Majster Pavol z Levoče
| Majster Pavol z Levoče | |
| rezbársky a sochársky majster | |
.JPG) Ladislav Kacvinský, Pamätná tabuľa Majstra Pavla z Levoče (podobizeň Majstra Pavla z Levoče na pamätnej tabuli) na meštianskom dome na Námestí Majstra Pavla, 1948, Levoča | |
| Štát pôsob. | Uhorsko |
|---|---|
| Narodenie | asi 1465/1470 – 1480 ? |
| Úmrtie | asi 1537/1542 pravdepodobne Levoča |
| Národnosť | ? |
| Známy vďaka | Dielo Majstra Pavla z Levoče |
| Manželka | Margita |
| Deti | Margita Dorota meno tretej dcéry je neznáme Lukáš |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Majster Pavol z Levoče |
Majster Pavol z Levoče (* asi 1465/1470 – 1480 – † 1537/1542) bol neskorogotický rezbár, sochár, tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskej Bazilike sv. Jakuba.
Po roku 1500 sa usadil v Levoči, kde mal rezbársku a zrejme aj maliarsku dielňu. Svojou dielňou dovŕšil vyše dvestoročnú rezbársku tradíciu Spiša a Slovenska. Pracoval pre Levoču a oblasť Spiša. Jeho diela sa nachádzajú aj v Šariši, na Gemeri a Liptove.
Na diele levočského rezbára Pavla je obdivuhodná nielen kvalita, ale aj zachovaný rozsah. Jeho dielňa pracovala veľmi intenzívne, pretože sa z nej zachovalo dodnes veľké množstvo diel na východnom a strednom Slovensku, ktoré vznikli tesne za sebou.
Jeho pôsobenie umelecky stvárnil v roku 1956 Ľudo Zúbek v historicko-životopisnej próze Skrytý prameň, ktorá sa v roku 1973 stala predlohou rovnomenného filmového spracovania. Dielu Majstra Pavla je venovaná expozícia v dome Majstra Pavla v Levoči.
Podrobný život
[upraviť | upraviť zdroj]
Zachované archívne materiály nám zatiaľ nedovoľujú bližšie charakterizovať Pavlovu osobnosť. Jeho diela nie sú písomne dokumentované. Výnimkou je len známy nápis na Urbanowitzovom epitafe dokumentujúci Pavlovo autorstvo hlavného oltára v chráme sv. Jakuba. O jeho životných osudoch sme len veľmi málo informovaní, pretože levočský mestský archív asi 10 rokov po jeho smrti vyhorel.
Nevieme kde sa narodil a nevieme ani odkiaľ prišiel, vieme len že po roku 1500 sa usadil v Levoči. Mohol byť levočským rodákom, mohol prísť z Pasova, z Wittenbergu, z Augsburgu, či zo severného Talianska alebo Tirolska. Jeho priezvisko nie je známe. Najpravdepodobnejšie je, že svoju kariéru začal v Krakove.
Remeslu sa mohol začať učiť ako 10 - 15 ročný, čo pri zložitosti umeleckého remesla - rezbárstva - iste trvalo najmenej 5 - 7 rokov, potom musel absolvovať vandrovku a napokon iste pracoval ako tovariš v niektorej významnej rezbárskej dielni. Isté je, že pracoval v niektorej z juhonemeckých rezbárskych dielní v okruhu Norimbergu alebo Pasova. Dosvedčujú to vplyvy tamojších umelcov (Vít Stoss, Tilman Riemenschneider, Gregor Erhart a i.).
Na územie Slovenska prišiel okolo roku 1500, pracoval v Sabinove a potom v Banskej Bystrici (nasvedčujú to jeho sochy v Banskej Bystrici ) a po 1500 sa natrvalo usadil v Levoči, kde ostal po celý svoj život. V Levoči prežil minimálne tridsať rokov svojho života. Jeho pôsobnosť v tomto meste je doložená v rokoch 1506 - 1537. To, že sa usadil práve v Levoči, nie je náhoda. Našiel tu hospodársky silné a vysoko kultúrne prostredie, ktoré mu svojimi objednávkami umožnilo pracovať, prostredie, ktoré malo vysoké požiadavky aj na umeleckú úroveň jeho diel. V Levoči bola v tom čase významná rezbárska dielňa na čele ktorej stál majster Vavrinec. V tejto dielni začal pracovať najprv ako tovariš, neskôr sa postavil na jej čelo.
