Čiernohronská železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čiernohronská železnica
Mapa trate
Mapa trate
Základné informácie
Číslo trate 900
Prevádzkovateľ Čiernohronská železnica n.o.
Otvorenie 8. január 1909
(108 rokov a 169 dní)
Parametre trate
Rozchod 760 mm
Počet koľají 1
Max. sklon 70
Max. rýchlosť 15 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "KBHFxa"
4 Dobroč
Stop on track
3 Dobroč-Sihla
Stop on track
2 Pusté
Bridge over water
Čierny Hron
Stop on track
2 Jánošovka-ZŠ
Stop on track
1 Jánošovka-Vepor
Stop on track
1 Jánošovka-Panský dvor
Straight track Unknown route-map component "KBHFxa"
3 Vydrovo-Korytárske
Straight track Stop on track
2 Lesnícky skanzen
Bridge over water Bridge over water
Čierny Hron
Junction from left Track turning right
Station on track
0
0
Čierny Balog
Stop on track
2 Krám
Stop on track
3 Nový Krám
Stop on track
5 Šánske
Stop on track
7 Svätý Ján
Unknown route-map component "eABZrg"
(bývalá vetva v Kamenistej doline)
Bridge over water
Čierny Hron
Unknown route-map component "eABZlf"
(bývalá vetva na Osrblie)
Stop on track
9 Hronec námestie
Stop on track Unknown route-map component "ENDEa"
10 Hronec zlieváreň
Stop on track Straight track
11 Valaská-obec
Station on track Straight track
12 Chvatimech ŽSR prestup
Unknown route-map component "KRZu" Unknown route-map component "ABZql"
ŽSR 172 Banská Bystrica – Červená Skala
Bridge over water
Hron
Unknown route-map component "KBHFxe"
12 Podbrezová-Chvatimech
Unknown route-map component "exKBHFe"
(bývalá st. Podbrezová-Štiavnička)

Čiernohronská železnica (skratka ČHŽ) je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Premáva na trasách ChvatimechHronecČierny Balog, Čierny Balog – Vydrovo a Čierny Balog – Dobroč v Slovenskom rudohorí.

Bola značne rozvetvená, historicky najväčiu celkovú dĺžku siete dosahovala po druhej svetovej vojne, 131,98 km.[1]. Pred zrušením dopravy v roku 1982 bolo v prevádzke ešte 36 km trate.[1] Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.[2] V roku 2011 prepravila približne 60 tisíc osôb.[3]

Do zahájenia hlavnej sezóny 30. júna vlaky premávajú podľa cestovného poriadku s motorovou lokomotívou a na zavolanie.[4] Počas hlavnej sezóny medi 1. júlom a 1. septembrom premávajú denne: 8 párov medzi Čierny Balogom a Vydrovom-Korytárske, 3 páry medzi Čiernym Balogom a výhybňou Šánske (trať medzi Chvatimechom a výhybňou Šánske je v oprave) a 2 páry na medzi Čiernym Balogom a Dobročou.[5]

Plánované je obnovenie odbočky do Osrblia, obnova vozidlového parku a prevádzkovanie muzeálnej a regionálnej dopravy.[6]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého úseku Hronec – Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, 8. januára 1909 začala na trati pravidelná prevádzka[7] medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas prvej svetovej vojny ruskí zajatci.

Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky „Fekete garamvolgyivasút“ (Železnica v údolí Čierneho Hrona). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka do obce Sihla (890 m n. m.) bola dlhá 23,5 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu aj mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády SSR definitívne zastavená k 31. decembru 1982 a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie.[7] Nasledujúce leto však už začali dobrovoľnícke tábory a brigády Stromu života.[7]

Obnovená prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená 1. mája 1992. Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog – Hronec.[7] V roku 2003 bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec – Chvatimech (kde je tiež zastávka na trati Banská Bystrica – Červená Skala). Od 15. decembra 2001 bola obnovená pravidelná preprava reziva na pílu v Jánošovke.[6] ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne.[1] Píla však bola zrušená k 1. novembru 2003.[1]

K 30. aprílu 2012 bol obnovený úsek Čierny Balog – Dobroč v dĺžke 4 km.[7] V priebehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov.[1] Počas roku 2011 Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov.[3] V letnej sezóne 2012 premávlo od mája do konca septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog – Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog – Dobroč a späť a 8 párov na trase Čierny Balog – Vydrovo-Korytárske.[8]

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa plánov by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech – Čierny Balog – Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec – Osrblie premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti).[6] Úsek Čierny Balog – Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny.[6] ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu.[6] Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí budú prevádzkové strediská.[6] V spolupráci s banskobystrickým VÚC je pripravovaný integrovaný dopravný systém pre Horehronie, ktorého súčasťou bude aj ČHŽ.[7]

Park vozidiel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Parné rušne
    • ČKD C 760/90d č.1 – prevádzky neschopná
    • ČKD C 760/90d č.5 – prevádzky neschopná
    • ČKD C 760/90d č.7 – prevádzky neschopná
    • MÁVAG 1879 – U34.904 „Joy“ – prevádzky schopná
    • Rušeň RIIIc Smoschewer Breslau – prevádzky schopná
    • U45.903 – Súkromný majetok – prevádzky schopná
    • MÁVAG 70/14 – U 46.901 – prevádzky neschopná
    • Reghin 604/1985 – U46.903 „Rešica“ – prevádzky schopná
  • Dieselové rušne
    • BNE 50 „Lienka“
    • DH 120 „DHčka“
    • Rába M 042 – TU45.001
    • Motorový vozeň M21.004
  • Drezina Škoda 1202
  • SVP 74
  • sada vozňov rôznej výroby

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e O železničke [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  2. Sedem divov Banskobystrického kraja [online]. Banská Bystrica : Banskobystrický samosprávny kraj, [cit. 2011-05-20]. Dostupné online.
  3. a b Výročná správa za rok 2011 [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, 2012-02-20, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  4. Aktuality [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online.
  5. u 900 Chvatimech – Čierny Balog – Vydrovo [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online.
  6. a b c d e f BÍLEK, Aleš. Čiernohronská železnica:Perspektívy využitia a rozvoja [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  7. a b c d e f Leták [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  8. Cestovný poriadok [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°44′47″S 19°39′26″V / 48,7463°S 19,6572°V / 48.7463; 19.6572