Petľakov Pe-2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Petľakov Pe-2
Typstrmhlavý bombardér
VýrobcaMoskovský letecký závod č. 39 V. R. Menžinského
Moskovský letecký závod č. 22 S. P. Gorbunova
Kazanský letecký závod č. 124 Sergo Ordžonikidze
Irkutský letecký závod č. 125 J. V. Stalina
Kazanský letecký závod č. 22 S. P. Gorbunova
Irkutský letecký závod č. 39 J. V. Stalina
KonštruktérVladimir Petľakov
Prvý let29. decembra 1940
Zavedený1941
Vyradený1954 (Juhoslávia)
Hlavný používateľSovietske vzdušné sily
Výroba19401945
Vyrobených11 070

Petľakov Pe-2 boli počas sovietsko-nemeckej vojny základným frontovým bombardérom Sovietskeho zväzu. Použité boli aj vo vojne proti Japonsku v lete 1945. Vyraďované boli do polovice 50. rokov.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 1938 dostala konštrukčná kancelária V. M. Petľakova požiadavku na konštrukciu dvojmotorového rýchleho výškového stíhacieho lietadla. K zalietaniu prototypu došlo v decembri 1939 avšak skúšky pokračovali do mája 1940. Následne boli ďalšie práce zastavené a na základe vyhodnotenia bojov Luftwaffe v Poľsku bola zadaná požiadavka na zmenu konštrukcie na strmhlavý bombardér. Táto obmena sa prejavila najmä inštaláciou brzdových klapiek pre strmhlavé bombardovanie. Takto upravené stroje sa začali vyrábať už v polovici roku 1940. V dôsledku evakuácie priemyslu pred Nemcami bolo vo väčšom počte lietadlo dodávané až od roku 1942. Časom bol Pe-2 modernizovaný, aby sa zlepšila ochrana pred nemeckými stíhačkami. Bola zosilnená strelecká výzbroj, nová verzia Pe-2 FT, kde písmená FT vyjadrovali „Frontovoje Trebovanie (Frontová Potreba),“ dostala novú otočnú vežu s guľometom UBT kalibru 12,7 mm, ktorý nahradil predtým používaný ŠKAS kalibru 7,62 mm. Takto boli vymenené aj guľomety v ostatných častiach lietadla. Ďalej bolo zlepšené pancierovanie pilotného priestoru, nosné plochy dostali aerodynamicky lepšie kryty motorov. Lietadlá vyrábané od februára 1943 boli poháňané výkonnejšími motormi Klimov VK-105PF s výkonom 927 kW (1260 k). Rýchlosť sa tak zvýšila o 40 km/h. Vo verzii Pe-2 VI bolo lietadlo prestavané na stíhač, takto upravené lietadlá boli zaradené do výroby ako Pe-3/Pe-3 bis. Celkovo bolo vyrobených 11427 exemplárov rôznych obmien.

Bojové použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá Pe-2 boli Červenej armáde k dispozícii už pri prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom, ale veľká časť z nich bola zničená. K väčšiemu bojovému nasadeniu došlo v júli 1941 v bitke o Smolensk. Pe-2 boli počas vojny základným frontovým bombardérom s pôsobnosťou na celej frontovej línii, niesli veľkú časť bojovej činnosti. Po ukončení bojov v Európe boli použité k útoku na Japonsko v auguste 1945. V priebehu druhej svetovej vojny slúžilo niekoľko Pe-2 vo fínskom letectve, koncom vojny niekoľko týchto lietadiel dostala 1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia. Po ukončení vojny slúžili Pe-2 v letectve Bulharska, Juhoslávie, Poľska a Československa.

Prehľad verzií[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojica lietadiel Pe-2 počas letu
  • PB-100 - prototyp
  • Pe-2 - prvá produkovaná verzia
  • Pe-2B - štandardná verzia bombardéra
  • Pe-2D - trojmiestny bombardér, s dvoma motormi VK-107A
  • Pe-2FT - hlavný produkovaný typ, v ČSR známy ako B-32
  • Pe-2FZ - pár kusov
  • Pe-2I - vylepšená verzia Vladimírom Mjasiščevom, 5 vyprodukovaných kusov
  • Pe-2K - pár kusov
  • Pe-2K RD-1 - jeden Pe-2K s raketovým motorom RD-1
  • Pe-2M - verzia Pe-2I s ťažšou výzbrojou
  • Pe-2MV - vyzbrojený s 20mm kanónom, dvoma 12,7mm guľometmi a jedným 7,62mm guľometom
  • Pe-2R - trojmiestne prieskumné lietadlo, s väčším doletom.
  • Pe-2S - dvojmiestna výcviková verzia
  • Pe-2Š - PB-100 s dvoma 20mm kanónmi a jedným 12,7mm guľometom
  • Pe-2VI - stíhačka pre veľké výšky
  • Pe-2UTI - výcviková verzia, v ČSR známa ako CB-32
  • Pe-2 Paravan - verzia proti balónovým prehradeniam
  • Pe-3 - stíhacia verzia
  • Pe-4 - stíhacia verzia

Technické údaje Pe-2[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 3
  • Rozpätie: 17,11 m
  • Dĺžka: 12,78 m
  • Nosná plocha: 40,50 m²
  • Prázdna hmotnosť: 5950 kg
  • Vzletová hmotnosť: 8520 kg
  • Motor: 2× Klimov VK-105PF

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 580 km/h
  • Dostup: 8800 m
  • Dolet: 1200 km
  • Plošné zaťaženie: 186 kg/m²
  • Pomer hmotnosť/výkon: 250 W/kg

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2x pevný guľomet UBS kalibru 12,7 mm v nose
  • 1x pohyblivý guľomet UBT kalibru 12,77 mm v otočnej veži
  • 1x guľomet UBT alebo ŠKAS kalibru 7,62 mm pre obranu zadnej polosféry
  • 1600 kg bômb

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]