Oženil sa s dcérou levočského richtára Melchiora Messingschlägera.[1] S manželkou Margitou mali tri dievčatá - Margitu, Dorotu a meno tretej dcéry nie je známe a mali syna Lukáša.
Manželka majstra Pavla sa narodila okolo roku 1490 a bola od neho podstatne oveľa mladšia. Zomrela tesne pred rokom 1560. Z detí Majstra Pavla mal najpohnutejší život syn Lukáš. Kronikár Sperfógel spomína, že dňa 18. júna 1537 v noci syn Pavla rezbára Lukáš spolu so synom Jakuba Lutzmana Mikulášom na levočskom námestí z púhej rozpustilosti napadli nič netušiaceho sluhu, syna Mikuláša Steyra z Krakova. Zavraždili ho a z mesta utiekli. Rodičia sa potom dohodli s otcom zavraždeného a ako náhradu mu vyplatili 15 zlatých. Kde sa Lukáš po svojom úteku z Levoče usadil, sa nepodarilo zistiť. Medzi dedičmi sa však už samozrejme nenachádzal. Staršia dcéra Majstra Pavla Dorota sa vydala za Tomáša Heulera. Mohla sa narodiť okolo roku 1520. Najznámejšia je dcéra Margita. Mala pohnutý život, napriek tomu sa však dožila pomerne vysokého veku. Narodila sa okolo roku 1530. Okolo roku 1555 sa vydala za kamenára Wolfganga Klenna, s ktorým mala 6 detí. Druhýkrát sa vydala za Martina Deaka z Kežmarku, s ktorým mala 3 deti. Okolo roku 1574 sa vydala tretíkrát za mäsiarskeho majstra Pavla Scholca z Ruskinoviec. Zomrela niekedy medzi rokmi 1600 - 1610. I jej dcéra Margita, Pavlova vnučka bola trikrát vydatá. Po roku 1600 sa vydala za kamenárskeho majstra Martina Urbanowitza. A práve on je autorom epitafu, ktorý bol pôvodne umiestnený na vonkajšej stene južnej predsiene chrámu sv. Jakuba v Levoči, podľa ktorého je tvorcom hlavného oltára Majster Pavol. Na epitaf upozornil v roku 1878 umelecký historik a archeológ Imrich Henszlmann.
Dielňa Majstra Pavla pracovala v Levoči v rokoch 1503 - 1525. V tom čase vznikli sochy a oltáre v Levoči, Spišskej Sobote, Banskej Bystrici, Sásovej, Sabinove, Prešove atď. V jeho dielni pracovali maliari Bernhard, Valentín, Ján Kraus a Teofil Stenczel. Postupne si získal Pavol v Levoči dobré postavenie. Stýkal sa hlavne s váženými levočskými rodinami. Dokladom toho bol aj jeho vstup do Bratstva Kristovho tela, ktoré bolo významným spolkom, v ktorom sa stal členom výboru. Členmi výboru boli v tom čase najvýznamnejší ľudia z Levoče. Členom levočskej mestskej rady bol v roku 1527. Majetok mal stredný. V Levoči vlastnil dom, role a lúky pri kostole sv. Mikuláša, pozemky pri valcovom mlyne, Na ruskinovskej ceste a na Mestskej hore a záhradu pri Vyšnej bráne. Údaje o ňom môžeme sledovať do roku 1537.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]_2.jpg)
V Bazilike sv. Jakuba v Levoči
[upraviť | upraviť zdroj]Najcennejšou časťou interiéru Baziliky sv. Jakuba je dielo Majstra Pavla z Levoče - národná kultúrna pamiatka. Ide predovšetkým o hlavný oltár sv. Jakuba s výjavom Poslednej večere a sochami Madony, sv. Jána a sv. Jakuba. Ďalej je to oltár Narodenia (Madona, sv. Jozef, dvaja pastieri, traja anjeli), oltár sv. Mikuláša (okrem hlavnej sochy), oltáre štyroch Jánov, oltár sv. Anny, jazdeckú sochu sv. Juraja v bočnej kaplnke a Ukrižovaného zo skupiny Ukrižovanie.
