Petľakov Pe-2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Petľakov Pe-2
Pe-2-2004.jpg
Typ strmhlavý bombardér
Výrobca Petľakov
Konštruktér Vladimir Michajlovič Petľakov
Prvý let 29.12 1940
Zavedený 1941
Vyradený 1954 (Juhoslávia)
Hlavný používateľ ZSSR
Vyrobených 11427

Petľakov Pe-2 boli počas sovietsko-nemeckej vojny základným frontovým bombardérom Sovietskeho zväzu. Použité boli aj vo vojne proti Japonsku v lete 1945. Vyraďované boli do polovice 50. rokov.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 1938 dostala konštrukčná kancelária V. M. Petľakova požiadavku na konštrukciu dvojmotorového rýchleho výškového stíhacieho lietadla. K zalietaniu prototypu došlo v decembri 1939 avšak skúšky pokračovali do mája 1940. Následne boli ďalšie práce zastavené a na základe vyhodnotenia bojov Luftwaffe v Poľsku bola zadaná požiadavka na zmenu konštrukcie na strmhlavý bombardér. Táto obmena sa prejavila najmä inštaláciou brzdových klapiek pre strmhlavé bombardovanie. Takto upravené stroje sa začali vyrábať už v polovici roku 1940. V dôsledku evakuácie priemyslu pred Nemcami bolo vo väčšom počte lietadlo dodávané až od roku 1942. Postupom času bol Pe-2 modernizovaný, aby sa zlepšila ochrana pred nemeckými stíhačkami. Bola zosilnená strelecká výzbroj, nová verzia Pe-2 FT, kde písmená FT vyjadrovali „Frontovoje Trebovanie (Frontová Potreba),“ dostala novú otočnú vežu s guľometom UBT kalibru 12,7 mm, ktorý nahradil predtým používaný ŠKAS kalibru 7,62 mm. Takto boli vymenené aj guľomety v ostatných častiach lietadla. Ďalej bolo zlepšené pancierovanie pilotného priestoru, nosné plochy dostali aerodynamicky lepšie kryty motorov. Lietadlá vyrábané od februára 1943 boli poháňané výkonnejšími motormi Klimov VK-105PF s výkonom 927 kW (1260 k). Rýchlosť sa tak zvýšila o 40 km/h. Vo verzii Pe-2 VI bolo lietadlo prestavané na stíhač, takto upravené lietadlá boli zaradené do výroby ako Pe-3/Pe-3 bis. Celkovo bolo vyrobených 11427 exemplárov rôznych obmien.

Bojové použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá Pe-2 boli Červenej armáde k dispozícii už pri prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom, ale veľká časť z nich bola zničená. K väčšiemu bojovému nasadeniu došlo v júli 1941 v bitke o Smolensk. Pe-2 boli počas vojny základným frontovým bombardérom s pôsobnosťou na celej frontovej línii, niesli veľkú časť bojovej činnosti. Po ukončení bojov v Európe boli použité k útoku na Japonsko v auguste 1945. V priebehu druhej svetovej vojny slúžilo niekoľko Pe-2 vo fínskom letectve, koncom vojny niekoľko týchto lietadiel dostala 1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia. Po ukončení vojny slúžili Pe-2 v letectve Bulharska, Juhoslávie, Poľska a Československa.

Prehľad verzií[upraviť | upraviť zdroj]

  • PB-100 - prototyp
  • Pe-2 - prvá produkovaná verzia
  • Pe-2B - štandardná verzia bombardéra
  • Pe-2D - trojmiestny bombardér, s dvoma motormi VK-107A
  • Pe-2FT - hlavný produkovaný typ, v ČSR známy ako B-32
  • Pe-2FZ - pár kusov
  • Pe-2I - vylepšená verzia Vladimírom Mjasiščevom, 5 vyprodukovaných kusov
  • Pe-2K - pár kusov
  • Pe-2K RD-1 - jeden Pe-2K s raketovým motorom RD-1
  • Pe-2M - verzia Pe-2I s ťažšou výzbrojou
  • Pe-2MV - vyzbrojený s 20mm kanónom, dvoma 12,7mm guľometmi a jedným 7,62mm guľometom
  • Pe-2R - trojmiestne prieskumné lietadlo, s väčším doletom.
  • Pe-2S - dvojmiestna výcviková verzia
  • Pe-2Š - PB-100 s dvoma 20mm kanónmi a jedným 12,7mm guľometom
  • Pe-2VI - stíhačka pre veľké výšky
  • Pe-2UTI - výcviková verzia, v ČSR známa ako CB-32
  • Pe-2 Paravan - verzia proti balónovým prehradeniam
  • Pe-3 - stíhacia verzia
  • Pe-4 - stíhacia verzia

Technické údaje Pe-2[upraviť | upraviť zdroj]

Pe-2 SilhU.jpg
  • Posádka: 3
  • Rozpätie: 17,11 m
  • Dĺžka: 12,78 m
  • Nosná plocha: 40,50 m²
  • Prázdna hmotnosť: 5950 kg
  • Vzletová hmotnosť: 8520 kg
  • Motor: 2× Klimov VK-105PF

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 580 km/h
  • Dostup: 8800 m
  • Dolet: 1200 km
  • Plošné zaťaženie: 186 kg/m²
  • Pomer hmotnosť/výkon: 250 W/kg

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2x pevný guľomet UBS kalibru 12,7 mm v nose
  • 1x pohyblivý guľomet UBT kalibru 12,77 mm v otočnej veži
  • 1x guľomet UBT alebo ŠKAS kalibru 7,62 mm pre obranu zadnej polosféry
  • 1600 kg bômb

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]