Masarykova kolónia bankových úradníkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad z Jesennej ulice
Pohľad z Letnej ulice

Masarykova kolónia bankových úradníkov bol oficiálny názov obytného bloku, ktorý podľa projektu brnianskeho architekta Josefa Poláška postavili v Košiciach v roku 1931.

Okolnosti vzniku komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Trojkrídlový blok štvorpodlažných domov postavilo družstvo, v ktorom bolo organizovaných 48 rodín úradníkov českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Rozhodne nepatrili medzi chudobné vrstvy, ale aj napriek tomu sa rozhodli pre bývanie s radom kolektivistických čŕt. Josef Polášek, ktorý o svojom projekte napísal do časopisu Slovenský staviteľ (i do ľavicovej Novej Bratislavy), sa odvolával na vzory v Holandsku, Nemecku a Sovietskom zväze, ako boarding house, alebo dom-komúna. Vyzdvihuje výhodnosť kolektívneho varenia, obsluhy, zásobovania, starostlivosť o deti, spoločenský život a telesnú kultúru, „ako sa tým sústavne zaoberá nekapitalistické Rusko“. Uznáva, že v kapitalistických krajinách z toho ťažia bohatšie vrstvy.

Architektúra bloku[upraviť | upraviť zdroj]

Kolóniu tvorí čiastočne uzavretý blok štvorpodlažných domov. Jednotlivé, na seba nadväzujúce sekcie sú zoradené do tvaru písmena U. Nad úrovňou troch obytných podlaží je strešné podlažie, v ktorom boli pôvodne strojové práčovne. Blok pozostáva z ôsmich schodiskových sekcií s jedno – až trojizbovými bytmi pre 48 rodín. Nachádza sa tu 21 trojizbových, 21 dvojizbových, 6 štvorizbových a 5 jednoizbových bytov. Byty majú racionálnu dispozíciu – iba štvorizbové musia mať priechodnú obývaciu izbu, vo väčších bytoch je miestnosť pre slúžku (resp. pre dieťa). Použili sa tu iba tri typy okien, dva typy dverí, a tri normalizované typy skríň na šaty a bielizeň. Byty majú množstvo výhod kolektívneho bývania, napríklad ústredné kúrenie, dodávku studenej a teplej vody, spoločné práčovne a centrálnu správu. Vo dvore bloku bolo ihrisko pre deti s bazénom a záhradky pre obyvateľov domov. Zeleň pôvodne vysadili aj na strešných terasách. Architekt, ako sám hovorí, sa usiloval zbaviť stavbu „mŕtveho materiálu“ – vyvaroval sa hrubých múrov a komplikovaného pôdorysu. Architektúra kolónie je charakteristická ortogonalitou. Jej striedmy ráz oživuje kompozícia zasklených schodiskových objemov a uvoľnenie hmoty v nárožiach bloku, kde vznikli podjazdy a lodžie.

Kvalita architektonického návrhu[upraviť | upraviť zdroj]

V komplexe bolo ústredné parné kúrenie, plyn, centrálna správa a dve práčovne. V jednoizbových bytoch v suteréne bývali domovníci, kuriči a platiaci nájomníci. Kurič v kotolni mohol pozorovať deti hrajúce sa v parku s bazénom a súčasne obsluhovať telefónnu linku napojenú na vlastnú centrálu – obdivoval M. Kusý košickú kolóniu. Jednoducho povedané, na stavbe pre bohatých sa paradoxne skúšali progresívne, domnelo socialistické vymoženosti. Josef Polášek pri svojej starostlivosti o kolektivistické parametre komplexu nezabudol na jeho architektonické stvárnenie. Vyvážené proporcie okien, ozvláštnenie prevýšenými oknami a veľké zasklené plochy schodísk spolu s priechodmi v stykoch jednotlivých krídiel dávajú tejto architektúre elegantný funkcionalistický vzhľad.

Realizácia kolónie mala veľký úspech, o čom svedčil aj záujem ďalších 60 úradníckych rodín o podobný systém bývania.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°43′50″S 21°14′52″V / 48,730533°S 21,247742°V / 48.730533; 21.247742