Dórsky sloh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dórsky sloh, Partenón, Grécko

Dórsky sloh (iné názvy: dórsky (stavebný) kánon, dórsky štýl, dórsky poriadok (v širšom zmysle)) je jeden z architektonických štýlov starovekého Grécka. Pojem dórsky poriadok v užšom zmysle označuje len stĺpový poriadok tohto slohu, teda dórsky stĺp.

Je pravdepodobne odvodený z mykénskej drevenej architektúry. Jeho pôvod sa spája s kmeňmi dórskych Grékov. Najstaršie pamiatky dórskeho slohu sú zo 7. storočia pred Kr. Hmotný dórsky stĺp má kanelovaný driek bez pätky, jednoduchú hlavicu s echinusom, čo je tanierovitý medzičlánok, a abakus, kryciu dosku. Trámovie pozostáva z hladkého architrávu, vlysu, v ktorom sa striedajú triglify a metópy (spravidla reliéfmi) a z rímsy (geison). V priečelí sa nad rímsou dvíha trojuholníkový štít (tympanón) uzavretý žliabkovnicou (sima) a ozdobený na vrchole a rohoch akrotériami. Dórsky sloh pôsobí strohou monumentálnou hmotnosťou.

Medzi najznámejšie stavby z tohto obdobia patria: Parthenón, Diov chrám v Olympii.