Čiernohronská železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Čiernohronská železnica
Mapa trate
Mapa trate
Základné informácie
Číslo trate900
PrevádzkovateľČiernohronská železnica n.o.
Otvorenie8. január 1909
(112 rokov a 54 dní)
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1
Max. sklon70 ‰ [1]
Max. rýchlosť20 km/h [2]
Priebeh trate
Unknown route-map component "KBHFxa"
4 Dobroč
Stop on track
3 Dobroč-Sihla
Stop on track
2 Pusté
Unknown route-map component "hKRZWae"
Čierny Hron
Stop on track
2 Jánošovka-ZŠ
Stop on track
1 Jánošovka-Vepor
Stop on track
1 Jánošovka-Panský dvor
Straight track Unknown route-map component "KBHFxa"
3 Vydrovo-Korytárske
Straight track Stop on track
2 Lesnícky skanzen
Unknown route-map component "hKRZWae" Unknown route-map component "hKRZWae"
Čierny Hron
Unknown route-map component "ABZg+l" One way rightward
Station on track
0
0
Čierny Balog
Stop on track
2 Krám
Stop on track
3 Nový Krám
Stop on track
5 Šánske
Stop on track
7 Svätý Ján
Unknown route-map component "eABZg+l"
(bývalá vetva v Kamenistej doline)
Unknown route-map component "hKRZWae"
Čierny Hron
Unknown route-map component "eABZgl"
(bývalá vetva na Osrblie)
Stop on track
9 Hronec námestie
Stop on track Unknown route-map component "ENDEa"
10 Hronec zlieváreň
Stop on track Straight track
11 Valaská-obec
Station on track Straight track
12 Chvatimech ŽSR prestup
Unknown route-map component "KRZu" Unknown route-map component "ABZql"
ŽSR 172 Banská Bystrica – Červená Skala
Unknown route-map component "hKRZWae"
Hron
Unknown route-map component "KBHFxe"
12 Podbrezová-Chvatimech
Unknown route-map component "exKBHFe"
(bývalá st. Podbrezová-Štiavnička)

Čiernohronská železnica (skratka ČHŽ) je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Premáva na trasách Chvatimech – Hronec – Čierny Balog, Čierny Balog – Vydrovo a Čierny Balog – Dobroč v Slovenskom rudohorí.

Bola značne rozvetvená, historicky najväčšiu celkovú dĺžku siete dosahovala po druhej svetovej vojne, 131,98 km.[1] Pred zrušením dopravy v roku 1982 bolo v prevádzke ešte 36 km trate.[1] Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.[3] V roku 2011 prepravila približne 60 tisíc osôb.[4]

Do zahájenia hlavnej sezóny 30. júna vlaky premávajú podľa cestovného poriadku s motorovou lokomotívou a na zavolanie.[5] Počas hlavnej sezóny medi 1. júlom a 1. septembrom premávajú denne: 8 párov medzi Čierny Balogom a Vydrovom-Korytárske, 3 páry medzi Čiernym Balogom a výhybňou Šánske (trať medzi Chvatimechom a výhybňou Šánske je v oprave) a 2 páry na medzi Čiernym Balogom a Dobročou.[6]

Plánované je obnovenie odbočky do Osrblia, obnova vozidlového parku a prevádzkovanie muzeálnej a regionálnej dopravy.[7]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého úseku Hronec – Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, 8. januára 1909 začala na trati pravidelná prevádzka[8] medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas prvej svetovej vojny ruskí zajatci.

Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky „Fekete garamvolgyivasút“ (Železnica v údolí Čierneho Hrona). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka do obce Sihla (890 m n. m.) bola dlhá 23,5 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu aj mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády SSR definitívne zastavená k 31. decembru 1982 a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie.[8]

Záchrana železnice[upraviť | upraviť kód]

V roku 1981 posledný výpravca z Hronca, Klement Auxt založil miestnu organizáciu Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, aby mohli železnicu zapísať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.[9] V lete 1983 začali dobrovoľnícke tábory a brigády Stromu života.[8] V dobrovoľníckych táboroch pracovalo aj 400 ľudí za leto, časť z nich v továrňach a časť na oprave železnice. Tábory si mohli na seba zarobiť.[9]

Pri záchrane železnice boli aj ľudia z URBIONu, zaoberajúci sa územným plánovaním, ktorí mali za úlohu vypracovať územný plán Čierneho Balogu a zapáčila sa im železnica. Po Nežnej revolúcii pripadol nehnuteľný majetok 7 obciam, tie ho potom symbolicky prenajali organizácii.[9]

Obnovená prevádzka[upraviť | upraviť kód]

Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená 1. mája 1992.[10] Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog – Hronec.[8] V roku 2003 bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec – Chvatimech (kde je tiež zastávka na trati Banská Bystrica – Červená Skala). Od 15. decembra 2001 bola obnovená pravidelná preprava reziva na pílu v Jánošovke.[7] ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne.[11] Píla však bola zrušená k 1. novembru 2003.[11]

K 30. aprílu 2012 bol obnovený úsek Čierny Balog – Dobroč v dĺžke 4 km.[10][8] V priebehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov.[11] Počas roku 2011 Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov.[4] V letnej sezóne 2012 premávalo od mája do konca septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog – Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog – Dobroč a späť a 8 párov na trase Čierny Balog – Vydrovo-Korytárske.[12]

