Meniareň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Meniareň v Karlsruhe

Meniareň je budova so zariadením, alebo samotné zariadenie pre zmenu prúdovej sústavy alebo prepojenie rôznych napájacích elektrických sústav. Najčastejším prípadom sú napájacie meniarne pre napájanie elektrifikovaných železníc, električiek, metra a trolejbusov s jednosmerným prúdom. Meniareň odoberá elektrický výkon z bežnej trojfázovej elektrickej siete a do dráhového vedenia dodáva jednosmerný prúd o potrebnom napätí.

Meniarne pre mestskú dopravu sú pripojené spravidla na primárnu sieť 22 kV/50 Hz a dodávajú jednosmerný prúd o napätí 600 V (prípadne 750 V - metro, trolejbusy v Ústí nad Labem).

Meniarne dráhové sú pripojené spravidla na diaľkovú sieť 110 kV a dodávajú jednosmerný prúd o napätí 3 kV (1,5 kV - trať Tábor-Bechyně, banské dráhy), v Nemecku a Rakúsku dodáva meniareň do trolejového vedenia striedavý prúd 15 kV/16 2/3 Hz (tzv. tretinový kmitočet). Na tratiach so striedavou sústavou 25 kV/50 Hz sa meniarne nepoužívajú, ide len o trafostanice.

História[upraviť | upraviť kód]

Pôvodné meniarne boli mechanické, vybavené motorgenerátorovým agregátmi (niekedy typu Ward-Leonard, t. j. striedavým trojfázovým motorom, ktorý poháňal dynamo). Neskôr boli používané úspornejšie rotačné meniče, navrhnuté ako trojfázový synchrónny motor s rotačnou kotvou a budeným jednosmerným statorom. Napájací trojfázový prúd transformovaný na potrebné napätie sa privádzal na tri napájacie krúžky kotvy, jednosmerný prúd sa odoberal z toho istého vinutia kotvy klasickým jednosmerným lamelovým komutátorom cez uhlíkové kefy. Pojazdná meniareň tohto typu s výkonom 1 MW je v zbierkach múzea pražského dopravného podniku.

Od 30. rokov 20. storočia sa začínali používať ortuťové usmerňovacie výbojky ako statické meniče, dokonca už s možnosťou obmedzenej pulznej regulácie pomocou riadiacich mriežok v dráhe výboja vo výbojke. Od 60. rokov 20. storočia sa používajú usmerňovače v pevnej fáze s kremíkovými diódami a s tyristormi s elektronickým riadením.

Zvláštne prípady[upraviť | upraviť kód]

Osobitné prípady meniarní boli predtým v normálnej rozvodnej sieti, keď časť sietí, najmä mestských sietí v Nemecku bola jednosmerná. Zvláštnym prípadom bola tiež stará sieť v kladnianskych hutách s kmitočtom 25 Hz. Zhruba do polovice 20. storočia niektoré staré mestské siete mali kmitočet 33 Hz alebo 42 Hz, pre ich prepojenie so sústavou 50 Hz sa používali tiež meniarne.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Měnírna na českej Wikipédii.