Gaštan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Gaštan (zastarano alebo nárečovo aj kaštan; v prvých dvoch významoch zastarano aj: gaštanovník[1][2][3]:316) môže byť:[4][5][6][7][8]

  • slovenský názov rodu Castanea (do ktorého patrí napríklad gaštan jedlý) a v minulosti aj rodu Aesculus (ktorý sa dnes nazýva pagaštan a do ktorého patrí napríklad pagaštan konský), pozri gaštan (rod) (a prípadne pagaštan)
  • mimo taxonómie: gaštan jedlý (=jedlý gaštan; lat. Castanea sativa), pozri gaštan jedlý
  • ľudovo: pagaštan konský (=divý gaštan; lat. Aesculus hippocastanum), pozri pagaštan konský
  • plod gaštana jedlého alebo pagaštana konského, pozri pod gaštan jedlý a pagaštan konský
  • zviera (najmä kôň, pes) gaštanovej farby (aj ako vlastné meno, t.j. s veľkým G)
  • nárečovo: zaschnutý brmbolec lajna na srsti zle opatrovaného rožného statku

Gaštan môže byť aj: vrch na Slovensku, pozri Gaštan (vrch v Žiari)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NĚMEC, Bohumil; PASTẎRILK, Ľudovít. Všeobecná botanika. 3. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963. 861 s. S. 829.
  2. gaštanovník. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  3. BUFFA, Ferdinand. Súborné dielo o liečivých rastlinách. Kultúra slova, 1978, roč. 12, čís. 9, s. 314 – 317. Dostupné online [cit. 2022-08-31]. ISSN 0023-5202.
  4. gaštan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 53.
  5. gaštan. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4.
  6. gaštan. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  7. gaštan. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 481.
  8. VÁVRA, Ján. Naše medonosné rastliny. Bratislava : Nákladom krajinského ústredia spolkov včelárskych na Slovensku, 1935. 53 s. S. 26.
  9. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 272.
  10. inokarp jedlý. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 103.
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.