Jakubovany (okres Sabinov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°06′26″S 21°08′33″V / 49,107222°S 21,142500°V / 49.107222; 21.142500
Jakubovany
Jakuboviany
obec
Jakubovany Slovakia 1.JPG
kostol v Jakubovanoch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Šariš
Rieka Jakuboviansky potok
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 49°06′26″S 21°08′33″V / 49,107222°S 21,142500°V / 49.107222; 21.142500
Rozloha 10,81 km² (1 081 ha) [1]
Obyvateľstvo 956 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 88,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1314
Starosta Martin Kollár[3] (SMER-SD)
PSČ 083 01 (pošta Sabinov)
ŠÚJ 524573
EČV SB
Tel. predvoľba +421-51
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Jakubovany (Sabinov District)
Webová stránka: www.jakubovany.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Jakubovanyobec na Slovensku v okrese Sabinov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza 16 km severne od Prešova, v okrese Sabinov. Kataster obce sa rozprestiera na južnom úpätí pohoria Čergov v Šarišskej vrchovine, v doline Jakubovianskeho potoka, ktorý sa pri Orkucanoch vlieva do Torysy. Uprostred dediny je nadmorská výška 400 m n. m. s rozpätím pre jednotlivé chotárne časti od 350 do 809 m n. m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Jakubovany vznikli v 13. storočí ako usadlosť v chotári susednej dediny Šarišské Sokolovce (Tolčemeš), ktorú založil Jakub Poliak. Prvá oficiálna zmienka o obci pochádza až z roku 1314, keď územie dnešného katastra daroval začiatkom 14. storočia uhorský kráľ Karol Róbert šľachticom Tekulovcom. V tom čase sa uvedené územie nazývalo Terra Iacobi - Zem Jakubova a tvorila samostatný kataster Jakuba Poliaka. V inej správe z roku 1369 sa obec uvádza pod maďarským názvom Jacobfalva a od roku 1410 zrejme podľa zemepána Léngyelicabfalva. V roku 1773 sa názov zmenil na Uherské Jakubowcze a od roku 1918 ako Jakuboviany. Posledná úprava názvu Jakubovany sa uskutočnila v roku 1948.

V prvej polovici 16. storočia obec postihol podobný osud ako susedné Orkucany. Vtedy časť obce odkúpilo mesto Sabinov, ktoré až do zrušenia poddanstva vystupovalo voči Jakubovanom z pozície zemepána. Sabinovu v Jakubovanoch patril majer s poľnohospodárskou pôdou, za ktorú z mu prúdili zisky z prenájmu. Tento stav v Jakubovanoch pretrvával až do zrušenia poddanstva v Uhorsku, ale aj potom tento majer mal podobu statku, ktorý patril Sabinovu; bol pričlenený k Ovčiarskemu majeru v Orkucanoch až do zriadenia Štátnej roľníckej školy.

V roku 1787 mala obec 543 obyvateľov, ktorí bývali v 71 domoch.

V 18. storočí sa podstatnej časti obce zmocnili Pechyovci a po roku 1848 časť pozemkov prešla do vlastníctva roľníkov. Roľníci si odkupovali pozemky od zemanov a takto sa v obci vytvorili rozdielne veľkosti roľníckych usadlostí. V čase od zrušenia poddanstva až do konca 19. storočia zaujímali významné ekonomické postavenie v obci židovské rodiny Kleina a Kirchmayera. Stali sa nájomcami sabinovských veľkostatkov a zamestnávali veľkú časť obyvateľov dediny. V poslednej štvrtine 19. storočia postavili Klein a Kirchmayer na južnom konci obce na svojich veľkostatkoch dva skromnejšie kaštiele. Kleinov majetok bol rozpredaný okolo roku 1900 a kaštieľ v ďalších rokoch vyhorel. Kirchmayerov kaštiel, ktorý po 1. svetovej vojne získala rodina Andreja Šoltysa stojí dodnes. Po svojom otcovi Andrejovi ho zdedil jeho najmladší vnuk Andrej Šoltys, ktorý ho zrekonštruoval v rokoch 2007 až 2013 do jeho súčasnej podoby.

Obyvatelia Jakubovian sa zaoberali poľnohospodárstvom a pod kataster patrilo 1080 ha poľnohospodárskej pôdy. Obec mala priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo a dobre sa tam darilo aj ovocinárstvu a z neho najmä pestovaniu čerešní. Okrem toho ľudia pracovali v okolitých lesoch, venovali sa pastierstvu dobytka a oviec. Okrem toho niektorí sa venovali povozníctvu a pracovali aj v miestnom liehovare, ktorý tam existoval do roku 1886. V dedine sa ťažil aj lomový kameň v miestnom kameňolome.
Hospodársky liehovar, ktorý bol tiež pôvodne majetkom Sabinova, bol v roku 1886 prebudovaný na cirkevnú školu.

V roku 1995 bola v blízkosti obce vybudovaná vodná nádrž, ktorá je v peknom prostredí s možnosťou aktívneho oddychu a športového rybolovu. Na pozemkoch katastra Jakubovian sa od roku 1957 nachádza Odrodová skúšobňa, ktorá je súčasťou Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho so sídlom v Bratislave. Uskutočňujú sa tam poľnohospodárske pokusy s plodinami v záujme dosiahnutia vyšších hektárových úrod a požadovanej ekonomike pestovania.

K vzácnym kultúrno-historickým pamiatkam obce patrí rímskokatolícky kostol zasvätený svätému Vavrincovi z. konca 13. storočia. Kostol bol pôvodne postavený v gotickom slohu. Stavba je jednoloďová so štvorcovým presbytériom. Sakrálna stavba bola niekoľkokrát opravovaná. Najväčšia oprava sa udiala v roku 1716, potom v roku 1856, 1913 a opravy na ňom sa uskutočnili aj nedávno v roku 1999. Postupnými opravami kostol nadobudol prvky baroka a veža dokonca secesnú podobu. Pri oprave v roku 1856 vonkajšia fasáda získala prvky klasického slohu. V interiéri sa nachádzajú vzácne maľby a bohatá je aj vnútorná výzdoba. Z ďalších pamiatok to boli honosnejšie sídla menších statkárov (kaštiele). V kaštieli Andreja Šoltysa bolo do roku 1964 umiestnené sídlo Odrodovej skúšobne.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je Základná škola pre prvý stupeň (1. -4. ročník) a materská škola.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]