Rád Božieho hrobu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rytiersky rád Božieho hrobu jeruzalemského

Erb rádu
Základné informácie
Latinský názovOrdo Equestris Sancti Sepulcri Hierosolymitani
Krátky názovOESSH
MottoDeus lo vult
(Boh to chce)
Vznikcca. 1099 (Bazilika Svätého hrobu)
1469 (obnovený v roku pápežom Alexandrom VI.)
1868 (znovu obnovený pápežom Piom IX.)
Zánik1489 (dočasne zrušený a pridelení k johanitom pápežom Inocentom VIII.)
Typrytiersko-vojenský rád podriadený a priamo pod ochranou Svätej stolici
Úlohaochrana pútnikov, obrana kresťanskej viery a podpora kresťanov vo Svätej Zemi
ZakladateľGodefroy z Bouillonu
Pius IX.
Sídlo
VeľmajsterFernando Filoni
Generálny predstavenýPierbattista Pizzaballa
Pôsobeniepôvodne Blízky východ; dnes celosvetová organizácia
Jazyktaliančina, latinčina alebo miestne jazyky
Celkový počet členovpribližne 30 000
Rádová stuhaOESSG Cavaliere BAR.jpg
Ďalšie informácie
Wikimedia CommonsRytiersky rád Božieho hrobu jeruzalemského
Webová stránkahttp://www.oessh.va/

Rytiersky rád Božieho hrobu jeruzalemského (lat. Ordo Equestris Sancti Sepulcri Hierosolymitani, OESSH, slovensky Rytiersky rád svätého Božieho hrobu jeruzalemského) je rytiersky rád, ktorý sa hlási k založeniu Godefroyom z Bouillonu, ktorý bol v modernej dobe založený pápežom Piom IX. v roku 1868 a nadväzuje na pasovanie rytierov v bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme od počiatku 14. storočia. V súčasnosti je asociáciou katolíckych veriacich laikov (mužov i žien) otvorenou aj klerikom, ktorý má právnu subjektivitu podľa kanonického práva, sídlo vo Vatikánskom mestskom štáte a je pod ochranou Svätého Stolca. V jeho čele stojí veľmajster menovaný pápežom spomedzi kardinálov, ktorému pomáha Rada veľmajstra. Rád má okolo 30000 členov v 35 krajinách, v ktorých existujú miestodržiteľstva alebo magistrálne delegácie. Jeho cieľom je rozvoj duchovného života členov a pomoc kresťanom vo Svätej zemi, najmä prostredníctvom Latinského patriarchátu Jeruzalema.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BUBEN Milan. Encyklopedie řádů a kongregací a řeholních společností katolické církve v českých zemích. I. díl. Řády rytířské a křížovníci. Praha: Libri, 2002. 215 s. ISBN 80-7277-085-3. Kapitola Křižovníci s červeným křížem - Strážci Božího hrobu Jeruzalémského, s. 108-121.
  • TOMAS Maroš, Rytieri a kanonici sv. Hrobu, in: Meliš Jozef (red.), Rytierstvo: element v živote stredovekého člověka, Trnava: Trnavský historický spolok 2005, s. 102-109.
  • PARMA Tomáš. Rytíři, dámy a poutníci. Dějiny a současnost Rytířského řádu Božího hrobu jeruzalémského a jeho působení v českých zemích. Olomouc: VYdavateství FF UP 2020. 432 s. ISBN 978-80-88278-52-8.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]