Muráň (obec)
| Muráň | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Región | Gemer |
| Rieky | Muráň, Hrdzavý potok |
| Nadmorská výška | 393 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′27″S 20°02′46″V / 48,740728°S 20,046192°V |
| Rozloha | 103,15 km² (10 315 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 229 (31. 12. 2017) [2] |
| Hustota | 11,91 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1321 |
| Starosta | Roman Goldschmidt[3] (nezávislý) |
| PSČ | 049 01 (pošta Muráň 1) |
| ŠÚJ | 525987 |
| EČV | RA |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Muráň 329 049 01 Muráň |
| E-mailová adresa | obec.muran@stonline.sk |
| Telefón | 488 17 30 |
| Fax | 488 10 29 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Muráň | |
| Webová stránka: www.muran.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
 Slovenský portál |
|
Muráň je obec na Slovensku v okrese Revúca. Leží v bezprostrednej blízkosti Národného parku Muránska planina, v jeho ochrannom pásme.
Obsah
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží v centrálnej časti Muránskej planiny, geomorfologického podcelku Spišsko-gemerského krasu. Muráňom preteká rovnomenná riečka, ktorá tu priberá Hrdzavý potok.
V obci sa križujú cesty II/531 (Tisovec – Červená Skala) a II/532 (Tornaľa – Revúca – Muráň). Z južného smeru od Revúcej vedie do obce aj železničná trať Plešivec – Muráň, ktorá tu končí.
Najbližším mestom je 8 km juhovýchodne ležiaca Revúca, Tisovec leží 10 km juhozápadne, Rožňava 50 km východne, Poprad 52 km severovýchodne a Brezno 40 km západne. Do krajskej metropoly Banská Bystrica je to (cez Tisovec a Brezno) 85 km.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci Muráň pochádza z roku 1321, kedy sa spomína osada pri majeri pod Muránskym hradom. Stretávajú sa tu dôležité cesty, vedúce z Gemera na sever, ktoré strážil tunajší hrad. V prvej polovici 15. storočia (pred 1438) tu vznikla mýtna stanica, ktorou putovali produkty okolitých železných baní, hámrov a hút. Vyspelosť tohto odvetvia potvrdzuje "Artikule Štellářu audolj Muráňskeho", vydaná na hrade v roku 1585, určujúca práva a povinnosti uhliarov, hámorníkov a kovorobotníkov.
Významná železiarska oblasť trpela útokmi Osmanov, ktorí obec vyrabovali a vypálili v roku 1574, kedy mužov odvliekli do zajatia. V roku 1610 obec vypálilo Bočkajove vojsko, 446 obetí si vyžiadala epidémia moru v rokoch 1709 – 1710. Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese, na píle a furmančení, vyrábali dosky a šindle, no chovali tiež ovce, dobytok a kone. Od roku 1823 sa traduje výroba "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. Kvôli pomoci obyvateľov partizánom v období SNP tu fašisti v decembri 1944 zastrelili 12 mužov.[4]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Muránsky hrad
- Rímskokatolícky kostol sv. Juraja postavený Coburgovcami v neogotickom štýle v roku 1894
- Kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z roku 1890
- Barokovo-klasicistická fara
- Klasicistická budova hotela Koruna
- Klasicistický kaštieľ z roku 1800, dnes sídlo obecného úradu
-
Rímskokatolícky kostol
-
Kaštieľ, súčasný obecný úrad
.JPG)
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pre dnešnú obec je charakteristický chov koní (Norik Muránsky) na Veľkej lúke, kde sa každoročne usporadúva Western Riding & Rodeo.
V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Možno sa tiež zúčastniť tradičného zimného prechodu Muránskou planinou.
Na území obce je aj národná prírodná rezervácia Malá Stožka.
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Peter Glocko – slovenský spisovateľ, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha v horskom prostredí Spišsko-gemerského krasu a Národného parku Muránska planina predurčuje obec na východiskový bod mnohých zaujímavých turistických trás. Atraktívny Muránsky hrad je dostupný chodníkom z obce, turisticky zaujímavé sú viaceré chránené územia i jedinečný chov koní v lokalite Veľká lúka.[5]
- po
značke na Muránsky hrad (Chodník Márie Széchy) - po značke na Tri chotáre (Chodník Márie Széchy)
- po
značke do Tisovca - po
značke do sedla Nižná Kľaková
Návštevníci obce a Muránskej planiny sa môžu ubytovať v Chate pod hradom alebo v penziónoch Muráň a Vrbjarová. Komplexné služby – ubytovanie, bazén, sauna, fitnes poskytne rekreačný areál SLOVMAG na Prednej Hore. Tu možno využiť aj služby jazdy na koňoch.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Muránska planina (krajinná oblasť)
- Muránska planina (národný park)
- Muránsky hrad
- Veľká lúka
- Chodník Márie Széchy
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Untitled Document [online]. historia.muran.sk, [cit. 2018-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Hiking.sk 2007-2018. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muráň (obec)
