Čiernohronská železnica
| Čiernohronská železnica | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Mapa trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Základné informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Číslo trate | 900 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Prevádzkovateľ | Čiernohronská železnica n.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Otvorenie | 8. január 1909 (109 rokov a 257 dní) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Parametre trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozchod | 760 mm | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet koľají | 1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. sklon | 70 ‰ [1] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. rýchlosť | 20 km/h [2] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Priebeh trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Čiernohronská železnica (skratka ČHŽ) je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Premáva na trasách Chvatimech – Hronec – Čierny Balog, Čierny Balog – Vydrovo a Čierny Balog – Dobroč v Slovenskom rudohorí.
Bola značne rozvetvená, historicky najväčiu celkovú dĺžku siete dosahovala po druhej svetovej vojne, 131,98 km.[1] Pred zrušením dopravy v roku 1982 bolo v prevádzke ešte 36 km trate.[1] Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.[3] V roku 2011 prepravila približne 60 tisíc osôb.[4]
Do zahájenia hlavnej sezóny 30. júna vlaky premávajú podľa cestovného poriadku s motorovou lokomotívou a na zavolanie.[5] Počas hlavnej sezóny medi 1. júlom a 1. septembrom premávajú denne: 8 párov medzi Čierny Balogom a Vydrovom-Korytárske, 3 páry medzi Čiernym Balogom a výhybňou Šánske (trať medzi Chvatimechom a výhybňou Šánske je v oprave) a 2 páry na medzi Čiernym Balogom a Dobročou.[6]
Plánované je obnovenie odbočky do Osrblia, obnova vozidlového parku a prevádzkovanie muzeálnej a regionálnej dopravy.[7]
Obsah
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého úseku Hronec – Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, 8. januára 1909 začala na trati pravidelná prevádzka[8] medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas prvej svetovej vojny ruskí zajatci.
Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky „Fekete garamvolgyivasút“ (Železnica v údolí Čierneho Hrona). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka do obce Sihla (890 m n. m.) bola dlhá 23,5 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu aj mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády SSR definitívne zastavená k 31. decembru 1982 a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie.[8] Nasledujúce leto však už začali dobrovoľnícke tábory a brigády Stromu života.[8]
Obnovená prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená 1. mája 1992. Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog – Hronec.[8] V roku 2003 bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec – Chvatimech (kde je tiež zastávka na trati Banská Bystrica – Červená Skala). Od 15. decembra 2001 bola obnovená pravidelná preprava reziva na pílu v Jánošovke.[7] ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne.[9] Píla však bola zrušená k 1. novembru 2003.[9]
K 30. aprílu 2012 bol obnovený úsek Čierny Balog – Dobroč v dĺžke 4 km.[8] V priebehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov.[9] Počas roku 2011 Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov.[4] V letnej sezóne 2012 premávlo od mája do konca septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog – Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog – Dobroč a späť a 8 párov na trase Čierny Balog – Vydrovo-Korytárske.[10]
Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa plánov by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech – Čierny Balog – Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec – Osrblie premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti).[7] Úsek Čierny Balog – Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny.[7] ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu.[7] Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí budú prevádzkové strediská.[7] V spolupráci s banskobystrickým VÚC bol v roku 2012 pripravovaný integrovaný dopravný systém pre Horehronie, ktorého súčasťou bude aj ČHŽ.[8]
Park vozidiel[upraviť | upraviť zdroj]
- Parné rušne
- ČKD C 760/90d č.1 – prevádzky neschopná
- ČKD C 760/90d č.5 – prevádzky neschopná
- ČKD C 760/90d č.7 – prevádzky neschopná
- MÁVAG 1879 – U34.904 „Joy“ – prevádzky schopná
- Rušeň RIIIc Smoschewer Breslau – prevádzky schopná
- U45.903 – Súkromný majetok – prevádzky schopná
- MÁVAG 70/14 – U 46.901 – prevádzky neschopná
- Reghin 604/1985 – U46.903 „Rešica“ – prevádzky schopná
- Dieselové rušne
- BNE 50 „Lienka“
- DH 120 „DHčka“
- Rába M 042 – TU45.001
- Motorový vozeň M21.004
- Drezina Škoda 1202
- SVP 74
- sada vozňov rôznej výroby
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Súprava ČHŽ
Stanica v Čiernom Balogu
Parný rušeň Smoschewer
Motorový voz M21.004 prechádza cez futbalové ihrisko na dobročskej vetve
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c História Čiernohronskej lesnej dráhy [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Všeobecno-technický predpis ČHŽ [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, 2008, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Sedem divov Banskobystrického kraja [online]. Banská Bystrica : Banskobystrický samosprávny kraj, [cit. 2011-05-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Výročná správa za rok 2011 [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, 2012-02-20, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
- ↑ Aktuality [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online.
- ↑ u 900 Chvatimech – Čierny Balog – Vydrovo [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f BÍLEK, Aleš. Čiernohronská železnica:Perspektívy využitia a rozvoja [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Leták [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2016-10-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c Súčasnosť Čiernohronskej železnice [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Cestovný poriadok [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čiernohronská železnica
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Čiernohronská železnica – oficiálna stránka
- Čiernohronská železnica na Vlaky.net
- Čiernohronská železnica na Rail.sk
- Čiernohronská železnica na Stránkách přátel železnic (po česky)
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
