Brezovička
| Brezovička | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Sabinov | |
| Vodný tok | Slavkovský potok | |
| Nadmorská výška | 467 m n. m. | |
| Súradnice | 49°07′43″S 20°51′17″V / 49,128611°S 20,854722°V | |
| Rozloha | 8,95 km² (895 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 429 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 47,93 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1320 | |
| Starosta | Peter Tomčufčík[3] (KDH) | |
| PSČ | 082 74 (pošta Brezovica nad Torysou) | |
| ŠÚJ | 524247 | |
| EČV (do r. 2022) | SB | |
| Tel. predvoľba | +421-51 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Brezovička 8 082 74 Brezovica nad Torysou | |
| E-mailová adresa | brezovicka@livenet.sk (podateľna), starosta.brezovicka@livenet.sk | |
| Telefón | 459 12 35 | |
| Fax | 459 12 35 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Brezovička | ||
| Webová stránka: brezovicka.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Brezovička (nem. Hamburg, maď. Hámbor) je obec na Slovensku v okrese Sabinov v Prešovskom kraji. Jej názov ako asi najstarší v roku 1307 sa uvádza Haynburg a znamená hrad na výbežku. V ďalších rokoch dedina mala názvy: Haymburg, Hennburk, Hamburk, Hempborgh - r. 1427, Hemburg, Hemborch, Hembucz, Heinburk, Hamburgh - r. 1437, Heymburcz, Hempborgh, Heimburgh, Hambwrk - r. 1462, Hamburg, Hambork, Hamborgh, Hámbor, Hamburek. Pred rokom 1948 sa dedina volala Hamborek, no v roku 1948 sa jej názov zmenil na Brezovička.
Leží na ceste Via regia, ktorá kedysi spájala Šariš so Spišom. Nachádzal sa tu kláštor kartuziánov.[4]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Pre Brezovičku je významný rok 1307, v ktorom magister Kakaš (Gallus) (+ 1326) v nejakom spore zabil šľachtica Fridricha, syna Arnolda. Za vraždu bol v roku 1307 odsúdený súdom v Levoči a za vraždu mal okrem iného založiť a majetkami obdariť šesť kláštorov. Kakaš dal preto kartuziánom na Skale útočišťa na Spiši polovičný výnos mlyna a celú rentu od poddaných v Hamborku v hodnote troch hrivien striebra ročne. Darovanie potvrdil kráľ Karol I. Róbert v roku 1320. Okrem toho dal postaviť v roku 1307 kláštor pre kartuziánov (príp. pre božohrobcov, tzv. červených bratov)[5][6] v Hamborku a potom po smrti svojho syna Mikuláša tiež v roku 1319 kláštor pre kartuziánov v Lechnici (Červený kláštor).[4]
V písomnostiach zo 14. – 16. storočia sa dedina spomína pod nemeckým názvom Hamburg. Tento názov vznikol spojením nemeckých slov „ham“ (výbežok, ostroh) a „burg“ (hrad) v zmysle „Hrad na výbežku“.
Dve písomné správy o hrade v Hamborku spomínajú hrad, ale neuvádzajú jeho názov. Bol postavený západne od Brezovičky na výbežku Levočských vrchov, ktorý sa aj dnes volá Zámčisko.[4]
V Hamborku na zákupnom práve dala postaviť rodina Berzeviczy aj kostol sv. Martina okolo roku 1300, v ktorom od roku 1330 pôsobil farár Herbort.[4]
V roku 1620 si rodina Berzeviczyovcov postavila v Hamborku kaštieľ, ktorý je aj dnes vo výbornom stave. Sídlo má v ňom domov sociálnych služieb.
V polovici 13. storočia vznikla v západnej časti chotára Brezovičky dedina Šlemov (Šľamuf), ktorá v písomnostiach sa spomína ako Slemhaw, Slemvagasa, Slemo, ktorú založil šoltýs Schlemo s usadlíkmi podľa zákupného práva. Keďže Šlemov bol postavený na majetku Berzeviczyovcov, tak im patril aj v 15. storočí. Ľudia kvôli zlým podmienkam začali postupne dedinu opúšťať, až v roku 1470 úplne zanikla.
Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Henrich Berzeviczy (* 1652 – † 1713), matematik
- Koloman Gajan (* 1918 – † 2011), historik
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 3 4 ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 41 – 42.
- ↑ FÉNYES, Elek. Magyar országnak, s a hozzá kapcsolt tartományoknak mostani állapotja statistikai és geographiai tekintetben. Zväzok 3. Pest : Trattner-Károlyi, 1836. Dostupné online. S. 257. Archivované 2024-02-13 z originálu. (po anglicky)
- ↑ J. C. VON, Thiele. Das Königreich Ungarn [online]. Kaschau: www.digitalniknihovna.cz, 1833, [cit. 2024-02-13]. S. 37. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezovička
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |