Jakovlev Jak-141

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jakovlev Jak-141 na Farnboroughskej leteckej výstave v roku 1992

Jakovlev Jak-141 (po rusky Яковлев Як-141; kódové meno NATO: Freestyle) je nadzvukové, viacúčelové bojové lietadlo s technológiou VTOL (vertical take-off and landing), ktoré prvýkrát vzlietlo 9. marca 1989 ako prototyp 48-2. Bolo vyrobené Jakovlevovou konštrukčnou kanceláriou. Vývoj tohto lietadla trval pomerne dlhý čas, teda od roku 1975 po rok 1991.

Boli zostrojené štyri prototypy tohto lietadla:

  1. Prototyp 48-0 - prototyp určený na neletové skúšky a na kontrolu integrovaných systémov
  2. Prototyp 48-1 - takisto neletový prototyp určený na skúšky výkonnosti motorov
  3. Prototyp 48-2 - určený na letové skúšky a bol predstavený na Farnboroughskej (1992) a Moskovskej (1993) leteckej výstave
  4. Prototyp 48-3 - takisto určený na letové skúšky a prvýkrát predstavený na Moskovskej leteckej výstave v roku 1993[1]

Projekt Jakovlevovej konštrukčnej kancelárie spolu s testami na lietadlovej lodi Admiral Gorškov boli ukončené financovaním projektu na konci roku 1991, kedy došlo k nehode pri pristávaní a prototyp vybuchol - pilot sa dokázal katapultovať. Neskôr po prehodnotení ministerstvom obrany bol projekt znovu spustený. Navrhla sa aj pozemná verzia Jak-141M s lepším motorom, výzbrojou a s charakteristikami stealth.[2] Bolo to jedno z prvých lietadiel s VTOL technológiou a aj keď sa tieto bojové lietadlá nezačali vyrábať sériovo, toto lietadlo poskytlo mnoho informácii potrebných pre ďalší vývoj tejto technológie.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

ZSSR ZSSR

Sovietske námorníctvo

Keďže nebola zahájená sériová výroba, používané boli len prototypy 48-2 a 48-3.

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Jak-141 je vybavený automaticky katapultovacím sedadlom Zvezda K-36, podobným akým bol vybavený aj Jak-38. Jak-141 je takisto vybavený laserovým navádzaním rakiet. Má trojnásobne zálohovaný systém FBW (Fly-by-wire) na koordináciu motora s tryskami pre zlepšený kolmý vzlet a pristávanie.[2] Je tiež vybavený identifikátorom IFF (Identification friendly or foe) a modifikovaným radarom IRST S-31E2KOLS. Týmto radarom sú tiež vybavené bojové stíhačky MiG-29.

Jak-141

Technické parametre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka: 18,3 m
  • Rozpätie krídiel: 10,1 m
  • Výška: 5 m
  • Plocha krídiel: 31,7 m2
  • Posádka: 1
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 11 650 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 19 500 kg
  • Motory: 1 x Sojuz R-79V-300 s maximálnym ťahom 88,25 kN s prídavným spalovaním 152 kN a 2 x vztlakové motory Rybinsk RD-41 s ťahom 40,2 kN
  • Objem palivových nádrží: 4400 kg
  • Prídavné palivové nádrže: 1750 kg

Výkon[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 800 km/h vo výške 11 000 m (M=1,7)
  • Maximálna rýchlosť na zemi: 1250 km/h (M=1,02)
  • Operačný dostup: 15 000 m
  • Dolet: 2100 km
  • Dĺžka vzletu: 30–100 m
  • Dĺžka pristávania: 240 m

Zbraňové vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bill Gunston, Yefim Gordon. Yakovlev aircraft since 1924. Putnam Aeronautical Books, 1997.
  • John William Ransom Taylor. Helicopters and VTOL aircraft. Doubleday, 1968.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]