Na Spiši
[upraviť | upraviť zdroj]Dielo Majstra Pavla zdobí interiéry aj v iných kostoloch na Spiši. V prvom rade treba spomenúť plastiku ukrižovaného Ježiša na hlavnom oltári v Bazilike Povýšenia svätého Kríža v Kežmarku a hlavný oltár sv. Juraja vo farskom kostole v Spišskej Sobote. V predele spišskosobotského oltára, podobne ako v Levoči, je výjav Poslednej večere. Na oltári je datovanie 1516. V oltárnej skrini je reliéf sv. Juraja na koni, ako zabíja draka. Na dielo alebo aspoň na dielňu majstra Pavla ukazuje aj hlavný oltár v Hrabušiciach. Oltárnu skriňu zdobia tri plastiky Madony, sv. Vavrinca, patróna kostola a sv. Štefana. Zo školy Majstra Pavla je aj bočný oltár sv. Anny v Hrabušiciach. K prácam Majstra Pavla patrí oltár sv. Margity v Mlynici. Centrálnou plastikou oltára je postava sv. Margity. K madonám Majstra Pavla sa zaraďujú aj Madony v Ľubici a v Slovenskej Vsi. Medzi vynikajúce práce Majstra Pavla patrí skupina Kalvárie v Spišskej Novej Vsi. Niektoré diela majstra Pavla, ktoré sa pôvodne nachádzali v kostoloch v spišských mestečkách, sa dostali do múzeí a galérii (Budapešť, Praha, Bratislava). Všetky zachované sú z rokov 1500 - 1520, resp. 1525. Zachovala sa nám iba časť diela Majstra Pavla. Jeden jeho oltár je aj v obci Klčov.
Na iných miestach
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem rozsiahlej pavlovskej aktivity v Levoči a na celom území Spiša je tvorba Majstra Pavla doložená aj v Šariši (Sabinov, Chmiňany, Lipany, Svinia, Poloma), na Gemeri (Chyžné), v Liptove (Okoličné, Liptovský Mikuláš, Liptovský Trnovec) a majster Pavol pracoval aj pre Banskú Bystricu a zrejme aj pre Bardejov (v Bazilike sv. Egídia, plastika Stolica milosti v predele oltára sv. Barbory bola zhotovená pravdepodobne v dielni Majstra Pavla).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ NOVOTNÁ, Mária. Majster Pavol z Levoče - Ruky a zlato v službe ducha. 1. vyd. Bratislava : SNM - historické múzeum, 2017. ISBN 9788080604158. S. 217.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HOMOLKA, J.: Majster Pavol z Levoče. Bratislava 1973.
- HLEBA, E.: Levoča v dejinách, dejiny v Levoči. Prešov 1995.
- CHALUPECKÝ, I.: Chrám sv. Jakuba v Levoči. Martin 1991.
- CHALUPECKÝ, I.: Príspevok k biografii Majstra Pavla z Levoče. In: SPIŠ - vlastivedný zborník I. Spišská Nová Ves 1967, s. 181 - 187.
- KLUBERT, Š.: Dielo majstra Pavla v spišských mestách. In: Levoča - sídlo provincie spišských miest ( 1271 - 1971 ). Levoča 1971, s. 23 - 25.
- Majster Pavol z Levoče - život, dielo doba. Zborník referátov zo seminára.Levoča 1991.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Majster Pavol z Levoče
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok