Fernando Filoni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Fernando Filoni
kardinál Svätej rímskej cirkvi
veľmajster Rytierskeho rádu Božieho hrobu jeruzalemského
Fernando Filoni
Erb Fernando Filoni
Lumen gentium Christus
Kristus svetlo národov
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Funkcie a tituly
prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
10. máj 20118. december 2019
Predchodca Ivan Dias Luis Antonio Tagle Nástupca
Substitút pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu
2007 –  2011
Predchodca Leonardo Sandri Giovanni Angelo Becciu Nástupca
Biografické údaje
Narodenie15. apríl 1946 (76 rokov)
Manduria, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka3. júl 1970 (24 rokov)
Antonio Rosario Mennonna
biskup nardský
Biskup
Menovanie17. január 2001 (54 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia19. marec 2001 (54 rokov)
Vatikán
SvätiteľJán Pavol II.
biskup rímsky
SpolusvätiteliaAngelo Sodano
Giovanni Battista Re
Kardinál
Menovanie18. február 2012 (65 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál-biskup
Odkazy
Fernando Filoni na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Fernando Filoni

Fernando Filoni (* 15. apríl 1946, Manduria, Taliansko) je rímskokatolícky arcibiskup, kardinál a veľmajster Rytierskeho rádu Božieho hrobu jeruzalemského.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Kňazské svätenie prijal roku 1970, začal sa venovať pôsobeniu v pápežskej diplomacii. V roku 2001 bol pápežom sv. Jánom Pavlom II. vo veku 54 rokov vymenovaný za titulárneho arcibiskupa volturnského a nuncia v Iraku a Jordánsku. Biskupské svätenie mu udelil 19. marca 2001 sv. Ján Pavol II. Rozhodnutím pápeža Benedikta XVI. bol 13. mája 2011 menovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Dňa 18. februára 2012 bol pápežom Benediktom XVI. v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne kreovaný za kardinála-kňaza.

Dňa 8. decembra 2019 ho Pápež František dňa 8. decembra 2019 menoval za veľmajstra Rádu Božieho hrobu jeruzalemského.[1] Pápež František ho 26. júna 2018 menoval za kardinála-biskupa bez suburbikálnej diecézy.

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dio e l'alterità nel pensiero di Emmanuel Levinas, 1979
  • La morale come filosofia della vita in Socrate, (1981
  • Dalla Diocesi di Babilonia dei Latini e Delegazione Apostolica di Mesopotamia, Kurdistan e Armenia Minore alla Nunziatura Apostolica in Iraq, Libreria Editrice Vaticana 2006
  • La Chiesa nella terra d'Abramo. Dalla diocesi di Babilonia dei latini alla nunziatura apostolica in Iraq, BUR Biblioteca Univ. Rizzoli (SAGGI) 2008
  • La Chiesa in Iraq – Storia, sviluppo e missione, dagli inizi ai nostri giorni, Libreria Editrice Vaticana 2015
  • “E tutta la casa si riempì del profumo dell’unguento.” Per una spiritualità dell’Ordine del Santo Sepolcro, Città del Vaticano: Libreria Editrice Vaticana – Ordine Equestre del Santo Sepolcro di Gerusalemme 2020, ISBN 978-88-266-0524-1.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Svätý Otec menoval kardinála Tagleho do čela Kongregácie pre evanjelizáciu národov - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-12-08, [cit. 2019-12-08]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]