Na železnici pracujú dvaja stáli zamestnanci, zvyšok personálu sú dobrovoľníci. Železnica zarába z dvoch mesiacov prázdnin a z dvoch mesiacov školských výletov pred a po prázdninách. Neuživý sa však len ako turistická atrakcia.[9]

Budúcnosť[upraviť | upraviť kód]

Podľa plánov by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech – Čierny Balog – Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec – Osrblie premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti).[7]

Úsek Čierny Balog – Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny.[7] ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu.[7] Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí budú prevádzkové strediská.[7] V spolupráci s banskobystrickým VÚC bol v roku 2012 pripravovaný integrovaný dopravný systém pre Horehronie, ktorého súčasťou bude aj ČHŽ.[8]

22. augusta 2019 Banskobystrický samosprávny kraj Uznesením č. 210/2019 schválil zámer „Revitalizácia Čiernohronskej doliny“. Cieľom zámeru je obnoviť pravidelnú celoročnú prevádzku vlakov z Chvatimechu do Dobroča a ich zaradenie do integrovaného dopravného systému kraja.[13] Verejná doprava by mala byť prevádzkovaná na 17 km z 20. Železnica by mala odviesť maximálne tisíc ľudí denne. Začiatok prevádzky by mal byť 1. mája 2025.[9]

V apríli 2020 železnica vyhrala súťaž o zisk 17 električkových vagónoch a infraštruktúry z Kantónu Bazilej vo Švajčiarsku.[14] Pred uvedením električiek však bude mnutné prevádzku elektrifikovať. Je však možné, že elektrifikácia nebude nutná na celej trati. Zatrolejovanie celej trati by malo stáť okolo 2 mil eur. Rekonštrukcia trate by mala stáť približne 10 mil eur. Pre električky je tiež naplávané nové depo na mieste bývalej píly.[9]

Park vozidiel[upraviť | upraviť kód]

  • Parné rušne
    • ČKD C 760/90d č.1 – prevádzky neschopná
    • ČKD C 760/90d č.5 – prevádzky neschopná
    • ČKD C 760/90d č.7 – prevádzky neschopná
    • MÁVAG 1879 – U34.904 „Joy“ – prevádzky schopná
    • Rušeň RIIIc Smoschewer Breslau – prevádzky schopná
    • U45.903 – Súkromný majetok – prevádzky schopná
    • MÁVAG 70/14 – U 46.901 – prevádzky neschopná
    • Reghin 604/1985 – U46.903 „Rešica“ – prevádzky schopná
  • Dieselové rušne
    • BNE 50 „Lienka“
    • DH 120 „DHčka“
    • Rába M 042 – TU45.001
    • Motorový vozeň M21.004 (rok výroby 1939, od súkromného sponzora z Česka)[10]
  • Drezina Škoda 1202
  • SVP 74
  • sada vozňov rôznej výroby

Galéria[upraviť | upraviť kód]

  • Súprava ČHŽ

  • Stanica v Čiernom Balogu

  • Parný rušeň Smoschewer

  • Motorový voz M21.004 prechádza cez futbalové ihrisko na dobročskej vetve

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ↑ a b c História Čiernohronskej lesnej dráhy [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  2. ↑ Všeobecno-technický predpis ČHŽ [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, 2008, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  3. ↑ Sedem divov Banskobystrického kraja [online]. Banská Bystrica : Banskobystrický samosprávny kraj, [cit. 2011-05-20]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Výročná správa za rok 2011 [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, 2012-02-20, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  5. ↑ Aktuality [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online.
  6. ↑ u 900 Chvatimech – Čierny Balog – Vydrovo [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e f BÍLEK, Aleš. Čiernohronská železnica : Perspektívy využitia a rozvoja [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c d e f Leták [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2016-10-17]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c d e f VRAŽDA, Daniel. Parné mašiny aj švajčiarske električky – železnička z Čierneho Balogu bude voziť turistov aj ľudí do práce. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-04-20. Dostupné online [cit. 2020-06-16]. ISSN 1339-844X.
  10. ↑ a b c MAKÝŠ, Oto. Čiernohronská železnica – slovenský unikát a zaujímavý [online]. Banská Štiavnica : Obnova.sk, 2015-12-28, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c Súčasnosť Čiernohronskej železnice [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  12. ↑ Cestovný poriadok [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  13. ↑ Pozvánka na predstavenie projektu Revitalizácia Čiernohronskej doliny [online]. chz.sk, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
  14. ↑ Čiernohronská železnica získala 17 električkových vozňov a infraštruktúru zo Švajčiarska. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-04-15. Dostupné online [cit. 2020-04-16]. ISSN 1339-844X.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • BÍLEK, Aleš; ZEITHAMMER, Karel. Čiernohronská železnica : 30 rokov zápasu o zachovanie : Čiernohronská lesní dráha. Praha : RCH, 2009. 144 + 152 s. ISBN 80-903346-8-7.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]


Súradnice: 48°44′47″S 19°39′26″V / 48,7463°S 19,6572°V / 48.7463; 19.6572

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Čiernohronská_železnica&oldid=7048998“