Čiernohronská železnica

Čiernohronská železnica
Mapa trate
Základné informácie
Číslo trate	900
Prevádzkovateľ	Čiernohronská železnica n.o.
Parametre trate
Rozchod	760 mm
Počet koľají	1
Max. sklon	70
Max. rýchlosť	15 km/h

Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Premáva na trase Chvatimech – Hronec – Čierny Balog – Vydrovo v Slovenskom rudohorí. Pred zrušením dopravy v roku 1982 bola značne rozvetvená a mala celkovú dĺžku 131,98 km. Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja. V roku 2011 prepravila približne 60 tisíc osôb.

Do zahájenia hlavnej sezóny 30. júna 2016 vlaky premávajú podľa cestovného poriadku s motorovou lokomotívou a na zavolanie. Počas hlavnej sezóny medi 1. júlom a 1. septembrom premávajú denne: 8 párov medzi Čierny Balogom a Vydrovom-Korytárske, 3 páry medzi Čiernym Balogom a výhybňou Šánske (trať medzi Chvatimechom a výhybňou Šánske je v oprave) a 2 páry na medzi Čiernym Balogom a Dobročou.

Plánované je obnovenie odbočky do Osrblia, obnova vozidlového parku a prevádzkovanie muzeálnej a regionálnej dopravy.

Dejiny

Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého úseku Hronec - Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, 8. januára 1909 začala na trati pravidelná prevádzka medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas 1. svetovej vojny ruskí zajatci.

Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky "Fekete garamvolgyivasút"(Železnica v údolí Čierneho Hrona). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka bola dlhá takmer 20 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu len mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády SSR definitívne zastavená k 31. decembru 1982 a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie. Nasledujúce leto však už začali dobrovoľnícke tábory a brigády Stromu života.

Obnovená prevádzka

Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená 1. mája 1992. Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog - Hronec. V roku 2003 bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec - Chvatimech (kde je tiež zastávka na trati Banská Bystrica – Červená Skala). Od 15. decembra 2001 bola obnovená pravidelná preprava reziva na pílu v Jánošovke. ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne. Píla však bola zrušená k 1. novembru 2003. K 30. aprílu 2012 bol obnovený úsek Čierny Balog - Dobroč-Ihrisko v dĺžke 4 km. V priebehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov. Počas roku 2011 Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov.

V letnej sezóne 2012 premávlo od mája do konca septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog - Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog - Dobroč-ihrisko a späť a 8 párov na trase Čierny Balog - Vydrovo-Korytárske.

Budúcnosť

Podľa plánov by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech - Čierny Balog - Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec - Osrblie premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti). Úsek Čierny Balog - Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny. ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu. Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí budú prevádzkové strediská. V spolupráci s banskobystrickým VÚC je pripravovaný integrovaný dopravný systém pre Horehronie, ktorého súčasťou bude aj ČHŽ. Na rok 2014 je vo Vydrovskej doline plánovaná Európska lesnícka škola.

Park vozidiel

• Parné rušne
  • ČKD C 760/90d č.1 - prevádzky neschopná
  • ČKD C 760/90d č.5 - prevádzky neschopná
  • ČKD C 760/90d č.7 - prevádzky neschopná
  • MÁVAG 1879 - U34.904 "Joy" - prevádzky schopná
  • Rušeň RIIIc Smoschewer Breslau - prevádzky schopná
  • U45.903 - Súkromný majetok - prevádzky schopná
  • MÁVAG 70/14 - U 46.901 - prevádzky neschopná
  • Reghin 604/1985 - U46.903 "Rešica" - prevádzky schopná
• Dieselové rušne
  • BNE 50 "Lienka"
  • DH 120 "DHčka"
  • Rába M 042 - TU45.001
  • Motorový vozeň M21.004
• Drezina Škoda 1202
• SVP 74
• sada vozňov rôznej výroby

Galéria

• 

  Súprava ČHŽ

• 

  Stanica v Čiernom Balogu

• 

  Parný rušeň Smoschewer

Pozri aj

• Historická lesná úvraťová železnica
• Lesnícky skanzen Vydrovo

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čiernohronská železnica

Externé odkazy

• Čiernohronská železnica
• Čiernohronská železnička na Vlaky.net
• Čiernohronská železnica na Rail.sk
• Čiernohronská železnice (cz)
• Kisvasút a Fekete-Garam völgyében (hu)
• Vyraďovanie šrotu z Čiernohronskej železnice