Jakovlev Jak-9
| Jak-9 | |
 Jakovlev Jak-9M počas letu | |
| Typ | stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Novosibirský letecký závod č. 153 V. P. Čkalova Omský letecký závod č. 166 Tušinský letecký závod č. 82 |
| Konštruktér | A. S. Jakovlev |
| Prvý let | 1. októbra 1942 |
| Zavedený | 1942 |
| Vyradený | 1950 |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Sovietske vzdušné sily |
| Výroba | 1942 – 1948 |
| Vyrobených | 16 769 |
Jakovlev Jak-9 bolo sovietske stíhacie lietadlo vyvinuté počas druhej svetovej vojny, ktoré nadväzovalo na posledné varianty stíhačky Jak-7, na Jak-7B a iba v prototype postavený Jak-7DI. Jeho vznik umožnila oveľa lepšia situácia sovietskeho metalurgického priemyslu, ktorý dokázal zvýšiť dodávky deficitných materiálov do tej miery, že sa mohlo uvažovať o využití hliníkových zliatin nielen pre výrobu bombardovacích a bojových strojov, ale aj pre stíhacie lietadlá. Výsledkom bola konštrukcia Jaku-7DI, ktorý mal zmiešanú konštrukciu krídla – pôvodné drevené nosníky boli nahradené duralovými nosníkmi, čo jednak viedlo k určitej úspore hmotnosti draku lietadla, jednak uvoľnilo vnútornú konštrukciu krídla, takže bolo možné zvýšiť objem vnútorných palivových nádrží lietadla.
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Na lietadle Jak-9 sa kladne prejavila zmena konštrukcie s využitím deficitných hliníkových zliatin. Konštrukcia draku vychádzajúca z Jaku-7 bola ľahšia, čo sa prejavilo na zvýšení užitočného nákladu (najmä zvýšením zásoby paliva). Prvé prototypy vzlietli v roku 1942, potom ihneď začala sériová výroba a na jeseň sa lietadlá zapojili do bojovej činnosti. Na prelome rokov 1942 a 1943 bola stíhačka ďalej zdokonalená. Bol inštalovaný nový protitankový kanón 11-P-37 kalibru 37 mm, čo si vyžiadalo posunutie kabíny Jaku-9 o 0,4 m dozadu. Neskôr sa montovali aj iné zbrane kalibru, napríklad dvadsať-milimetrový kanón MPS-20, dvadsaťtri-milimetrový MP-23-VV či len veľkokalibrový guľomet UBS. Montážou protitankových kanónov s protipancierovým strelivom vznikli varianty pod označením Jak-9T. Pri type Jak-9K bol experimentálne zabudovaný kanón kalibru 57 mm. Naopak, v roku 1944 bol do stíhačky inštalovaný protitankový kanón kalibru 45 mm. Medzi mnohými verziami boli aj stíhacie bombardéry Jak-9L a Jak-9B, vyzbrojené len guľometmi, pričom do trupu bola umiestnená bombovnica, v ktorej mohlo byť zavesených až 400 kg bômb (maximálne buď štyri 100 kg bomby FAB-100, alebo až 128 kusov kumulatívnych PT bombičiek PTAB).
Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Stíhacie lietadlá Jak-9 prvýkrát zasiahli do vzdušných súbojov nad stalingradským frontom na jeseň 1942. Pre Nemcov sa tento stroj stal veľmi nepríjemným prekvapením. Jaky-9 prevyšovali v rýchlosti vo vodorovnom lete nové nemecké stíhačky Messerschmitt Bf 109G, vo výškach do 4 000 m, o 10 až 30 km/h. Od 6 000 m vyššie boli sovietske stroje síce o 40 až 60 km/h pomalšie, ale boje na sovietskom fronte sa viedli v podstatne nižších hladinách, kde sa mohla prevaha Jakov-9 uplatniť lepšie. Jak-9 sa vyznačoval aj vyššou rýchlosťou vo vertikálnom manévri, resp. stúpavosti. Do výšky 5 000 metrov vystúpal za 4 minúty a 54 sekúnd, zatiaľ čo Bf 109G-2 k tomu potreboval 5 minút a 18 sekúnd. Typ Jak-9 bol veľmi všestranný, používal sa ako stíhacie, diaľkové stíhacie a prepadové lietadlo, vo verzii Jak-9B slúžil dokonca aj ako stíhací bombardér, ktorý sa používal pre boj s tankmi. V júli 1943 zaradil do svojej výzbroje 12. gardový stíhací pluk protivzdušnej obrany Moskvy výškový stíhací variant Jak-9PD. Celková produkcia piatich kusov bola vyvinutá z prototypu I-28, ktorý poháňal motor Klimov VK-105PD s dvojstupňovým kompresorom. V roku 1944 bol uvedený typ Jak-9DD s palivovými nádržami zväčšenými na 850 litrov, čo dovolilo podnikať sprievodné lety dlhé 2 000 až 2 200 km. Bolo to využívané, napr. pri sprievode amerických diaľkových bombardovacích lietadiel B-17 a B-24, ktoré si pri medzipristátí dopĺňali palivo na základni vybudovanej pri Poltave na Ukrajine. Použitie Jakov-9 však druhou svetovou vojnou ešte neskončilo, tento typ sa zúčastnil aj bojov v kórejskej vojne.
Celkovo bolo vyrobených vyše 16 700 lietadiel typu Jak-9.
Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]
Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]
Jakovlev Jak-9 bol jednomiestny jednomotorový stíhací dolnoplošník zmiešanej konštrukcie, vybavený zadným zaťahovacím podvozkom.
Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]
| Parameter / Verzie | Jak-9 | Jak-9M | Jak-9DD | Jak-9U | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Posádka | jeden | |||||
| Rozmery | ||||||
| Dĺžka (m) | 8,50 | |||||
| Rozpätie krídel (m) | 9,74 | |||||
| Nosná plocha (m2) | 17,15 | |||||
| Hmotnosti | ||||||
| Hmotnosť prázdneho lietadla (kg) | 2 277 | 2 428 | 2 346 | 2 512 | ||
| Normálna vzletová hmotnosť (kg) | 2 873 | 3 095 | 3 387 | 3 204 | ||
| Pohonná jednotka | ||||||
| Typ motora | VK-105PF | VK-107A | ||||
| Výkon motora (k) | 1 260 | 1 500 | ||||
| Výkony | ||||||
| Maximálna rýchlosť pri zemi (km/h) | 520 | 518 | 522 | 575 | ||
| Maximálna rýchlosť vo výške (km/h) | 599 (v 4 300 m) | 573 (v 3 750 m) | 584 (v 3 900 m) | 672 (v 5 000 m) | ||
| Praktický dolet (km) | 875 | 950 | 1 330 | 675 | ||
| Praktický dostup (m) | 11 100 | 9 400 | 10 650 | |||
| Výzbroj | ||||||
| Kanóny a guľomety | 1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm 1× guľomet UBS kalibru 12,7 mm |
1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm 2× guľomet UBS kalibru 12,7 mm | ||||
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakovlev Jak-9
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakovlev Jak-9 na českej Wikipédii.
.svg){kind=small}