Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk
KrajinaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Vznik1. jún 1944
Zánik25. január 1945
Typletecký pluk
Veliteliaštábny kapitán František Fajtl[pozn. 1]
Podriadené jednotky
  • 1. peruť
  • 2. peruť
Nadradené jednotkypozri nadradené jednotky
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
BitkySlovenské národné povstanie
Vojenská letka
Stíhacie lietadláLa-5FN

Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk bol česko-slovenskou leteckou jednotkou, ktorá vznikla v júni 1944 v Sovietskom zväze reorganizáciou 128. česko-slovenskej samostatnej stíhacej leteckej perute. Najvýznamnejšou udalosťou v existencii pluku bola účasť v Slovenskom národnom povstaní, ktorá bola výnimočná v tom, že v tyle nepriateľa operovala regulárna letecká jednotka pravidelnej armády. V januári 1945 bol pluk reorganizovaný na 1. česko-slovenský stíhací letecký pluk, ktorý sa stal súčasťou 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie.

Dejiny pluku[upraviť | upraviť kód]

Prvou česko-slovenskou leteckou jednotkou v Sovietskom zväze bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť, ktorá vznikla v Ivanove 3. mája 1944, kedy česko-slovenskí letci, presunutí zo Spojeného kráľovstva, uskutočnili prvé lety na sovietskej pôde. O šesť dní neskôr sa k jednotke pripojili dva slovenskí piloti (šrtm. Anton Matúšek a rtm. Ľudovít Dobrovodský), ktorí po dezercii z radov letky 13 absolvovali výcvik v leteckom učilišti vo Viaznikách. Dňa 17. mája 1944 sa jednotka presunula na základňu Kubinka, kde dokončila svoj výcvik nácvikom strelieb, vzdušných súbojov a pod.[1]

Na základe rozkazu z 1. júna 1944 bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť k 15. júnu reorganizovaná na 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk, zatiaľ len s dvoma peruťami po dvoch letkách. Po taktickej a operačnej stránke pluk podliehal sovietskej vyššej jednotke, ku ktorej bol pridelený, ale vo všetkom ostatnom veliteľstvu 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR.[1] Veliteľom pluku bol škpt. František Fajtl, zástupcom veliteľa škpt. Jan Klán a velitelia perutí npor. František Chábera a npor. Josef Stehlík. Potom, čo piloti dokončili preškolenie, sa pluk presunul bližšie k frontu do Proskurova a neskôr do Stubna. Bol vyzbrojený v tom čase modernými sovietskymi stíhacími lietadlami Lavočkin La-5FN. Bojovú činnosť začal hliadkovým letom piatich lietadiel 10. septembra.

Pluk v SNP[upraviť | upraviť kód]

Dňa 29. augusta 1944 začalo Slovenské národné povstanie (SNP). Personál 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku sa o povstaní dozvedel na druhý deň a piloti chceli byť čo najskôr v operačnom nasadení, priamo z povstaleckého územia. Museli ale čakať na rozkaz veliteľstva 2. leteckej armády, ku ktorej pluk patril. Rozkaz nakoniec dostali 15. septembra 1944, kedy z letiska Stubno prileteli velitelia na štyroch lietadlách La-5FN na letisko Tri Duby preskúmať možnosť operovania priamo z povstaleckého územia. Kvôli zraneniu zostal npor. Stehlík na Slovensku aj s lietadlom La-5FN trupového čísla 88. Ostatní traja velitelia preleteli späť. Po podaní hlásenia rozhodol generál Krasovsky o presune celého pluku.

Lietadlá Lavočkin La-5FN 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku na poľnom letisku Rohozná neďaleko Brezna, 7. október 1944

Dňa 17. septembra 1944 odletelo zostávajúcich 21 lietadiel. Pri medzipristátí v Krosne bol poškodený La-5FN trupového čísla 95 pilota Rudolfa Borovca. Na poľnom letisku Zolná pri Zvolene pristálo v ten deň 20 lietadiel.[2] Pluk sa stal súčasťou 1. česko-slovenskej armády na Slovensku. Po prílete na Slovensko si vybojoval nadvládu nad vzdušným priestorom povstaleckého územia.

Jednou z najdôležitejších operácií bol nálet na letisko v Piešťanoch uskutočnený už 18. septembra 1944. Na letisku ešte predtým zistil prieskum Kombinovanej letky prítomnosť 30 nemeckých lietadiel (typov Ju 88, Ju 87, Bf 109 a Fw 189). Prepad vykonala osemčlenná skupina pod vedením veliteľa prvej perute nadporučíka Stehlíka, využila pritom moment prekvapenia a na zemi zničila 10 nepriateľských lietadiel. Ďalších 10 pravdepodobne tiež zničila (alebo ťažko poškodila) a zvyšných 10 poškodila. Letci hlavne podporovali pozemné povstalecké jednotky na frontoch a okrem stíhacích úloh plnili aj bombardovacie, prepadové a prieskumné úlohy. Bojovú činnosť pluku zabezpečoval slovenský a sovietsky pozemný personál. Muníciu, pohonné hmoty a náhradné diely dodávali vzdušným mostom lietadlá 6. leteckej armády generála Krasovského.

12. októbra sa kvôli rozmočenému terénu letiska v Zolnej 1. peruť presunula na letisko Tri Duby. V Zolnej zostala len časť 2. perute. Terén letiska sa naďalej zhoršoval, preto už 20. októbra aj lietadlá 2. perute, po ukončení bojového letu, pristávali a zostali na Troch Duboch. Tým sa dokončil presun pluku medzi letiskami.[3] Dňa 25. októbra 1944 bol pluk evakuovaný. Jedenásť letuschopných lietadiel odletelo v smere na Poľsko a Rumunsko, pričom dvanáste bolo poškodené pri štarte. Po ústupe povstalcov do hôr nebolo možné evakuovať všetok pozemný ani letecký personál.

Do tohto dňa uskutočnili letci 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku celkovo 561 bojových letov v trvaní 375 operačných hodín, zaznamenali 13 potvrdených a 2 pravdepodobné zostrely nepriateľských lietadiel. Ďalších 6 lietadiel poškodili a jedenásť zničili na zemi. Ďalej zničili 77 nákladných a 13 osobných automobilov, 3 delostrelecké a 3 mínometné batérie, 2 tanky a 3 parné rušne.

Pri útokoch na pozemné ciele zahynuli: ppor. František Vaculík, ppor. Bohuslav Mráz, a ppor. Tomáš Motyčka. V horách ako partizáni zahynuli: por. Rudolf Borovec, ppor. Medvedev a staršina Šapošnikov.

Prehľad lietadiel La-5FN, ktoré sa zúčastnili SNP.[2]

Trupové číslo Prílet na Slovensko Zánik lietadla Odlet zo Slovenska
02 npor. František Chábera Havária pri odlete (npor. Chábera).
Zapálené pri evakuácii 26. októbra.
12 rtm. Ľudovít Dobrovodský Úspešný.
12* ppor. František Štička Zapálené pri evakuácii 23. októbra.
13 ppor. Pavel Kocfelda Zničené 11. októbra v Zolnej.
Zapálené pri evakuácii 23. októbra.
17 ppor. Leopold Šrom Úspešný?
19 ppor. Stanislav Tocauer Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra (ppor. Pavel Kocfelda).
20 ppor. Tomáš Motyčka Zasiahnuté nepriateľskou protilietadlovou paľbou 15. októbra, pričom ppor. Motyčka zahynul.
23 ppor. Bohuslav Mráz Poškodené 20. septembra a vyradené.
Pravdepodobne sa podarilo opraviť pred odletom.
Pravdepodobne úspešný.
23* ppor. Antonín Vendl Úspešný.
24 ppor. Stanislav Hlučka Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra.
37 ppor. Jan Skopal Zničené pri štarte 7. októbra, pričom bol ppor. Skopal zranený.
39 škpt. Jan Klán Úspešný.
58 škpt. František Fajtl Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra.
62 šrtm. Anton Matúšek Zničené pri núdzovom pristátí 25. októbra pri Domanovciach (šrtm. Matúšek).
65 ppor. František Loucký Úspešný.
69 ppor. Ladislav Valoušek Úspešný.
71 ppor. František Krůťa Poškodené pri útoku na pozemné ciele 19. septembra, pričom ppor. Krůťa bol po núdzovom pristátí na území nepriateľa zajatý.
74 ppor. František Vaculík Zasiahnuté pri útoku na nemeckú kolónu v úzkom horskom údolí 7. októbra (ppor. Mráz zahynul).
88 npor. Josef Stehlík (15. september) Úspešný.
95 por. Rudolf Borovec Na Slovensko nepriletelo.
Poškodené pri medzipristátí v Krosne 17. septembra.
99 ppor. Jiří Řezníček Zničené pri núdzovom pristátí 18. októbra, pričom bol ppor. Řezníček ťažko zranený.
151 kpt. Stanislav Rejthar Zasiahnuté 20. septembra (ppor. Vaculík zahynul).

Ďalšia činnosť[upraviť | upraviť kód]

Dňa 28. októbra 1944 bol pluk vyznamenaný Česko-slovenským vojnovým krížom 1939 a dostal čestný názov „Zvolenský“. Od 1. novembra prebiehala u pluku reorganizácia, doplňovanie a výcvik letového i pozemného personálu. Dňa 25. januára 1945 sa ako 1. česko-slovenský stíhací letecký pluk stal súčasťou 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie.

Nadradené jednotky[upraviť | upraviť kód]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Od 1. novembra 1944 major.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b DAŇKO, Ján. 1. československá smíšená letecká divize v SSSR (sborník vystoupení, referátů a vzpomínek přímých účastníků slavnostního shromáždění při příležitosti 52. výročí vzniku a bojů 1. čs. smld v SSSR o Moravskou bránu 1944 - 1945). Praha : Ministerstvo Obrany ČR - Avis, 1998. 171 s. ISBN 978-80-86049-44-1.
  2. a b Vraný J., Krumbach J.: Lavočkin La-5 a La-7 in: Ilustrovaná historie letectví. Svazek 1. Naše vojsko, Praha 1985.
  3. FAJTL, František. Prví doma. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1984. 288 s.