Imrich Henszlmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Imrich Henszlmann
architekt, historik umenia, archeológ, kritik, spisovateľ, lekár, parlamentný zástupca, univerzitný profesor
Imrich Henszlmann
Rod. menoImre Henszlmann
Narodenie13. október 1813
Košice, Rakúske cisárstvo
Úmrtie5. december 1888 (75 rokov)
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
BydliskoBudapešť
Národnosťmaďarská
Zamestnanieuniverzitný profesor,
poslanec maďarského parlamentu (18691872)
RodičiaOtec: Imrich Henszlmann starší
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Imrich Henszlmann
Henszlmannov náčrtok západného priečelia košického Dómu pred jeho veľkou rekonštrukciou v rokoch 1877-1896

Imrich Henszlmann (* 13. október 1813, Košice – † 5. december 1888, Budapešť), bol architekt, historik umenia, archeológ, kritik, spisovateľ, lekár, parlamentný zástupca, univerzitný profesor a člen Uhorskej akadémie vied. Preslávil sa ako zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z nemeckej luteránskej rodiny Henszlmannovcov pôvodom z Bardejova, ktorá sa v Košiciach usadila v roku 1811. Jeho otec Imrich Henszlmann starší (1770 – 1817) si odkúpil meštiansky dom na rohu Hlavnej a Alžbetinej ulice, kde viedol prosperujúci železiarsky obchod. V roku 1813 sa mu v tomto dome, v tieni Dómu svätej Alžbety narodil syn. Hoci vyštudovaný lekár na univerzitách v Pešti, Viedni a Padove, svojej profesii sa nevenoval a začal sa zaoberať umením a architektúrou, ktorú študoval vo Francúzsku.

Zakladateľom umenovedy v Uhorsku[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1841 sa stal korešpondentom Uhorskej akadémie vied. V roku 1846 mu vyšla knižka Kassa városának ó-német stylű templomairól (Košické kostoly staronemeckého štýlu), ktorá bola jeho prvou prácou o košických pamiatkach a prvým dielom v tomto odbore v Uhorsku vôbec. V tom istom roku sa v Košiciach konal celokrajinský kongres lekárov a prírodovedcov, kde pod jeho taktovkou vznikla požiadavka na vznik pamiatkovej obnovy v Uhorsku. V roku 1873 sa stal riadnym členom Uhorskej akadémie vied a vedúcim katedry archeológie budapeštianskej univerzity.[1]

Vznik Hornouhorského múzea[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1872 sa podarilo z jeho iniciatívy založiť predchodcu dnešného Východoslovenského múzea, Hornouhorský muzeálny spolok. Po smrti zanechal spolku okolo 3000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť. Táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea.[2]

Rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci neskôr žil v Pešti, do rodných Košíc sa často vracal, aj v súvislosti s vtedy prebiehajúcou a ostro sledovanou rekonštrukciou Dómu svätej Alžbety. Ovplyvnený francúzskou školou, bol zástancom čo najpuristickejšieho zásahu do stredovekej gotickej hmoty Dómu. Ostro kritizoval aj neodborný archeologický výskum staršieho goticko-románskeho kostola sv. Alžbety, ktorého základy sa pri rekonštrukcii našli.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DUCHOŇ, Jozef. Imrich Henszlmann - Rodák európskeho významu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-07-01. Dostupné online [cit. 2021-02-02]. ISSN 1335-4418.
  2. VSM. O nás [online]. Košice : vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  3. DUCHOŇ, Jozef. Imrich Henszlmann očaril kongres prírodovedcov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-07-08. Dostupné online [cit. 2021-02-02]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]