Jarovnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°03′00″S 21°04′00″V / 49,050000°S 21,066667°V / 49.050000; 21.066667
Jarovnice
obec
Slovakia Sariska highlands 128.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Šariš
Nadmorská výška 422 m n. m.
Súradnice 49°03′00″S 21°04′00″V / 49,050000°S 21,066667°V / 49.050000; 21.066667
Rozloha 20,17 km² (2 017 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 467 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 320,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1260
Starosta Florián Giňa[3] (SRK)
PSČ 082 63
ŠÚJ 524603
EČV SB
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Jarovnice 223
E-mailová adresa poslať email
Telefón 051/459 42 06, 459 42 33, 489 19 70
Fax 051/45942 06 33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Jarovnice
Webová stránka: www.jarovnice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Jarovniceobec na Slovensku v okrese Sabinov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou Jarovnice preteká potok Malá Svinka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Jarovnice, jedna z mnohých typických obcí Šariša na východnom Slovensku v okrese Sabinov, sa rozprestierajú v Šarišskej vrchovine v údolí potoka Malej Svinky. Osídlené boli v neolite a v ich histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy. V 13. storočí patrili Bankovi. Prvá písomná zmienka o Jarovniciach pochádza z roku 1260, keď boli v majetku Merša, Jána zo Svinie. Začiatkom 14. storočia to boli dve osady, Vyšné a Nižné Jarovnice, ktoré v 15. storočí splynuli a patrili Berzeviczyovcom, v 17. storočí Szinyeiovcom, v 18. storočí Péchyovcom a v 19. storočí opäť potomkom rodu Szinyeiovcov. V tom čase bolo v obci 83 domov a 616 obyvateľov. Boli to roľníci, ovocinári a vyrábali drevené náradie.

20. júla 1998 zasiahla obec povodňová vlna na rieke Malá Svinka, vysoká až 4 metre, ktorá postihla najmä miestnu rómsku osadu. Povodeň si vyžiadala 58 životov.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou stavbou bol v Jarovniciach odnepamäti rímskokatolícky kostol, renesančne prestavaný roku 1524 a značne rozšírený v roku 1768. Je zasvätený Svätému Antonovi Pustovníkovi, ktorého si obyvatelia obce oddávna s úctou pripomínajú každoročne 17. januára. Nádvorie kostola obklopovali mohutné, niekoľko storočné lipy a o niečo mladšie gaštany. Súčasníci sa z minulosti pamätajú na niekdajšie tri veľmi staré lipy nezvyčajných rozmerov, ktorých vek sa odhadoval na 400 – 600 rokov.

Od roku 1871 bol na hlavnom oltári umiestnený oltárny obraz Svätého Antona Pustovníka, ktorý namaľoval Pavol Szinyei Merse. Szinyeiovci, ktorí boli patrónmi farského kostola i kostolov v okolitých dedinách, dali v Jarovniciach postaviť aj pôvodne neskororenesančný, v 70. rokoch 18. storočia barokovo prestavaný poschodový kaštieľ. V tých časoch bol obklopený nádhernými parkmi so stovkami domácich a cudzokrajných stromov-velikánov. Podľa prameňov, ktoré sa zachovali v kronikách Szinýeiho rodu, základy kaštieľa položil Bank bán, ktorý tam mal poľovnícky dom. Prízemná časť s mohutnými klenbami a meter hrubými múrmi je veľmi stará. Pravdepodobne poschodovú nadstavbu kaštieľa dali postaviť Szinyeiho predkovia Szinyei Merse Ladislav (1753 – 1811) s manželkou Annou Máriássý (1760 – 1826). Jednoduchosť stavby zvýrazňuje dvojitá Mansartova strecha. V budove kaštieľa vítalo návštevníka okolo 16 miestností najrôznejších rozmerov s množstvom chodieb a schodov. V minulosti boli vzácnosťou nádherné keramické pece rozmanitých tvarov, veľkostí, ale aj výzdoby. Ich zaujímavosťou bolo, že nemali vykurovacie otvory z izieb, ale zo skrytých chodieb, akoby tunelov, medzi miestnosťami. Na poschodí v prostrednej časti bola zaujímavá najpriestrannejšia oválna sála objektu s dĺžkou asi 15 metrov, s mohutnou klenbou. V minulosti udivovala jej pôvodná výzdoba fresiek z roku 1789, ktoré zobrazovali mytologické výjavy Saturna, Kleio a Dianu. V severovýchodnej časti kaštieľa zaujme poschodová prístavba s točitými schodmi a kopulovitou vežou. Na priečelí kaštieľa upútaval pozornosť rodový erb Szinyeiovcov, vytesaný do žuly: okrídlený anjel s rybou v náručí. V súčasnosti sa erb nachádza na miestom cintoríne uprostred železnej ohrady rodinnej hrobky Sziynei Marse.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník obetiam povodne z 20. 7. 1998.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]