Pongrácovsko-forgáčovský palác

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′07″S 21°15′31″V / 48,718492°S 21,258739°V / 48.718492; 21.258739
Pongrácovsko-forgáčovský palác
palác
Vedecká knižnica.jpg
Pongrácovsko-forgáčovský palác
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°43′07″S 21°15′31″V / 48,718492°S 21,258739°V / 48.718492; 21.258739
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 1055/1
 - dátum zápisu 16. 10. 1963
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pongrácovsko-forgáčovský palác je empírická budova v Košiciach na Hlavnej ulici.

História[upraviť | upraviť kód]

Šľachtický palác vystavaný v empírovom slohu pochádza zo začiatku 19. storočia. V tympanóne je združený erb rodov Pongrácovcov a Forgáčovcov. Palác prešiel mnohými úpravami, najväčšia z nich bola v roku 1940, keď bola vystavaná dvorana pre potreby banky.[2]

Majitelia a užívatelia budovy[upraviť | upraviť kód]

Gróf Anton Forgáč sa po porážke uhorskej revolúcie dostal na čelo cisárskej civilnej správy v Košiciach. Neskôr palác ponúkol viceprezidentovi miestodržiteľského oddelenia v Košiciach Kristiánovi Kocovi. Od roku 1851 v paláci sídlil župan košického dištriktu. Od roku 1878 sídlilo v paláci tzv. pánske kasíno, ktoré združovalo uhorskú župnú šľachtu. V čase prvej Česko-slovenskej republiky bolo palácu dobudované štvrté krídlo vo dvore, ktorý zaklenuli presklennou železobetónovou kupolou. Týmto krokov vznikla dvorana, kde sa usporiadavali rôzne tanečné zábavy. V roku 1940 bol priestor dvora zastrešený a vytvorená bola dvorana pre Hornomaďarskú obchodnú banku. Po nej budovu prevzala Obchodná banka. V 50. rokoch tu sídlil Zväz česko-slovensko-sovietskeho priateľstva a v roku 1952 sa sem nasťahovala aj Štátna vedecká knižnica Košice, ktorá tu sídli dodnes.[2][3][4][5]

Opis budovy[upraviť | upraviť kód]

Budova je jedenásťosovou dvojpodlažnou stavbou, postavenou v empírovom slohu. Uprostred fasády má mierne vystupujúci rizalit. Rizalit zvýrazňuje balkón s kovaným zábradlím, ktorý je vybudovný na šiestich dórskych stĺpoch. Steny priechodu v budove členia pilastre, medzi ktorými sú vyhĺbené viaceré niky. Z priechodu vedie na poschodie polkruhové schodište.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-02-01]. Dostupné online.
  2. a b Mesto Košice. Pongrácovsko - Forgáčovský palác [online]. Košice : kosice.sk, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  3. a b KETURIST. Pongrácovsko – Forgáčovský palác – Vedecká knižnica [online]. Košice : keturist.sk, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  4. KOLCUN, Milan. Štátna vedecká knižnica – Forgáčovský palác [online]. Košice : kosice-city.sk, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  5. PITOŇÁKOVÁ, Ivana. Budovy, ktoré dýchajú históriou napriek tomu, že zmenili svoj zovňajšok [online]. Košice : kosicednes.sk, 2016-12-30, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]