Jakovlev Jak-9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jak-9
Yakovlev Yak-9K.jpg
Jakovlev Jak-9K
Typ stíhacie lietadlo
Výrobca Jakovlev
Konštruktér A. S. Jakovlev
Prvý let 1. októbra 1942
Zavedený 1942
Vyradený 1950
Charakter vyradený
Hlavný používateľ VVS RKKA
Výroba 19421948
Vyrobených 16 769

Jakovlev Jak-9 bolo sovietske stíhacie lietadlo vyvinuté počas druhej svetovej vojny, ktoré nadväzovalo na posledné varianty stíhačky Jak-7, na Jak-7B a iba v prototype postavený Jak-7DI. Jeho vznik umožnila oveľa lepšia situácia sovietskeho metalurgického priemyslu, ktorý dokázal zvýšiť dodávky deficitných materiálov do tej miery, že sa mohlo uvažovať o využití hliníkových zliatin nielen pre výrobu bombardovacích a bojových strojov, ale aj pre stíhacie lietadlá. Výsledkom bola konštrukcia Jaku-7DI, ktorý mal zmiešanú konštrukciu krídla – pôvodné drevené nosníky boli nahradené duralovými nosníkmi, čo jednak viedlo k určitej úspore hmotnosti draku lietadla, jednak uvoľnilo vnútornú konštrukciu krídla, takže bolo možné zvýšiť objem vnútorných palivových nádrží lietadla.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na lietadle Jak-9 sa kladne prejavila zmena konštrukcie s využitím deficitných hliníkových zliatin. Konštrukcia draku vychádzajúca z Jaku-7 bola ľahšia, čo sa prejavilo na zvýšení užitočného nákladu (najmä zvýšením zásoby paliva). Prvé prototypy vzlietli v roku 1942, potom ihneď začala sériová výroba a na jeseň sa lietadlá zapojili do bojovej činnosti. Na prelome rokov 1942 a 1943 bola stíhačka ďalej zdokonalená. Bol inštalovaný nový protitankový kanón 11-P-37 kalibru 37 mm, čo si vyžiadalo posunutie kabíny Jaku-9 o 0,4 m dozadu. Neskôr sa montovali aj iné zbrane kalibru, napríklad dvadsať-milimetrový kanón MPS-20, dvadsaťtri-milimetrový MP-23-VV či len veľkokalibrový guľomet UBS. Montážou protitankových kanónov s protipancierovým strelivom vznikli varianty pod označením Jak-9T. Pri type Jak-9K bol experimentálne zabudovaný kanón kalibru 57 mm. Naopak, v roku 1944 bol do stíhačky inštalovaný protitankový kanón kalibru 45 mm. Medzi mnohými verziami boli aj stíhacie bombardéry Jak-9L a Jak-9B, vyzbrojené len guľometmi, pričom do trupu bola umiestnená bombovnica, v ktorej mohlo byť zavesených až 400 kg bômb (maximálne buď štyri 100 kg bomby FAB-100, alebo až 128 kusov kumulatívnych PT bombičiek PTAB).

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhačky Jak-9 a americké bombardéry B-17 Flying Fortress počas operácie Frantic, 1944

Stíhacie lietadlá Jak-9 prvýkrát zasiahli do vzdušných súbojov nad stalingradským frontom na jeseň 1942. Pre Nemcov sa tento stroj stal veľmi nepríjemným prekvapením. Jaky-9 prevyšovali v rýchlosti vo vodorovnom lete nové nemecké stíhačky Messerschmitt Bf 109G, vo výškach do 4 000 m, o 10 až 30 km/h. Od 6 000 m vyššie boli sovietske stroje síce o 40 až 60 km/h pomalšie, ale boje na sovietskom fronte sa viedli v podstatne nižších hladinách, kde sa mohla prevaha Jakov-9 uplatniť lepšie. Jak-9 sa vyznačoval aj vyššou rýchlosťou vo vertikálnom manévri, resp. stúpavosti. Do výšky 5 000 metrov vystúpal za 4 minúty a 54 sekúnd, zatiaľ čo Bf 109G-2 k tomu potreboval 5 minút a 18 sekúnd. Typ Jak-9 bol veľmi všestranný, používal sa ako stíhacie, diaľkové stíhacie a prepadové lietadlo, vo verzii Jak-9B slúžil dokonca aj ako stíhací bombardér, ktorý sa používal pre boj s tankmi. V júli 1943 zaradil do svojej výzbroje 12. gardový stíhací pluk protivzdušnej obrany Moskvy výškový stíhací variant Jak-9PD. Celková produkcia piatich kusov bola vyvinutá z prototypu I-28, ktorý poháňal motor Klimov VK-105PD s dvojstupňovým kompresorom. V roku 1944 bol uvedený typ Jak-9DD s palivovými nádržami zväčšenými na 850 litrov, čo dovolilo podnikať sprievodné lety dlhé 2 000 až 2 200 km. Bolo to využívané, napr. pri sprievode amerických diaľkových bombardovacích lietadiel B-17 a B-24, ktoré si pri medzipristátí dopĺňali palivo na základni vybudovanej pri Poltave na Ukrajine. Použitie Jakov-9 však druhou svetovou vojnou ešte neskončilo, tento typ sa zúčastnil aj bojov v kórejskej vojne.

Celkovo bolo vyrobených vyše 16 700 lietadiel typu Jak-9.

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Jakovlev Jak-9 P.svg

Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]

Jakovlev Jak-9 bol jednomiestny jednomotorový stíhací dolnoplošník zmiešanej konštrukcie, vybavený zadným zaťahovacím podvozkom.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Parameter / Verzie Jak-9 Jak-9M Jak-9DD Jak-9U
Posádka jeden
Rozmery
Dĺžka (m) 8,50
Rozpätie krídel (m) 9,74
Nosná plocha (m2) 17,15
Hmotnosti
Hmotnosť prázdneho lietadla (kg) 2 277 2 428 2 346 2 512
Normálna vzletová hmotnosť (kg) 2 873 3 095 3 387 3 204
Pohonná jednotka
Typ motora VK-105PF VK-107A
Výkon motora (k) 1 260 1 500
Výkony
Maximálna rýchlosť pri zemi (km/h) 520 518 522 575
Maximálna rýchlosť vo výške (km/h) 599 (v 4 300 m) 573 (v 3 750 m) 584 (v 3 900 m) 672 (v 5 000 m)
Praktický dolet (km) 875 950 1 330 675
Praktický dostup (m) 11 100 9 400 10 650
Výzbroj
Kanóny a guľomety 1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm
1× guľomet UBS kalibru 12,7 mm
1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm
2× guľomet UBS kalibru 12,7 mm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakovlev Jak-9 na českej Wikipédii.