Chyžné
O obci v Poľsku pozri Chyžné (Poľsko).| Chyžné | |
| obec | |
 Kostol zvestovania Panne Márii | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Región | Gemer |
| Nadmorská výška | 296 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′50″S 20°12′05″V / 48,6638°S 20,2014°V |
| Rozloha | 19,55 km² (1 955 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 409 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 20,92 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1427 |
| Starosta | Peter Medvec[3] (SNS) |
| PSČ | 049 18 (pošta Lubeník) |
| ŠÚJ | 525774 |
| EČV (do r. 2022) | RA |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Chyžné | |
| Webová stránka: obecchyzne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427, bola uvedená ako Hyznow. Obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, hutníctvom, povozníctvom, sčasti pálením dreveného uhlia a chovom oviec. V roku 1846 zriadil Juraj Heinzelmann na hranici chotára Chyžnianskej Vody zlieváreň, ku ktorej neskôr prikúpil licinsku, nandražskú a rákošskú železorudnú baňu a založil Helzelmannovu železiarsko-banskú spoločnosť, ktorá bola pre obyvateľstvo obce základným zdrojom pracovnej príležitosti až do 1. polovice 20. storočia.[4]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 národnosť v %
| Počet obyvateľov: 420 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 84,29 % | |||
| nezistení | 11,43 % | |||
| Rómovia | 2,62 % | |||
| Maďari | 1,43 % | |||
| ostatní | 0,24 % | |||
Jazykové zloženie obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 materinský jazyk v %
| Počet obyvateľov: 420 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenčina | 85,00 % | |||
| nezistení | 11,43 % | |||
| rómčina | 3,10 % | |||
| maďarčina | 0,48 % | |||
Náboženská štruktúra obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 vierovyznanie v %
| Počet obyvateľov: 420 | ||||
|---|---|---|---|---|
| ateisti,nezistení | 39,29 % | |||
| luteráni | 34,05 % | |||
| rímskokatolíci | 20,24 % | |||
| metodisti | 3,81 % | |||
| baptisti | 1,19 % | |||
| ostatní | 1,43 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Zvestovania Panne Márii, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z druhej polovice 13. storočia.[5] Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred obce. Stavba je hodnotná vzácnou jednotou gotickej architektúry, pôvodnej freskovej výmaľby s gotickým oltárom. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď má maľovaný kazetový strop z roku 1745. Nachádza sa tu neskorogotický oltár z roku 1508 s ústredným súsoším Zvestovania Panne Márii z dielne Majstra Pavla z Levoče. Presbytérium je pokryté freskami z poslednej štvrtiny 14. storočia, ktoré zobrazujú Zvestovanie Panne Márii, Narodenie Ježiša a Klaňanie sa troch kráľov.[6] Súčasťou zariadenia je aj baroková kazateľnica z prvej polovice 18. storočia so sochami evanjelistov a sochou sv. Michala na rezonančnej strieške. Organ na empore je od Andreasa Zimmera z Levoče z roku 1854.[7] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami. Portál kostola má gotický lomený oblúk. Pri kostole stojí drevená zvonica z 18. storočia.
Kostol Zvestovania Panne Márii
Interiér kostola
Fresky v presbytériu
Oltár Majstra Pavla z Levoče
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou, z rokov 1785 – 1786. Veža bola doplnená v roku 1823. Počas protireformácie bol pôvodný gotický kostol evanjelikom odobraný. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu empírový oltár z obdobia okolo roku 1800 s obrazom Premenenie Pána od Jozefa Czauczika. Pred oltárom je kované zábradlie s baníckym znakom z roku 1825. Rokoková krstiteľnica je kovaná zo začiatku 19. storočia.[8] Fasády kostola sú hladké s elipsovo ukončenými oknami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
Evanjelický kostol
Oltár
Oltárny obraz od Jozefa Czauczika
Kovaná rokoková krstiteľnica
.jpg)
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Samo Tomášik (* 1813 – † 1887), romantický prozaik, básnik a miestny evanjelický farár rokoch 1833 až 1887.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 3 SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 577.
- ↑ Chyžné, Kostol Zvestovania Panne Márii [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
- ↑ Chyžné [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Chyžné, s. 36-38.
- ↑ Chyžné - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chyžné
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
- Gotická cesta- profil ranogotického kostola
- Apsida.sk- profil ranogotického kostola
- Cirkevný zbor ECAV Chyžné