Preskočiť na obsah

Lipany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Lipany pozri Lipany (rozlišovacia stránka).
Lipany
mesto
Centrum mesta
Pôvod názvu: Septemthilis, Siebenlinden, Héthars
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Šariš
Vodné toky Torysa, Lipiansky potok
Nadmorská výška 389 m n. m.
Súradnice 49°09′10″S 20°57′43″V / 49,152778°S 20,961944°V / 49.152778; 20.961944
Rozloha 12,65 km² (1 265 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 451 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 509,96 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312[3]
Primátor Vladimír Jánošík[4] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ 082 71
ŠÚJ 524778
EČV (do r. 2022) SB
Tel. predvoľba +421-51
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Krivianska 1
082 71 Lipany
E-mailová adresa sekretariat@lipany.sk
Telefón 051 / 488 11 50
Fax 051 / 488 11 70
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Lipany
Webová stránka: lipany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Lipany (maď. Héthárs, nem. Siebenlinden, lat. Septemtiliae) sú mesto ležiace v Prešovskom kraji v okrese Sabinov. V súčasnosti v Lipanoch žije 6 454 obyvateľov a v spádovej oblasti 25 000 ľudí. Predstavuje kultúrno-administratívne centrum severnej časti Hornotoryského regiónu.

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v Šarišskom podolí v strednej časti Spišsko-šarišského medzihoria, medzi pohoriami Bachureň a Čergov, na hornom toku Torysy.

Nachádza sa v severnej časti okresu Sabinov, 32 km[5]:72 severozápadne od krajského mesta Prešov a 15 km južne od hraníc s Poľskom.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rožkovianske rybníky, ktoré sa nachádzajú na okraji mesta pri Gerlachove
  • Suchý polder – projekt protipovodňovej ochrany mesta, na ktorého oboch stranách vodných plôch vznikli miesta vhodné na rekreáciu.

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Petrovenec
  • Gľace
  • Hija
  • Rovinky
  • Šejba
  • Tripľace

Ulice

[upraviť | upraviť zdroj]

Dubovická roveň, Sládkovičova ulica, Hviezdoslavova ulica, ulica Janka Kráľa, Jarková ulica, ulica Jána Bottu, Jánošíkova ulica, Kollárova ulica, Komenského ulica, ulica Kpt. Nálepku, Krivianska ulica, Kukučínova ulica, Kuzmányho ulica, Mlynská ulica, Moyzesova ulica, Námestie sv. Martina, Odbojárska ulica, Ovocinárska ulica, ulica Pod kopaninou, Poľna ulica, Sabinovska ulica, ulica Sama Chalupku, Štúrova ulica, Tajovského ulica, Tehelná ulica, ulica Rovinky, ulica Za kúpaliskom, ulica Za traťou, Záhradná ulica, Železničná ulica.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Lipany boli osídľované už od obdobia paleolitu. Archeologické nálezy poukazujú na prepojenie ciest z juhu Európy na sever. Podľa ďalších výskumov boli Lipany a ich okolie osídlené priebežne už v staršej dobe kamennej, konkrétne würmskej dobe.[5]:9 Hoci priame archeologické nálezy z územia Lipan nemáme, množstvo nálezov je však doložených práve zo spomenutých ciest, ktoré slúžili ako spojnica medzi severom a juhom.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1312.[3] V tomto období osada nazývaná Septemthillis, Sybunlendum alebo Hethas, či Sedmilip. Podľa zdrojov ide o latinské, maďarské a české preklady pôvodného názvu Sedem líp. V neskoršom období, približne v polovici šestnásteho storočia sa objavil prvý raz zápis Lipjani.[5]:11

Mesto Lipany patrila k panstvu Kamenica. Výhodná poloha osady na starej obchodnej ceste z Potisia do Poľska, ktorá sa tu rozvetvovala smerom na Plaveč a na Brezovicu a umožňovala tak udomácnenie sa pravidelných týždenných trhov a hlavne jej rozvoj.

