Muráň (obec)
| Muráň | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Región | Gemer |
| Vodné toky | Muráň, Hrdzavý potok |
| Nadmorská výška | 393 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′27″S 20°02′46″V / 48,740728°S 20,046192°V |
| Rozloha | 103,15 km² (10 315 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 219 (31. 12. 2020) [2] |
| Hustota | 11,82 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1321 |
| Starosta | Roman Goldschmidt[3] (nezávislý) |
| PSČ | 049 01 (pošta Muráň 1) |
| ŠÚJ | 525987 |
| EČV | RA |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Muráň 329 049 01 Muráň |
| E-mailová adresa | obec.muran@stonline.sk |
| Telefón | 488 17 30 |
| Fax | 488 10 29 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Muráň | |
| Webová stránka: muran.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Muráň je obec na Slovensku v okrese Revúca. Leží v bezprostrednej blízkosti Národného parku Muránska planina, v jeho ochrannom pásme.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží v centrálnej časti Muránskej planiny, geomorfologického podcelku Spišsko-gemerského krasu. Muráňom preteká rovnomenná riečka, ktorá tu priberá Hrdzavý potok.
V obci sa križujú cesty II/531 (Tisovec – Červená Skala) a II/532 (Tornaľa – Revúca – Muráň). Z južného smeru od Revúcej vedie do obce aj železničná trať Plešivec – Muráň, ktorá tu končí.
Najbližším mestom je 8 km juhovýchodne ležiaca Revúca, Tisovec leží 10 km juhozápadne, Rožňava 37 km východne, Poprad 40 km severovýchodne a Brezno 30 km západne. Do krajskej metropoly Banská Bystrica je to (cez Tisovec a Brezno) 85 km.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci Muráň pochádza z roku 1321, kedy sa spomína osada pri majeri pod Muránskym hradom. Stretávajú sa tu dôležité cesty, vedúce z Gemera na sever, ktoré strážil tunajší hrad. V prvej polovici 15. storočia (pred 1438) tu vznikla mýtna stanica, ktorou putovali produkty okolitých železných baní, hámrov a hút. Vyspelosť tohto odvetvia potvrdzuje "Artikule Štellářu audolj Muráňskeho", vydaná na hrade v roku 1585, určujúca práva a povinnosti uhliarov, hámorníkov a kovorobotníkov.
Významná železiarska oblasť trpela útokmi Osmanov, ktorí obec vyrabovali a vypálili v roku 1574, kedy mužov odvliekli do zajatia. V roku 1610 obec vypálilo Bočkajove vojsko, 446 obetí si vyžiadala epidémia moru v rokoch 1709 – 1710. Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese, na píle a furmančení, vyrábali dosky a šindle, no chovali tiež ovce, dobytok a kone. Od roku 1823 sa traduje výroba "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. Kvôli pomoci obyvateľov partizánom v období SNP tu fašisti v decembri 1944 zastrelili 12 mužov.[4]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Muránsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia. Hrad bol pôvodne vybudovaný ako kráľovský, jeho úlohou bola ochrana cesty spájajúcej Gemer s Liptovom a Zvolenom. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1271. Úpravami prešiel v prvej polovici 15. storočia. V prvej polovici 16. storočia tu sídlil lúpežný rytier Matej Bašo, ktorý odtiaľto terorizoval široké okolie, až kým nebol hrad dobytý cisárskymi vojskami v roku 1548. Pri tejto príležitosti napísal Martin Bošňák skladbu Píseň o zámku Muránském. Od začiatku 17. storočí boli vlastníkmi hradu Séčiovci, manželkou majiteľa hradu Juraja Séčiho bola Mária Séči, známa Muránska Venuša. V roku 1621 Séčiovci hrad prestavali. Od roku 1720 boli vlastníkmi hradu Koháryovci a neskôr ich príbuzní Coburgovci. Hrad vyhorel v roku 1702 a 1760, od konca storočia už nebol obývaný.[5] Postupné kozervovanie hradu prebieha od roku 1980.
Hrad Muráň v roku 1937
Vstupná brána hradu
- Rímskokatolícka fara, jednopodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1801. V roku 1894 prešla úpravami.[6] Priečeliu dominuje štít s podlomenicou a trojuholníkom s tympanónom, kde je umiestnené rieliéfne Božie oko. Fasády sú členené lizénami, strecha je pokrytá šindľom.
- Slúžnovský dom, radnica, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1806. Úpravami prešiel v rokoch 1952-1957, 1973 a 2004. Poslednou obnovou prešiel v roku 2017.[7] Fasáde dominuje stredný trojosový rizalit. Fasáda je členená kordónovou rímsou, parter je dekorovaný pásovaním. Vstup je riešený ako oblúkový portál s ostením s klenákom. Okná poschodia majú rímsové frontóny, rizalit je dekorovaný reliéfnymi kazetami.
- Hotel Koruna, Tussayho hostinec, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1837. Autorom stavby bol staviteľ Karol Schleps. Úpravami prešiel v 20.-30. rokoch 20. storočia.[8] Fasáda je členená kordónovou rímsou. Parter je členený pilastrami. Okná majú profilované šambrány.
- Socha sv. Jána Nepomuckého, neskorobaroková socha na stĺpe z konca 18. storočia.[9]
Slúžnovský dom
Tussayho hostinec
Socha sv. Jána Nepomuckého
_-_radnica.JPG)
- Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1879-1894.[10] Donátormi kostola boli Coburgovci. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami, presbytérium plytkou neogotickou klenbou. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Organ z roku 1896 je dielom C. L. Wegensteina z Temešváru.[11] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránami. Veža je lemovaná opornými piliermi ukončenými vežicami a členená lizénovými rámami. V hornej časti je oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
- Kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z roku 1890
Kostol sv. Juraja
.JPG)
.jpg)
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pre dnešnú obec je charakteristický chov koní (Norik Muránsky) na Veľkej lúke, kde sa každoročne usporadúva Western Riding & Rodeo.
V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Možno sa tiež zúčastniť tradičného zimného prechodu Muránskou planinou.
Na území obce je aj národná prírodná rezervácia Malá Stožka.
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha v horskom prostredí Spišsko-gemerského krasu a Národného parku Muránska planina predurčuje obec na východiskový bod mnohých zaujímavých turistických trás. Atraktívny Muránsky hrad je dostupný chodníkom z obce, turisticky zaujímavé sú viaceré chránené územia i jedinečný chov koní v lokalite Veľká lúka.[12]
- po
značke na Muránsky hrad (Chodník Márie Széchy) - po značke na Tri chotáre (Chodník Márie Széchy)
- po
značke do Tisovca - po
značke do sedla Nižná Kľaková
Návštevníci obce a Muránskej planiny sa môžu ubytovať v Chate pod hradom alebo v penziónoch Muráň a Vrbjarová. Komplexné služby – ubytovanie, bazén, sauna, fitnes poskytne rekreačný areál SLOVMAG na Prednej Hore. Tu možno využiť aj služby jazdy na koňoch.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Jozef Bahéry (* 1844 - † 1931), hudobný skladateľ, hudobný pedagóg, publicista.
- Ferdinand Firbás (* 1863 - † 1932), uhorský pedagóg, zoológ a školský pracovník
- Pavel Fiťma (* 1907 - † 1944), pedagóg, protifašistický bojovník a účastník SNP
- Tibor Buday (* 1913 - † 2001), geológ zaoberajúci sa predovšetkým neogénnymi útvarmi
- Jozef Beňo (* 1930 - † 2019), akademický maliar
- Peter Glocko (* 1946 - † 2019), spisovateľ, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež.
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Bystrík Muránsky (* 1907 - † 1972), rímskokatolícky kňaz, salezián, básnik (vlastným menom Anton Macák), botanik, historik.
Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Untitled Document [online]. historia.muran.sk, [cit. 2018-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Muráň [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Muráň - Kostol sv. Juraja [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Muráň, s. 49-51.
- ↑ Hiking.sk 2007-2018. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muráň (obec)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Muránska Planina- verejno-súkromné partnerstvo
- Apsida.sk- profil zaniknutého kostola