1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia
| Prvá česko-slovenská zmiešaná letecká divízia | |
 Prehliadka divízie na letisku Poremba | |
| Krajina |  Česko-Slovensko |
|---|---|
| Vznik | 25. január 1945 |
| Typ | letecká divízia |
| Velitelia | podplukovník Ľudovít Budín |
| Podriadené jednotky |
|
| Nadradené jednotky | sovietska 8. letecká armáda |
| Účasť | |
| Vojny | druhá svetová vojna |
| Bitky | Ostravsko-opavská operácia |
| Vojenská letka | |
| Útočné lietadlá | Iliušin Il-2 |
| Stíhacie lietadlá | La-5FN |
1. Česko-slovenská zmiešaná letecká divízia v ZSSR bol vojenský útvar, vytvorený ako organická súčasť 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR. Divízia vznikla v januári 1945 a jej vznik umožnil prírastok pilotov a personálu slovenského pôvodu. Jediným bojovým nasadením divízie sa stala Ostravsko-opavská operácia.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Predstavitelia česko-slovenského odboja v ZSSR zamýšľali sformovať leteckú divíziu, ktorá by sa skladala z dvoch stíhacích plukov, jedného bojového a jedného bombardovacieho pluku. Vznik novej leteckej formácie vyššej úrovne sa prejednával na stretnutí v Przemysli. František Fajtl to rokovanie opísal takto[1].
| „ | Na jednom zhromaždení v Przemyšli, na ktoré som bol pozvaný, nám podplukovník Budín oznámil, že sa vrátil z poľnej pozorovateľne generála Svobodu pri osade Barwinek. Vyhlásil, že ho generál Svoboda ustanovil za definitívneho veliteľa československých letcov v ZSSR a zároveň ho poveril, aby zorganizoval štyri pluky, a to dva stíhacie, jeden bojový a jeden bombardovací. Generál Svoboda je za zriadenie jednej vyššej leteckej jednotky, najskôr divízie. | “ |
Na rokovaní sa okrem štábneho kapitána Františka Fajtla ešte zúčastnil štábny kapitán Jan Klán, major Ivan Haluzický, kapitán Fencl a za sovietsku 2. leteckú armádu major Kalašnikov. Rokovanie trvalo od večera až do ranných hodín. Čo sa týka národnostného zloženia jednotky, zásadný návrh mal mjr. Ivan Haluzický [1]
| „ | Haluzický žiadal, aby bol do veliteľských funkcií zaradený zodpovedajúci počet Slovákov, ktorí budú tvoriť absolútnu väčšinu lietajúceho aj pozemného personálu novosforovaných jednotiek. Najviac odporúčal letcov, ktorí statočne bojovali v povstaní, či už ako letci, alebo pešiaci. Všetci sme súhlasili. | “ |
Mjr. Kalašnikov prezentoval koncepciu generála Krasovského. Podľa nej mali byť postavené len tri pluky: dva stíhacie a jeden bojový. O bombardovacom pluku sa vôbec nezmienil [1].
| „ | Spomenul som si, ako sme s Honzom Klánom hovorili o utvorení bombardovacieho pluku už predtým. Dospeli sme k záveru, že najlepším riešením by bolo povolať z Veľkej Británie desať kompletne vycvičených bombardovacích posádok z našej slávnej 311. československej bombardovacej perute. Aj keby prišli bez lietadiel, ich preškolenie na dvojmotorové stroje typu Petlajkov Pe-2 alebo Bostony by prebehlo rýchlo a ľahko pri takých znamenitých a dlhoročných skúsenostiach našich bombardovacích pilotov, ... (...) No všetko by sa asi stretlo s veľkými ťažkosťami, a tak sme o tejto možnosti nehovorili. | “ |
Podľa rozhodnutia generálneho štábu Červenej armády, nariadil veliteľ 8. leteckej armády v decembri 1944 vyčleniť česko-slovenskú leteckú skupinu. Zo slovenských pilotov, ktorí boli odsunutí z povstaleckého územia sa napokon podarilo sformovať aj druhý stíhací pluk, avšak bez obslužného personálu, ktorý sa nepodarilo včas vycvičiť. Vznikol aj bojový pluk, bombardovací pluk však už nie. V januári 1945 tak 1. česko-slovenskú zmiešanú leteckú divíziu vytvorili:
- 1. česko-slovenský stíhací pluk "Zvolenský"
- 2. česko-slovenský stíhací pluk
- 3. česko-slovenský bojový letecký pluk
Obidva stíhacie pluky boli vyzbrojené lietadlami Lavočkin La -5FN. V apríli do výzbroje pribudlo aj osem modernejších Lavočkin La-7.
