Alžbetina ulica (Košice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alžbetina ulica
ulica/námestie
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°43′11″S 21°15′19″V / 48,719734°S 21,255245°V / 48.719734; 21.255245
Dĺžka 352 m
Vznik 1466
PSČ 040 01
Začína na Hlavná
Končí na Moyzesova
Orientácia ulice západovýchodná
Staršie názvy lat. Platea putrida
nem. Fowgass, Faulgrasse, Rosen Gasse
slov. Hnilá, Šrobárova
maď. Forgács utca, Deák Ferenc utca, Szathmáry György utca
Map
Poloha v rámci Košíc (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Alžbetina (Košice)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Alžbetina ulica je najstaršia ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej východný koniec začína na Hlavnej ulici a západný končí na Moyzesovej ulici. Ulicu križujú ulice Vrátna, Mäsiarska a Bočná ulica.[1]

Jedna tretina ulice je pešou zónou a zvyšná časť je dostupná aj autom. Na ulici sa nachádza socha Júliusa Jakobyho, Múzeum Vojtecha Löfflera a expozíciu tu má aj Východoslovenská galéria.

Názov ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Staré pohľadnice z roku 1909, poukazujú na to, že ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta. Bolo na nej vyprodukovaných aj veľa biologického a pevného odpadu, kvôli tomu sa v najstarších latinských dokumentoch z roku 1466 uvádza pod názvom ako „Platea putrida“ a po nemecky „Fowgass“ (1840), neskôr „Faulgrasse“, čo je preložiteľné ako Hnilná ulica. Maďarský výraz „Forgács utca“ sa vyskytoval už od 18. storočia a vo voľnom preklade tento názov môže znamenať aj Trieskovú, Stružlinovú, Smetnú či Odpadkovú ulicu.[2][3]

Ján Matej Korabinský vo svojom geografickom opise Uhorska z roku 1786 ojedinele spomína meno ulice ako „Rosen Gasse“ (Ulica ruží). Volala sa tak podľa mestského hostinca „U troch ruží“, ktorý sa tu kedysi nachádzal.[2]

V roku 1905 dostala ulica názov podľa Ferenca Deáka. Po vzniku Československa v roku 1919 bola nazvaná ako Šrobárova ulica, na počesť ministra Vavra Šrobára. Koncom roka 1938 vrátili Maďari ulici názov „Deák Ferenc utca“, ale už v júni ďalšieho roka dostala meno „Szathmáry György utca“, podľa košického rodáka a neskoršieho ostrihomského arcibiskupa Juraja Szathmáryho.[2][1]

Od januára 1945 sa ulica opäť volala Šrobárova až do roku 1990. V tom čase člen mestskej názvoslovnej komisie Ondrej Halaga navzdory ostatným členom presadil názov „Hnilná ulica“ podľa histórie. Takéto pomenovanie však pri Dóme svätej Alžbety nebolo vhodné a stretlo sa s nevôľou vtedajších občanov mesta. Onedlho na to bol prijatý súčasný nový názov Alžbetina ulica, na počesť patrónky dómu, mesta aj Uhorska - Svätej Alžbety Uhorskej.[2][1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbetina ulica je podľa názoru historikov najstaršou obývanou časťou mesta. Je pravdepodobné, že sa tu náchádzala osada prvých starousadlíkov, ktorú v polovici 3. storočia už obývali saskoflanderskí kolonisti - pôvodní zakladatelia mesta.[2]

Na východnej strane v 11. storočí smerovala ku pôvodnému románskemu farskému Kostolu sv. Michala Archanjela, ktorý stál pôvodne na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Na západe ulica končila pri tzv. Hnilnej bráne bývalého opevnenia a jej pôvodná dĺžka bola 270 metrov. Keď v roku 1827 na tomto mieste zrušili novšiu Jozefskú bránu z roku 1783, otvoril sa tým priestor k predĺženiu ulice západným smerom na 352 metrov.[2]

Zaujímavosťou je, že pri sčítaní ľudu v roku 1850, teda ešte pred rakúsko-maďarským vyrovnaním, sa takmer všetci majitelia domov na tejto ulici hlásili k maďarskej národnosti. A to aj napriek tomu, že v skutočnosti boli vlastne Nemci a buď sami, alebo ich predkovia, prišli do Košíc z rôznych nemeckých oblastí. Zo všetkých obyvateľov sa tu iba dvaja majitelia domov sa hlásili k národnosti slovenskej. Tento fakt poukazuje na silné maďarizačné tendencie už v polovici 19. storočia.[2]

Táto široká a rušná ulica bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov a viacerými mestskými šľachtickými i meštianskymi domami.[2]

Od 40. rokov 19. storočia sa na ulici ubytovávali aj prví židovskí obyvatelia mesta, boli to hlavne obchodníci. V roku 1850 na tejto ulici žilo v 43 domoch už 30 židovských rodín. Od začiatku 20. storočia tu bolo najväčšie sústredenie košických Židov, ktorí v roku 1934 z celkového počtu 50 budov vlastnili už 41 z nich.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Prečo sa vaša ulica volá - Alžbetina. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-01-18. Dostupné online [cit. 2020-02-01]. ISSN 1335-4418.
  2. a b c d e f g h i KOŠICE:DNES. Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta [online]. Košice: kosicednes.sk, 27.05.18, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online.
  3. JESENSKÝ, Mikuláš. Alžbetina ulica III [online]. Košice: kosicednes.sk, 07.06.18, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]