Topoľčianky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°25′22″S 18°24′33″V / 48,4227°S 18,4092°V / 48.4227; 18.4092
Topoľčianky
obec
Castle-of-Topolcianky.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Zlaté Moravce
Región Tekov
Rieka Hostiansky potok
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°25′22″S 18°24′33″V / 48,4227°S 18,4092°V / 48.4227; 18.4092
Rozloha 26,33 km² (2 633 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 613 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 99,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1293
Starosta Juraj Mesko[3] (SMER-SD)
PSČ 951 93
ŠÚJ 500828
EČV ZM
Tel. predvoľba +421-37
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Topoľčianky
Webová stránka: www.topolcianky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Topoľčiankyobec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa v Tekove, v severnom výbežku Podunajskej nížiny, pod južnými výbežkami pohoria Tribeč. Obcou preteká Hostiansky potok a jej pravostranný prítok Leveš. Zo Zlatých Moraviec vedie do obce cesta II/511, ktorá pokračuje cez Skýcov do Veľkých Uheriec.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Topoľčianky sú písomne doložené v roku 1293, no archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie lokality už v 6.7. storočí. Na mieste súčasného zámku stála pôvodne strážna pevnosť obohnaná vodnou priekopou[4]. V 14. storočí získal Comes Haslav povolenie na ryžovanie zlata v miestnom potoku, následne nastáva krátke obdobie rozmachu obce, v ktorej pribudol farský kostol a opevnené kaštiele. V 16. storočí vrcholia nezhody miestnych pánov s majiteľmi Hrušovského hradu, ktoré vyvrcholili prepadom Topoľčianok, zmasakrovaním časti obyvateľstva a vypálením kaštieľa za pomoci Turkov.

Ján Topoľčiansky dal vystavať novú pevnosť s nádvorím a dva majery a následne sa v roku 1561 Topoľčianky stali župným mestom. O tri roky neskôr sa spomína aj zriadenie školy. Postupne bola rozšírená tehelňa, pribudli tu kasárne a pozmenený bol aj tok potoka. Po vymretí rodu začiatkom 17. storočia boli majetky v roku 1616 vydražené a novým majiteľom sa stal barón Ladislav Petho-Hetessi, ktorého dcéra Anna bola manželkou grófa Pavla Rákocziho. Ich syn Ladislav s manželkou Alžbetou prestaval kaštieľ na dôstojné sídlo s nádvorím v podobe, akú poznáme dnes.

Cisár Leopold I. udelil mestečku právo usporadúvať jarmoky, čím sa podnietil rozvoj remeselníctva, ovocinárstva a záhradníctva. V roku 1686 tu vzniklo rehoľné bratstvo karmelitánov a od tohto roku sa datujú aj púte k Panne Márii Karmelskej. V roku 1698 pribúda nemocnica, starobinec a sirotinec. Počas protihabsburských povstaní v kaštieli dočasne býval František II. Rákoci, ktorý však v roku 1708 ušiel pred cisárskym vojskom. Gróf Karol Zichy dal v Topoľčiankach postaviť pivovar i pílu.

V roku 1723 sa sídlo župy presídlilo do Zlatých Moraviec a následne v roku 1851 i okres. K zveľadeniu panstva došlo zásluhou grófa Jozefa Kegleviča de Buzin, ktorý z rodného Chorvátska povolal odborníkov na ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo. Po jeho smrti prechádza majetok do správy grófa Jána Nepomuka, ktorý dal postaviť nový kostol, v roku 1805 sochu Jána Nepomuckého, dal prestavať zámok do dnešnej podoby a skultivovať dovtedy zanedbaný park.

Poslednými majiteľmi Topoľčianok sa v roku 1890 stali Habsburgovci, ktorí zveľadili zámok i jeho okolie. Arciknieža Jozef August Habsburský zrušil všetky poľnohospodárske budovy v blízkosti kaštieľa, doplnil kaštieľ drahým nábytkom, rozšíril park a založil viacero jazierok. Výrazný zlom v dejinách mestečka nastal 20. novembra 1895, kedy začala prevádzka na železničnej trati zo Šurian. Vzťah k prírode prejavoval Jozef August rozširovaním lesov, výstavbou poľovníckeho zámku, založením zvernice a jazdiarne.

Od roku 1916 bola v Topoľčiankach úschorozchodná lesná železnica na zvážanie dreva. V dĺžke 37,4 km dosahovala doliny v okolí, viedla údolím Žitavy a Žitavice, jedna z vetiev viedla až na Žiare. Zrušená bola v roku 1959.[5]

Po prvej svetovej vojne a vzniku ČSR odkúpil miestne majetky štát, čím sa začali moderné dejiny Topoľčianok.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. http://www.topolcianky.sk/?page_id=18
  5. SLIACKY, Daniel. Lesná železnica Topoľčianky [online]. vlaky.net, 2016-01-22, [cit. 2016-02-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]