Ernest Bielik
| Ernest Bielik | |
| slovenský partizánsky veliteľ a politik | |
| Poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia | |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 18. jún 1917 Topoľčianky, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 15. jún 1995 (77 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Politická strana | KSS (KSČ) |
Ernest Bielik (* 18. jún 1917, Topoľčianky – † 15. jún 1995, Bratislava[1]) bol slovenský partizánsky veliteľ počas Slovenského národného povstania, československý politik Komunistickej strany Slovenska, poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia na začiatku normalizácie.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal z Topoľčianok. Vyučil sa za pekára a neskôr pracoval ako príležitostný robotník u pekára a murársky pomocník.[2] V roku 1938 narukoval do armády a absolvoval poddôstojnícky kurz.
V roku 1941 bol odvelený ako vojak armády Slovenského štátu na východný front. Vo februári 1943 pri Krasnodare dezertoval. Skrýval sa do príchodu Červenej armády. Bol zajatý. V zajatí vstúpil do československej jednotky na východnom fronte. Absolvoval výcvik a zúčastnil sa bojov o Kyjev.[2] Následne pôsobil ako inštruktor počas prípravy príslušníkov 2. čs. paradesantnej brigády.
V lete 1944 absolvoval kurz radistov a minérov a bol pridelený k Ústrednému štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve. Velil výsadku 8 člennej organizátorskej skupiny do priestoru Nízkych Tatier. Skupina organizovala partizánsku brigádu Jánošík s viac ako 1 300 členmi, ktorá sa podieľala v regióne Nízke Tatry na bojoch počas Slovenského národného povstania.[3][4]
Po vojne pracoval v hospodárskych funkciách. Bol nositeľom viacerých vyznamenaní (Československý vojnový kríž 1939, Rád Slovenského národného povstania, sovietskych a francúzskych vyznamenaní, atď.). K 50. výročiu konca vojny ho prezident SR Michal Kováč v roku 1995 povýšil do hodnosti generálmajora.[5][4] Získal tiež Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za aktívnu účasť na protifašistickom odboji.[6]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Partizánsky veliteľ spomína, Rok vydania: 1983 Vydavateľ: Pravda
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ernest Bielik [online]. . Dostupné online. (česky)
- ↑ a b Cséfalvay, F., 2013: Bielik, Ernest. In: Csédalvay, F. a kol., Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Vojenský historický ústav, Bratislava, s. 23 - 24
- ↑ Historický kalendár udalostí od 4. augusta do 31. augusta 1944 [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b ERNEST BIELIK [online]. Obec Pohorelá. Dostupné online.
- ↑ Ernest Bielik. In: Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2021-06-24]. Dostupné online.
- ↑ Ernest Bielik. In: Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993-1998 [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2021-06-24]. Dostupné online.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ernest Bielik na českej Wikipédii.