Veliteľom 1. pluku, ktorý obdržal čestný názov Zvolenský zostal František Fajtl povýšený na majora. Pluk nemal plné tabuľkové počty, nakoľko jeho časť bola prevelená k 2. pluku. Stíhacím pilotom sa opätovne stal aj kpt. Ľudovít Koza, pôvodne príslušník Slovenských vzdušných zbraní, ktorý 2. augusta 1944 na lietadle Heinkel 111 odletel z Troch Dubov za frontovú líniu k sovietom. Na palube lietadla bol mjr. Korecký s plánmi povstania. Koza sa stal Fajtlovým zástupcom. Náčelníkom štábu pluku sa stal mjr. S. B. Trifonov a jeho zástupcom gardový kpt. V. V. Bulyčov. Navigátorom pluku bol npor. Michal Minka.[1] Fajtlov pluk mal k dispozícii 18 operačných pilotov a 32 bojaschopných lietadiel Lavočkin La -5FN.
Veliteľom druhého stíhacieho pluku sa stal mjr. Ivan Haluzický, ktorý počas Slovenského národného povstania velil práporu školy leteckého dorastu. Jeho príslušníci, ako aj ďalší piloti, ktorí nemali lietadlá, boli odsúvaní z povstaleckého územia a preškoľovaní na sovietske stíhacie lietadlá.
Bojový pluk bol vyzbrojený 32 bojovými lietadlami Iljušin Il - 2. Mal k dispozícii 26 vycvičených osádok. Ďalších 15 bolo vo výcviku, ktorý však do konca vojny dokončili len štyria.
Divíziu tak celkovo tvorilo 521 osôb. Jej veliteľom bol menovaný pplk. Ľudovít Budín, ambiciózny vojak , ktorý mal dovtedy len minimum bojových skúseností. Štáb divízie tvorili.
- Veliteľ divízie: pplk. Ľudovít Budín
- Zástupca veliteľa divízie: mjr. Mikuláš Lisický,
- Náčelník štábu: mjr. Jan Klán
- Navigátor divízie: pplk. František Rypl
- Osvetový dôstojník divízie: kpt. Vojtěch Kohout
Na čele operačného, spojovacieho, šifrovacieho, osobného oddelenia a oddelenia všeobecnej agendy pracovali sovietski dôstojníci, pridelení z 8. leteckej armády.[1]
Divízia bola podriadená sovietskej 8. leteckej armáde. Jej velenie rozhodlo, že oba operačne spôsobilé pluky, teda 1. pluk 3. pluk, začnú operačne pôsobiť od 14. apríla 1945.
Bojové nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Jediným bojovým vystúpením leteckej divízie sa stala Ostravsko-opavská operácia. Hlavnou bojovou silou sa stali lietadlá Il- 2. Stíhacie lietadlá La-5FN im poskytovali len letecké krytie. Bojová činnosť divízie v počas operácie začala útokom na delostreleckú batériu a veliteľské stanovište tankovej brigády pri obci Olza. Útok vykonali dve útočné skupiny po 8 lietadiel (vždy štyri La-5FN a štyri Il-2) [2].
Ako prvé vzlietli šturmoviky Il-2, vyzbrojené bombami o celkovej hmotnosti 200 kg a štyrmi raketami RS-82. Keď sa nad letiskom sformovali do dvoch švoríc, vzlietli stíhači, ktorí sa sformovali do troch samostatných rojov. Bojové lietadlá začali na cieľ útočiť z výšky 1 000 m, pričom počas jedného preletu nad cieľom sa naraz zbavili všetkej svojej výzbroje zavesenej pod krídlami.
