Jarovnice
| Jarovnice | |||
| obec | |||
 Kostol v Jarovniciach | |||
|
|||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Sabinov | ||
| Región | Šariš | ||
| Nadmorská výška | 422 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°03′00″S 21°04′00″V / 49,050000°S 21,066667°V | ||
| Rozloha | 20,18 km² (2 018 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 8 261 (31. 12. 2024) [2] | ||
| Hustota | 409,37 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1260 | ||
| Starosta | Florián Giňa[3] (SRK) | ||
| PSČ | 082 63 | ||
| ŠÚJ | 524603 | ||
| EČV (do r. 2022) | SB | ||
| Tel. predvoľba | +421-51 | ||
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Jarovnice 223 | ||
| E-mailová adresa | poslať email | ||
| Telefón | 051/459 42 06, 459 42 33, 489 19 70 | ||
| Fax | 051/45942 06 33 | ||
  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa obce | |||
| Wikimedia Commons: Jarovnice | |||
| Webová stránka: jarovnice.sk | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Jarovnice sú obec na Slovensku v okrese Sabinov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Obcou Jarovnice preteká potok Malá Svinka.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Jarovnice, jedna z mnohých typických obcí Šariša na východnom Slovensku v okrese Sabinov, sa rozprestierajú v Šarišskej vrchovine v údolí potoka Malej Svinky. Osídlené boli v neolite a v ich histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy. V 13. storočí patrili Bankovi. Prvá písomná zmienka o Jarovniciach pochádza z roku 1260, keď boli v majetku Merša, Jána zo Svinie. Začiatkom 14. storočia to boli dve osady, Vyšné a Nižné Jarovnice, ktoré v 15. storočí splynuli a patrili Berzeviczyovcom, v 17. storočí Szinyeiovcom, v 18. storočí Péchyovcom a v 19. storočí opäť potomkom rodu Szinyeiovcov. V tom čase bolo v obci 83 domov a 616 obyvateľov. Boli to roľníci, ovocinári a vyrábali drevené náradie.
20. júla 1998 zasiahla obec povodňová vlna na rieke Malá Svinka, vysoká až 4 metre, ktorá postihla najmä miestnu rómsku osadu. Povodeň si vyžiadala 50 životov.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Rímskokatolícky kostol
[upraviť | upraviť zdroj]Najvýznamnejšou stavbou bol v Jarovniciach odnepamäti rímskokatolícky kostol, renesančne prestavaný roku 1524 a značne rozšírený v roku 1768. Je zasvätený Svätému Antonovi Pustovníkovi, ktorého si obyvatelia obce oddávna s úctou pripomínajú každoročne 17. januára. Nádvorie kostola obklopovali mohutné, niekoľko storočné lipy a o niečo mladšie gaštany. Súčasníci sa z minulosti pamätajú na niekdajšie tri veľmi staré lipy nezvyčajných rozmerov, ktorých vek sa odhadoval na 400 – 600 rokov.
Od roku 1871 bol na hlavnom oltári umiestnený oltárny obraz Svätého Antona Pustovníka, ktorý namaľoval Pavol Szinyei Merse. Szinyeiovci, ktorí boli patrónmi farského kostola i kostolov v okolitých dedinách, dali v Jarovniciach postaviť aj pôvodne neskororenesančný, v 70. rokoch 18. storočia barokovo prestavaný poschodový kaštieľ. V tých časoch bol obklopený nádhernými parkmi so stovkami domácich a cudzokrajných stromov-velikánov. Podľa prameňov, ktoré sa zachovali v kronikách Szinýeiho rodu, základy kaštieľa položil Bank bán, ktorý tam mal poľovnícky dom. Prízemná časť s mohutnými klenbami a meter hrubými múrmi je veľmi stará. Pravdepodobne poschodovú nadstavbu kaštieľa dali postaviť Szinyeiho predkovia Szinyei Merse Ladislav (1753 – 1811) s manželkou Annou Máriássý (1760 – 1826). Jednoduchosť stavby zvýrazňuje dvojitá Mansartova strecha. V budove kaštieľa vítalo návštevníka okolo 16 miestností najrôznejších rozmerov s množstvom chodieb a schodov. V minulosti boli vzácnosťou nádherné keramické pece rozmanitých tvarov, veľkostí, ale aj výzdoby. Ich zaujímavosťou bolo, že nemali vykurovacie otvory z izieb, ale zo skrytých chodieb, akoby tunelov, medzi miestnosťami. Na poschodí v prostrednej časti bola zaujímavá najpriestrannejšia oválna sála objektu s dĺžkou asi 15 metrov, s mohutnou klenbou. V minulosti udivovala jej pôvodná výzdoba fresiek z roku 1789, ktoré zobrazovali mytologické výjavy Saturna, Kleio a Dianu. V severovýchodnej časti kaštieľa zaujme poschodová prístavba s točitými schodmi a kopulovitou vežou. Na priečelí kaštieľa upútaval pozornosť rodový erb Szinyeiovcov, vytesaný do žuly: okrídlený anjel s rybou v náručí. V súčasnosti sa erb nachádza na miestom cintoríne uprostred železnej ohrady rodinnej hrobky Sziynei Marse.
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]Pomník obetiam povodne z 20. 7. 1998.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Milan Gaľa (* 1953 – † 2012) - slovenský politik
- Pavol Szinyei-Merse de Szinye (* 1845 – † 1920) – uhorský maliar
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Pred 15 rokmi zmietla rozvodnená Svinka v Jarovniciach rómsku osadu [online]. TERAZ.sk, 2013-07-20, [cit. 2020-02-15]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jarovnice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |