komunikačných uzlov a početných jednotiek, ktoré by sa potenciálne mohli vylodiť na pobreží. Stroj je schopný preniknúť nad nepriateľské územie nadzvukovou rýchlosťou v nízkej letovej hladine a za akýchkoľvek poveternostných podmienok.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojica lietadiel JH-7A

“Lietajúci leopard”, ako je JH-7 niekedy nazývaný, vznikol na základe požiadavky čínskeho letectva, vydanej v roku 1973. Nové lietadlo malo nahradiť stroje Harbin H-5, ktoré boli verziou sovietskeho Iľjušin Il-28 a predstavovali základný piliér všetkých čínskych bombardovacích jednotiek. Operačná analýza ukázala, že nové lietadlo bude musieť mať veľký dolet, bude musieť byť schopné lietať za akéhokoľvek počasia, vo dne i v noci. Kľúčové bolo, aby bolo schopné lietať tiež v nízkych letových hladinách a v rýchlostiach blízkych rýchlosti zvuku, a aby bolo v kabíne miesto pre operátora zbraňových systémov, zodpovedného za útočnú časť misie. O lietadlo prejavilo záujem aj čínske námorníctvo s tým, že rozšírili zoznam požiadaviek o schopnosť ničiť i hladinové plavidlá.

Vývojom lietadla bola poverená spoločnosť Xian Aircraft Industrial Corporation, ktorá v tom čase už mala skúsenosti s licenčnou výrobou strategického bombardéru Tupolev Tu-16, v Číne známom ako H-6. Projektu bolo pôvodne pridelené označenie H-7 (kde H ako Hongzhaji znamenalo bombardér), ale neskôr to bolo zmenené na JH-7 (Jianjiji-Hongzhaji, teda stíhací bombardér). Z hľadiska dizajnu sa finálny návrh podobal na Sepecat Jaguar, avšak z hľadiska veľkosti pripomínal skôr F-4 Phantom.

Prototyp JH-7 absolvoval prvý let 14. decembra 1988 a o rok neskôr boli zahájené letové testy pri nadzvukových rýchlostiach. Z celkovo vyrobených 5 prototypov prišla Čína o jeden stroj, ktorý v roku 1994 kvôli poruche motora havaroval. Vleklý vývoj a technické problémy počas testovania dlhoočakávaného lietadla spôsobili, že čínske letectvo stratilo už v roku 1991 o JH-7 záujem a objednalo radšej ruské Su-27SK.

Práce na odstraňovaní nedostatkov sa však nezastavili a po ukončení úvodnej testovacej fázy nasledovala predsériová výroba 20 lietadiel, ktoré boli v roku 1998 zaradené do služby v čínskom námorníctve. Tieto stroje boli použité na ďalšie letové testy, ale aj na testovanie presnosti ničenia pozemných cieľov bombami a raketami typu vzduch-zem. V roku 2001 bola zahájená sériová výroba, vrámci ktorej bolo do roku 2003 vyrobených okolo 35 lietadiel.

Medzitým pracovala spoločnosť XAC na vývoji zdokonalenej verzie, nazvanej JH-7A. V roku 2002 boli vyrobené dva prototypy a 1. júla toho istého roka sa nové lietadlo prvýkrát vznieslo do vzduchu. O dva roky neskôr bol variant JH-7A zaradený do čínskeho letectva a námorníctva.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Ťien Chung-7A počas letu

Drak[upraviť | upraviť zdroj]

JH-7 je hornoplošník s veľkými vztlakovými klapkami, vďaka čomu je lietadlo ideálne pre útoky na pozemné ciele v nízkych letových hladinách. Trup JH-7 má relatívne štvorcový tvar, podobne ako lietadlo Panavia Tornado.

Avionika[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá JH-7A sú vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom JL-10A PD so schopnosťou detekcie cieľov maximálne na 100 km. V pozemnom móde dokáže sledovať 14 cieľov súčasne na 54 km a navádzať rakety na 6 z nich.[2]

Kokpit[upraviť | upraviť zdroj]

Kokpit JH-7 pozostáva z 2 samostatne otváraných kabín v tandemovom usporiadaní. Vpredu sedí pilot a za ním operátor zbraňových systémov.

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Ako pohonná jednotka bola zvolená dvojica prúdových motorov Rolls-Royce Spey, úspešne používaných na Západe v strojoch Blackburn Buccaneer, F-4K Fantom alebo A-7 Corsair. V roku 1975 bola podpísaná dohoda s Rolls-Royce na licenčnú výrobu motorov Spey, ktoré nesú označenie WS9. Spey predstavoval novú generáciu motorov, porovnateľných s ruskými pohonnými jednotkami, ktoré boli v tej dobe v Číne k dispozícii. Produkcia skúšobnej šarže WS9 sa začala v roku 1976.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Typická protilodná zbraňová konfigurácia pozostáva z dvoch riadených striel YJ-81K alebo C-801K, dvoch rakiet vzduch-vzduch PL-5B pre vlastnú ochranu, plus dvoch prídavných palivových nádrží.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

JH-7 – počiatočná produkčná séria

JH-7A – modernizovaná verzia s vylepšenou avionikou a zbraňovým systémom. JH-7A má prepracovaný systém riadenia letu „fly-by-wire“, nový rádiolokátor JL-10A PD a kokpit, vybavený modernými multifunkčnými displejmi.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Čína Čína

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Vzdušné sily námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

Špecifikácie (JH-7A)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 2
  • Dĺžka: 22,33 m
  • Rozpätie: 12,71 m
  • Výška: 6,58 m
  • Plocha krídel: 52,3 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 14 500 kg[3]
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 28 475 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Ťien WS9 Qinling s prídavným spaľovaním, každý s maximálnym ťahom 91,26 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 808 km/h (vo výške 11000 m)
  • Akčný rádius: 1 650 km
  • Dolet: 3 700 km s prídavnými palivovými nádržami a bez zbraní
  • Dostup: 16 000 m

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1× kanón Typ 23-III kalibru 23 mm so zásobou 200 nábojov
  • 11 závesníkov s nosnosťou do 9 000 kg
    • Rakety vzduch-vzduch:
      • PL-5
      • PL-8
      • PL-9
    • Rakety vzduch-zem:
      • KD-88 (C-802KD)
    • Protilodné strely:
      • YJ-8K
      • YJ-81K
      • YJ-83
    • Protirádiolokačné strely:
    • Bomby:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ťien Chung-7 ‘Flounder’
  2. JH-7 [Jianhong Fighter-Bomber [FB-7] / FBC-1]
  3. Bomber / Ground Attack Aircraft
  4. Xian JH-7 Fighter Bomber Aircraft, China
  5. PLA Guided Bombs

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]