Prvá polovica 15. storočia bola v dejinách Lipian poznačené prítomnosťou českých vojsk, nepokojov čo prinieslo celému regiónu ekonomické straty a kultúrne škody. V druhej polovici 15. storočia už malo mesto zemiansky charakter. Miestni obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu a remeslám.

Začiatkom 16. storočia sa vďaka šľachticom Tarcayovcom a Berzevicyovcom vykúpili z poddanskej roboty a neskôr aj zo strážnej služby na Kamenickom hrade. Výhodná obchodná poloha začlenila Lipany medzi najvýznamnejšie šarišské mestá. V druhej polovici 16. storočia zvýraznili privilégia Ferdinanda I. mestský charakter Lipian a získali kráľovské privilégiá na organizovanie jarmokov.

17. storočie a v prvá polovica 18. storočia súviseli s priebehom protihabsburských povstaní a následným úpadkom mesta.

V roku 1873 vznikla v Lipanoch židovská obec, jej prvým rabínom bol Moses Margareten.[6]:64

Rok 1880 je poznačený veľkým požiarom a vysťahovaleckou vlnou, čo spôsobilo pokles obyvateľstva.

V rokoch 1909 až 1924 boli Lipany okresným mestom.

V medzivojnovom období sa dostala podoba námestia do dnešného stavu úpravami parku a vysadení zelene.[6]:54

Najväčší hospodársky rozmach zaznamenalo mesto po 2.svetovej vojne. Postupne sa rozvinula textilná, strojárska a poľnohospodárska výroba. S hospodárskym rastom sa rozvíjalo aj zdravotníctvo a školstvo.

V súčasnosti tu funguje niekoľko priemyselných a obchodných podnikov. Vďaka okoliu, ktoré je bohaté na kultúrne a prírodné krásy, rastie i význam mesta ako centra oddychu a cestovného ruchu.

Symboly mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Erb – v striebornom štíte zobrazuje sedem zelených líp, v hornej časti štyri, v dolnej časti tri.

Vlajku mesta tvoria štyri vodorovné pruhy rovnakej veľkosti – zelený, biely, zelený, biely, v ľavej polovici vlajky je vo výške prostredných pruhov umiestnený erb.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov : 6 427

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V Lipanoch pôsobí mnoho tanečných klubov (Folklórny súbor Šarišská Lipa, Tanečný klub Tília Odeva Lipany, TK Tília Lipany), úspešných hudobných kapiel (Zachovajte paniku, Krypton, PP Band, Ružový panter), spevácky zbor Septemthillis a množstvo talentov. Pri gréckokatolíckom chráme sv. apoštolom rovných Cyrila a Metoda pôsobí od roku 2015 chrámový zbor Byzantion, pod vedením Mgr.Art. Jany Višňovskej.

Svoje služby poskytuje obyvateľom Lipian a spádovej oblasti mestská knižnica, ktorá je súčasťou oddelenia kultúry Mestského úradu.

Na mestskom pódiu sa uskutočňujú ľudovo-folklórne vystúpenia.

Rôzne výstavy a kultúrne podujatia sa konajú v mestskej galéria|galérií.

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomníky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník padlých hrdinov v prvej a druhej svetovej vojne – Dolný park.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí futbalový klub ŠK Odeva Lipany, ktorý v sezóne 2005/2006 hral v druhej najvyššej futbalovej súťaži; v súčasnosti pôsobí v tretej najvyššej súťaži - TIPOS III. Liga Východ.

Okrem neho tu pôsobia aj volejbalový klub TJ Mladosť Lipany, turistický klub KST Mladosť ODEVA Lipany, florbalový klub Fbo Lipany 09 a klub priateľov bojových umení ninja jutsu.

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Železničná trať Prešov - Plaveč

K najvýznamnejším podnikom v meste patrí firma na výrobu odevov Odeva Lipany, firma zaoberajúca sa výrobou plastov Orac Slovakia, strojárenstvom sa zaoberá Team Industries a firma zaoberajúca sa výrobu injekcií a infúzii Medicproduct. Od roku 2008 majú Lipany vybudovaný priemyselný park Za traťou.

Mestom prechádza medzinárodná železničná trať Košice – Muszyna a cesta I. triedy vedúca od hraničného priechodu Mníšek nad Popradom do Poľska k hraničnému priechodu Milhosť do Maďarska.

