Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)
| Vysoký vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Revúca, Rimavská Sobota |
| Obce | Muráň, Tisovec |
| Pohorie | Veporské vrchy |
| Podcelok | Fabova hoľa |
| Povodia | Hron, Rimava |
| Nadmorská výška | 1 262,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′22″S 19°54′50″V / 48,7562°S 19,914°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej zo sedla Zbojská
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoký vrch[1] (1 262,5 m n. m.[2][3]) je vrch vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Tisovcom, približne 19 km východne od Brezna.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa vo východnej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Fabova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Revúca a Rimavská Sobota a zasahuje na katastrálne územie obce Muráň a mesta Tisovec.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Tisovec, východne ležiaci Muráň a západne Pohronská Polhora a Michalová, severne sa nachádza Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka.[5] Je súčasťou Národného parku Muránska planina[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vysoký vrch leží vo východnej časti Veporských vrchov, v hrebeni vedúcom východným smerom z Fabovej hole (1 439 m n. m.) cez sedlo Burda na Javor (1 203 m n. m.).[6] Severne na nachádza Veľká Smrekovica (1 322 m n. m.), Malá Smrekovica (1 375 m n. m.), Slatvinské (1 213 m n. m.), Malá Stožka (1 204 m n. m.) a Veľká Stožka (1 297 m n. m.), východne Kľak (1 409 m n. m.), Veľký Cigán (1 235 m n. m.), Pavelková (1 144 m n. m.) a Ostrica (1 223 m n. m.), južne Hajnáš (1 019 m n. m.), Štrompľová (953 m n. m.) a Magnet (964 m n. m.) a západne Strieborná (987 m n. m.), Kučalach (1 141 m n. m.), Vysoká (926 m n. m.), Psica (1 397 m n. m.), Javorinka (1 435 m n. m.) a Fabova hoľa (1 439 m n. m.).[2][6] Severné svahy odvodňuje riečka Hronec a jej prítok Dudlavka do rieky Hron, západné sú pramennou oblasťou rieky Rimavy v povodí Slanej a z juhovýchodnej časti voda odteká potokom Kačkava. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú oblasť pokrýva po ťažbe len nízka vegetácia[7], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach tak možno vidieť okolité vrchy Veporských vrchov, hrebeň Nízkych i Vysokých Tatier, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Poľanu, južným smerom tiež mnohé vrchy v severnom Maďarsku.[8]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severným úbočím prechádza Rudná magistrála. Do blízkeho sedla Burda je prístup:
- po
červeno značenej Rudnej magistrále:
- od západu zo sedla Zbojská cez rázc. Kučelach
- od východu zo sedla Nižná Kľaková cez rázc. Pod Vysokým vrchom
- po
zelenej turistickej značke z Tisovca - po
modro značenej trase:
- od severu z obce Závadka nad Hronom cez rázc. Pod Vysokým vrchom
- od západu z Pohronskej Polhory cez rázc. Tri kopce[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online.
- ↑ a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online.