Pongrácovsko-forgáčovský palác
Pongrácovsko-forgáčovský palác | |
palác | |
Pongrácovsko-forgáčovský palác
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický kraj |
Okres | Košice I |
Mesto | Košice |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°43′07″S 21°15′31″V / 48,718492°S 21,258739°V |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 1055/1 |
- dátum zápisu | 16. 10. 1963 |
Poloha v rámci Starého Mesta
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pongrácovsko-forgáčovský palác je empírická budova v Košiciach na Hlavnej ulici.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Šľachtický palác vystavaný v empírovom slohu pochádza zo začiatku 19. storočia. V tympanóne je združený erb rodov Pongrácovcov a Forgáčovcov. Palác prešiel mnohými úpravami, najväčšia z nich bola v roku 1940, keď bola vystavaná dvorana pre potreby banky.[2]
Majitelia a užívatelia budovy
[upraviť | upraviť zdroj]Gróf Anton Forgáč sa po porážke uhorskej revolúcie dostal na čelo cisárskej civilnej správy v Košiciach. Neskôr palác ponúkol viceprezidentovi miestodržiteľského oddelenia v Košiciach Kristiánovi Kocovi. Od roku 1851 v paláci sídlil župan košického dištriktu. Od roku 1878 sídlilo v paláci tzv. pánske kasíno, ktoré združovalo uhorskú župnú šľachtu. V čase prvej Česko-slovenskej republiky bolo palácu dobudované štvrté krídlo vo dvore, ktorý zaklenuli presklennou železobetónovou kupolou. Týmto krokov vznikla dvorana, kde sa usporiadavali rôzne tanečné zábavy. V roku 1940 bol priestor dvora zastrešený a vytvorená bola dvorana pre Hornomaďarskú obchodnú banku. Po nej budovu prevzala Obchodná banka. V 50. rokoch tu sídlil Zväz československo-sovietskeho priateľstva a v roku 1952 sa sem nasťahovala aj Štátna vedecká knižnica Košice, ktorá tu sídli dodnes.[2][3][4][5]
Opis budovy
[upraviť | upraviť zdroj]Budova je jedenásťosovou dvojpodlažnou stavbou, postavenou v empírovom slohu. Uprostred fasády má mierne vystupujúci rizalit. Rizalit zvýrazňuje balkón s kovaným zábradlím, ktorý je vybudovný na šiestich dórskych stĺpoch. Steny priechodu v budove členia pilastre, medzi ktorými sú vyhĺbené viaceré niky. Z priechodu vedie na poschodie polkruhové schodište.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-02-01]. Dostupné online.
- ↑ a b Mesto Košice. Pongrácovsko - Forgáčovský palác [online]. Košice: kosice.sk, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
- ↑ a b KETURIST. Pongrácovsko – Forgáčovský palác – Vedecká knižnica [online]. Košice: keturist.sk, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
- ↑ KOLCUN, Milan. Štátna vedecká knižnica – Forgáčovský palác [online]. Košice: kosice-city.sk, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online. Archivované 2021-04-20 z originálu.
- ↑ PITOŇÁKOVÁ, Ivana. Budovy, ktoré dýchajú históriou napriek tomu, že zmenili svoj zovňajšok [online]. Košice: kosicednes.sk, 2016-12-30, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pongrácovsko-forgáčovský palác