V meste sa nachádza Železničná stanica Lipany, prvý vlak z nej vyšiel 2. mája 1873.[7] Preložka cesty I/68 bola otvorená 29. mája 2006.[6]:95


Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná zmienka o škole pochádza z roku 1590. Po prijatí reformácie v Lipanoch vznikla mestská škola, ktorej v roku 1615 zemepáni Dessewffyovci udelili privilégium, že časť príjmov mohla čerpať z predaja vína a piva. Podľa zápisu z kanonickej vizitácie lipianskej farnosti z roku 1691 bola budova školy opravená. Podľa zápisu z pastoračnej návštevy košického biskupa Andreja Szaba z roku 1813 bola sčasti kamenná a sčasti drevená budova školy pozostávajúca z dvoch miestností mešťanmi opravená a pokrytá novou strechou. V období rokov 1853 – 1866 sa počet žiakov pohyboval od 85 do 109 detí, ktoré pochádzali ako z Lipian tak aj z okolia mesta. Časť školopovinných detí v meste školu nenavštevovalo pre nedostatok financií na príspevky na plat učiteľa (napr. v roku 1856 zo 117 školopovinných detí do školy chodilo 109).[7]:120

Mestská rada na svojom zasadnutí 25. novembra 1874 rozhodla o postavení novej školy, nakoľko budova existujúcej školy bola vo veľmi zlom stave, o čom svedčí aj zápis z inšpekcie vykonanej Tiborom Berzeviczom v roku 1872. V máji 1875 bol položený základný kameň a do jesene bola budova novej cirkevnej školy postavená (otvorená bola v decembri 1875). Kvôli veľkému počtu školopovinných detí bolo v roku 1889 zriadené miesto tretieho učiteľa, avšak so zhoršujúcou sa finančnou situáciou mesta a neschopnosťou farnosti pokryť náklady na školu z cirkevných fondov bola škola po dohode biskupstva s ministerstvom školstva v roku 1894 poštátnená. Biskupstvo požadovalo, aby všetci učitelia na poštátnenej škole boli vierovyznaním katolíci, čo ministerstvo odmietlo prijať a napokon akceptovalo požiadavku jedného katolíka v učiteľskom zbore, ktorý mal zároveň zastávať funkciu kantora. Z tretiny cirkevného peňažného fondu, ktorý slúžil na potreby školy a učiteľa boli zakúpené knihy a pomôcky pre chudobných žiakov a dve tretiny boli postúpené na financovanie katechétu a kníh na výučbu náboženstva.[7]:120-122

V súčasnosti v Lipanoch pôsobia tieto školy a školské zariadenia:

  • Gymnázium Lipany,
  • Stredná odborná škola podnikania a služieb Lipany
  • ZŠ Komenského 113,
  • ZŠ Hviezdoslavova,
  • ZUŠ Lipany.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné občianstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Andrej Hlinka – slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia
  • Hubert Zimmermann – švajčiarsky kňaz, ktorý začal v Birmensdorfe organizovať zbierku pomoci na výstavbu charitatívnemu objektu Dom pokojnej staroby.[8]

Partnerské obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kostol v Lipanoch
    Kostol v Lipanoch
  • Nákupné centrum v Lipanoch
    Nákupné centrum v Lipanoch

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 171 – 172.
  4. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. ↑ a b c SEDLÁK, Peter. Lipany. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 1997. 94 s. ISBN 80-7165-087-0.
  6. ↑ a b c TURLÍK, Ján. Lipany v horizonte času. 1. vyd. Lipany : Mestský úrad, 2007. 150 s. ISBN 978-80-969752-2-8.
  7. ↑ a b c BOLEŠ, Daniel. Mesto Lipany (1312 – 2000). 1. vyd. Prešov : Michal Vaško, 2002. 148 s. ISBN 80-7165-361-6.
  8. ↑ Čestné občianstvo
  9. ↑ Partnerské mestá [online]. [Cit. 2014-02-15]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lipany

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lipany&oldid=7923156“