Jakovlev Jak-7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jak-7

Jakovlev Jak-7B
Typstíhacie a cvičné lietadlo
VýrobcaChimkovský letecký závod č. 301
Novosibirský letecký závod č. 153 V. P. Čkalova
Tušinský letecký závod č. 82
KonštruktérA. S. Jakovlev
Prvý let23. júla 1940
Zavedený1942
Charaktervyradený
Hlavný používateľSovietske vzdušné sily
Výroba19411944
Vyrobených6 399

Jakovlev Jak-7 bolo sovietske stíhacie lietadlo, ktoré vzniklo počas druhej svetovej vojny z prototypu I-26. Línia tohto stroja však bola rozdelená – v prvej línii vzniklo stíhacie lietadlo Jak-1 a následne Jak-3, druhá línia sa odvíjala od cvičnej verzie dvojmiestneho UTI-26, z ktorého vznikol Jak-7.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Jakovlev UTI-26

I-26, prvý prototyp prvého stíhacieho lietadla A. S. Jakovleva, bol zalietaný v roku 1940. Po začatí sériovej výroby bolo označenie lietadla zmenené na Jak-1 a konštruktéri začali pripravovať cvičnú verziu UTI-26. Dvojmiestny prototyp však nemal príliš dobré vlastnosti, a tak musel prejsť rozsiahlou rekonštrukciou, počas ktorej bol vybavený novým krídlom a väčšími celokovovými chvostovými plochami. To však ovplyvnilo inštaláciu podvozku. Tak vzniklo nové lietadlo Jak-7, ktoré bolo od roku 1941 vyrábané v moskovskom závode č. 166 súčasne s „plnokrvnými“ Jakmi-1.

Sovietske stíhacie letectvo nebolo na začiatku vojny vybavené modernými stíhacími lietadlami. Preto bol privítaný návrh Konstantina Šinelšikova na opätovnú rekonštrukciu dvojmiestneho lietadla na jednomiestny stíhací Jak-7A. Po inštalácii dvoch guľometov ŠKAS kalibru 7,62 mm a kanónu ŠVAK kalibru 20 mm, a po odstránení vybavenia zadného pilotného priestoru sa pôvodne cvičné lietadlo stalo plnohodnotnou stíhačkou. V Moskve bolo do konca roku 1941 vyrobených 166 lietadiel oboch verzií.

Cvičný Jak-7V
Prototyp Jak-7DI

V septembri 1941 bolo rozhodnuté evakuovať hlavný závod, ktorý vyrábal lietadlá Jak-1 z Moskvy na Ural. V tom čase viazli dodávky stíhačiek Jak-1 z továrne na Sibíri, preto bolo rozhodnuté, že sa pre bojové účely využijú aj dvojmiestne cvičné stroje UTI-26, ktoré boli premenované na Jak-7V. Aj napriek tomu, že výroba bola evakuáciou ohrozených závodov spomalená, boli už začiatkom roku 1942 prvé frontové jednotky vyzbrojované lietadlami Jak-7B s guľometmi UBS kalibru 12,7 mm. Tieto stroje boli vyrobené v nových závodoch č. 153 v Novosibirsku a č. 286 v Kamensku Uralskom.

V polovici roku 1942 sa vyrábali už aj nové Jaky-7D, ktoré mali už duralové nosníky, čo umožnilo zmenšiť rozpätie krídla a zväčšiť objem palivových nádrží. Stroj Jak-7DI, ktorý bol neskôr do výroby zavedený pod označením Jak-9, vznikol znížením zadnej časti trupu.

Celkovo bolo vyrobených 6 399 lietadiel Jak-7 všetkých verzií. Posledné stíhacie Jaky-7 boli vyrobené v roku 1943, posledné dvojmiestne cvičné stroje boli vyrobené ešte v roku 1944.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jakovlev Jak-7B

Ľahké a obratné Jaky boli medzi pilotmi obľúbené. Na Jaku-7 lietal aj dvojnásobný hrdina ZSSR Petr A. Pokryšev, ktorý pri 305 bojových letoch zostrelil v 60 súbojoch 22 nepriateľských lietadiel a podieľal sa na zničení ďalších siedmich.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifikácie (Jak-7B)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 8,5 m
  • Rozpätie: 10,00 m
  • Výška: 2,75 m
  • Nosná plocha: 17,15 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 477 kg
  • Vzletová hmotnosť: 2 965 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Klimov M-105P s výkonom 809 kW (1 100 k), u novších sérií bol nahradený motorom M-105PF (VK-105PF) s výkonom 890 kW (1 210 k)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 527 km/h (pri zemi), 591 km/h (vo výške 3 650 m), u strojov novších sérií až 610 km/h
  • Dolet: 810 km, u strojov novších sérií až 830 km
  • Dostup: 10 000 m
  • Stúpavosť: 12 m/s
  • Čas vystúpania do určitej výšky: 5,3 minút do výšky 5 000 m
  • Plošné zaťaženie: 172,6 kg/m²
  • Pomer výkon/hmotnosť: 0,26 kW/kg

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • kanón ŠVAK kalibru 20 mm v dutom hriadeli vrtule
  • guľomet UBS kalibru 12,7 mm nad motorom
  • pod krídla boli zavesované ľahké bomby alebo neriadené rakety RS-82

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • MODELÁŘ č. 11/1987, vydavateľstvo NAŠE VOJSKO Praha, str. 16/17
  • VÁLKA, Zbyněk: Stíhací letadla : 1939-45 : Itálie, Francie, SSSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie. ISBN 80-7198-396-9

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]