Od 15. apríla lietadlá divízie útočili na ciele na česko-slovenskom území. Napadli sústredenia vojsk nepriateľa, ďalej mosty, či hlavnú stanicu v Ostrave, Opave a Bohumíne a na ďalších miestach.
K pozoruhodnému bojovému stretu došlo 16. apríla. Jedno z bojových lietadiel Il-2 bolo napadnuté nepriateľským stíhačom Fw 190. Nemeckému útočníkovi sa podarilo česko-slovenský šturmovik na niekoľkých miestach ťažko zasiahnuť. Palubným strelcom Il-2 bol niekdajší príslušník 311. česko-slovenskej bombardovacej perute RAF rotný Richard Husman. Husman, aj keď zranený črepinami vlastného zameriavača zasiahnutého nepriateľskou streľbou, paľbu opätoval a nepriateľské lietadlo zasiahol. O niekoľko dní prišlo od pozemných jednotiek hlásenie, že dotyčný Focke-wulf Fw 190 sa v plameňoch zrútil u dediny Olza. [3] Richard Husman po vojne pod pseudonymom Filip Jánský napísal knihu Nebeskí jazdci o Čecho-slovákoch pôsobiacich v česko-slovenských perutiach RAF.
Počas Ostravsko-opavskej operácie vykonali prvosledové lietadlá 3. bojového pluku celkovo 298 bojových letov o celkovej dĺžke 264 hodín. Posádky lietadiel zvrhli na ciele celkovo 3 700 bômb o celkovej hmotnosti 90 000 kg. Z boja vyradili 1 500 vojakov, 45 automobilov, jeden tank, lokomotívu, 37 železničných vozňov a ďalšie ciele.
Posledné operačné lety vojny absolvovali lietadlá divízie 2. mája. Aj keď česko-slovenskí piloti zachytili vysielanie Pražského rozhlasu o vypuknutí Pražského povstania, povolenie odletieť nad Prahu nedostali. Divízia operovala z letiska Poreby a Praha sa nachádzala na samom okraji doletu strojov vrátane návratu.
Po vojne
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 10. mája 1945 preletel 3. bojový letecký pluk na letisko Albrechtičky u mestečka Příbor a celá divízia sa následne presunula na pražské letisko Kbely a Letńany. Nakoľko väčšinu personálu divízie tvorili Slováci, definitívnym miestom povojnovej dislokácie divízie sa stali letiská Tri Duby, Piešťany a Trenčianske Biskupice.
Po komunistickom prevrate sa veliteľ divízie Ľudovít Budín v hodnosti divízneho generála podieľal na politických perzekúciách česko-slovenských letcov bojujúcich počas druhej svetovej vojny vo Francúzsku a Veľkej Británii.[2]
V umení
[upraviť | upraviť zdroj]František Fajtl vo svojej spomienkovej knihe s názvom Opäť doma (1989, český originál Podruhé doma z roku 1984) popisuje posledné dni na povstaleckom území, odlet lietadiel jeho 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho pluku za front, vznik leteckej divízie, jej bojové nasadenie v Ostravsko-opavskej operácii a návrat do Česko-slovenska po skončení druhej svetovej vojny.
Film Piloti (1988, Československo ) je film režiséra Otakara Fuku. Je to rozprávanie o česko-slovenských pilotoch na východnom fronte, vznik divízie a jej bojové nasadenie v Ostravsko-opavskej operácii.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e FAJTL, František. Opäť doma. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Pravda, 1989. Z českého originálu Podruhé doma vydaného 1984. S. 301.
- ↑ a b PETZ, Roman. Čechoslováci na iljušinech a lavočkách. Válka revue speciál : Osvobození 1945 (Brno, Česko: Extra publishing s.r.o.), 2015-04-24, roč. 2015, s. 52-55. ISSN 1804-0772 ISSN 1804-0772.
- ↑ RAJLICH, Jiří. Poslední sestřel. Válka revue speciál : Čechoslováci na východní frontě (Brno, Česko: Extra publishing s.r.o.), 2019-08-02, roč. 2019, s. 88-93. ISSN 1804-0772.