Jakovlev Jak-9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jak-9
Yakovlev Yak-9K.jpg
Jakovlev Jak-9K
Typstíhacie lietadlo
VýrobcaJakovlev
KonštruktérA. S. Jakovlev
Prvý let1. októbra 1942
Zavedený1942
Vyradený1950
Charaktervyradený
Hlavný používateľVVS RKKA
Výroba19421948
Vyrobených16 769

Jakovlev Jak-9 bolo sovietske stíhacie lietadlo vyvinuté počas druhej svetovej vojny, ktoré nadväzovalo na posledné varianty stíhačky Jak-7, na Jak-7B a iba v prototype postavený Jak-7DI. Jeho vznik umožnila oveľa lepšia situácia sovietskeho metalurgického priemyslu, ktorý dokázal zvýšiť dodávky deficitných materiálov do tej miery, že sa mohlo uvažovať o využití hliníkových zliatin nielen pre výrobu bombardovacích a bojových strojov, ale aj pre stíhacie lietadlá. Výsledkom bola konštrukcia Jaku-7DI, ktorý mal zmiešanú konštrukciu krídla – pôvodné drevené nosníky boli nahradené duralovými nosníkmi, čo jednak viedlo k určitej úspore hmotnosti draku lietadla, jednak uvoľnilo vnútornú konštrukciu krídla, takže bolo možné zvýšiť objem vnútorných palivových nádrží lietadla.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na lietadle Jak-9 sa kladne prejavila zmena konštrukcie s využitím deficitných hliníkových zliatin. Konštrukcia draku vychádzajúca z Jaku-7 bola ľahšia, čo sa prejavilo na zvýšení užitočného nákladu (najmä zvýšením zásoby paliva). Prvé prototypy vzlietli v roku 1942, potom ihneď začala sériová výroba a na jeseň sa lietadlá zapojili do bojovej činnosti. Na prelome rokov 1942 a 1943 bola stíhačka ďalej zdokonalená. Bol inštalovaný nový protitankový kanón 11-P-37 kalibru 37 mm, čo si vyžiadalo posunutie kabíny Jaku-9 o 0,4 m dozadu. Neskôr sa montovali aj iné zbrane kalibru, napríklad dvadsať-milimetrový kanón MPS-20, dvadsaťtri-milimetrový MP-23-VV či len veľkokalibrový guľomet UBS. Montážou protitankových kanónov s protipancierovým strelivom vznikli varianty pod označením Jak-9T. Pri type Jak-9K bol experimentálne zabudovaný kanón kalibru 57 mm. Naopak, v roku 1944 bol do stíhačky inštalovaný protitankový kanón kalibru 45 mm. Medzi mnohými verziami boli aj stíhacie bombardéry Jak-9L a Jak-9B, vyzbrojené len guľometmi, pričom do trupu bola umiestnená bombovnica, v ktorej mohlo byť zavesených až 400 kg bômb (maximálne buď štyri 100 kg bomby FAB-100, alebo až 128 kusov kumulatívnych PT bombičiek PTAB).

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhačky Jak-9 a americké bombardéry B-17 Flying Fortress počas operácie Frantic, 1944

Stíhacie lietadlá Jak-9 prvýkrát zasiahli do vzdušných súbojov nad stalingradským frontom na jeseň 1942. Pre Nemcov sa tento stroj stal veľmi nepríjemným prekvapením. Jaky-9 prevyšovali v rýchlosti vo vodorovnom lete nové nemecké stíhačky Messerschmitt Bf 109G, vo výškach do 4 000 m, o 10 až 30 km/h. Od 6 000 m vyššie boli sovietske stroje síce o 40 až 60 km/h pomalšie, ale boje na sovietskom fronte sa viedli v podstatne nižších hladinách, kde sa mohla prevaha Jakov-9 uplatniť lepšie. Jak-9 sa vyznačoval aj vyššou rýchlosťou vo vertikálnom manévri, resp. stúpavosti. Do výšky 5 000 metrov vystúpal za 4 minúty a 54 sekúnd, zatiaľ čo Bf 109G-2 k tomu potreboval 5 minút a 18 sekúnd. Typ Jak-9 bol veľmi všestranný, používal sa ako stíhacie, diaľkové stíhacie a prepadové lietadlo, vo verzii Jak-9B slúžil dokonca aj ako stíhací bombardér, ktorý sa používal pre boj s tankmi. V júli 1943 zaradil do svojej výzbroje 12. gardový stíhací pluk protivzdušnej obrany Moskvy výškový stíhací variant Jak-9PD. Celková produkcia piatich kusov bola vyvinutá z prototypu I-28, ktorý poháňal motor Klimov VK-105PD s dvojstupňovým kompresorom. V roku 1944 bol uvedený typ Jak-9DD s palivovými nádržami zväčšenými na 850 litrov, čo dovolilo podnikať sprievodné lety dlhé 2 000 až 2 200 km. Bolo to využívané, napr. pri sprievode amerických diaľkových bombardovacích lietadiel B-17 a B-24, ktoré si pri medzipristátí dopĺňali palivo na základni vybudovanej pri Poltave na Ukrajine. Použitie Jakov-9 však druhou svetovou vojnou ešte neskončilo, tento typ sa zúčastnil aj bojov v kórejskej vojne.

Celkovo bolo vyrobených vyše 16 700 lietadiel typu Jak-9.

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Jakovlev Jak-9 P.svg

Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]

Jakovlev Jak-9 bol jednomiestny jednomotorový stíhací dolnoplošník zmiešanej konštrukcie, vybavený zadným zaťahovacím podvozkom.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Parameter / Verzie Jak-9 Jak-9M Jak-9DD Jak-9U
Posádka jeden
Rozmery
Dĺžka (m) 8,50
Rozpätie krídel (m) 9,74
Nosná plocha (m2) 17,15
Hmotnosti
Hmotnosť prázdneho lietadla (kg) 2 277 2 428 2 346 2 512
Normálna vzletová hmotnosť (kg) 2 873 3 095 3 387 3 204
Pohonná jednotka
Typ motora VK-105PF VK-107A
Výkon motora (k) 1 260 1 500
Výkony
Maximálna rýchlosť pri zemi (km/h) 520 518 522 575
Maximálna rýchlosť vo výške (km/h) 599 (v 4 300 m) 573 (v 3 750 m) 584 (v 3 900 m) 672 (v 5 000 m)
Praktický dolet (km) 875 950 1 330 675
Praktický dostup (m) 11 100 9 400 10 650
Výzbroj
Kanóny a guľomety 1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm
1× guľomet UBS kalibru 12,7 mm
1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm
2× guľomet UBS kalibru 12,7 mm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakovlev Jak-9 na českej Wikipédii.