Kongregácia pre evanjelizáciu národov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kongregácia pre evanjelizáciu národov
Congregatio pro Gentium Evangelizatione
Emblem of Vatican City State.svg
SídloCongregazione per l'Evangelizzazione dei Popoli
Piazza di Spagna, 48
00187 Roma
t.č. 06/69.88.79.299 – fax 06/69.88.01.18
e-mail: cepsegreteria@evangel.va
Prefektkardinál Fernando Filoni, (od 2011)
Sekretárarcibiskup Savio Hon Tai-Fai, S.D.B. (od 2010)
Založenie22. jún 1622
Gregor XV.

Kongregácia pre evanjelizáciu národov (lat. Congregatio pro Gentium Evangelizatione) je kongregáciou rímskej kurie, ktorá koordinuje a je zodpovedná za misijnú činnosť katolíckej cirkvi. Kongregácie má špeciálnu úlohu, ohlasuje vieru na celom svete, koordinuje zdroje na misie, povzbudzuje a pomáha vytvárať nové misijné organizácie a inštitúcie, miestny klérus podporuje pri vyformovaní sa a pomáha vytvárať miestnu hierarchiu, sprostredkováva materiálnu pomoci pre misijnú aktivity [1]. Kongregácia patrí medzi právne nástroje Svätého Otca a Svätej stolice nad misijnými prácami a inštitúciami. Jej predchádzajúci názov bol, Svätá kongregácia pre šírenie viery (Sacra Congregatio de Propaganda Fide) [2]. Dikastérium má zbor konzultorov, títo sú odborníkmi v rôznych cirkevných odvetviach. Konzultanti majú pôvod v rôznych krajínách.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kongregácia bola ustanovená bulou Inscrutabili Divinae vydanou pápežom Gregorom XV. dňa 22. júna 1622. Kongregácia dostala názov Propaganda Fide neskôr Svätá kongregácia pre šírenie viery (Sacra Congregatio de Propaganda Fide). Tento dokument bol nasledovaný ďalšími pápežskými dokumentmi, ktoré sa dikastéria dotýkajú: Roman decet (22. júna 1622), Cum inter multiplices (14. decembra 1622); Cum nuper (13. júna 1623); a Immortalis Dei (1. augusta 1627).

V roku 1659 bola vydaná inštrukcia Posvätnej kongregácie na šírenie viery pre misionárov pôsobiacich v Ázii, ktorá sa tiež označuje za Magna Charta. Dve inštrukcie majú osobitnú významnosť:

  • Povinnosť podporovať miestny klérus
  • Snaha o inkulturáciu so zákazom vystupovať proti zvykom a tradíciám krajiny s výnimkou tých, ktoré sú v rozpore s vierou a morálkou.

Apoštolskou konštitúciou Regimini Ecclesiae universae vydanou dňa 15. augusta 1967, ktorú vydal pápež Pavol VI. bola reorganizovaná Rímska kúria, inšpiráciou bol II. Vatikánsky koncil. Kongregácia sa premenovala na Kongregáciu pre evanjelizáciu národov.

Kolégium a univerzita[upraviť | upraviť zdroj]

Aktivity Kongregácie boli od jej založenia zameraná na kultúru a vedu. Výsledkom týchto aktivít bol vznik Pápežského aténeumu (neskôr pápežskej univerzity). 1. augusta 1627 pápež Urban VIII. vydal bulu Immortalis Dei Filius ktorej predmetom bolo založenie Pápežského aténeumu de Propaganda Fide (Collegio Urbano de Propaganda). ) [3]. Kolégium, ktoré malo teologickú a filozofickú fakultu bolo určené pre štúdium seminaristov z misijných krajín.

1. septembra 1933 Kongregácia pre katolícku výchovu (kongregácia pre semináre a univerzitné štúdiá), zriadila na tomto kolégiu Pápežský misijný vedecký inštitút. Inštitút má právo udeľovať akademické tituly v odboroch misiológie a práva.

Pápež Ján XXIII. listom Motu proprio Fidei Propagandae z 1. októbra 1962 udelil Ateneu titul Pápežská univerzita (povýšil aténeum na pápežskú Urbanovu univerzitu (Pontificia Università Urbaniana))[4].

V súčasnostnom období sú na nej tieto fakulty: teologická, filozofická, cirkevného práva a misiológie. Na univerzite študuje viac ako 1000 študentov. Výučbu zabezpečuje okolo 120 profesorov. Na univerzite sa nachádza aj Misijná knižnica. Misijná knižnica obsahuje 511 000 kníh, 266 000 elektronických publikácií, časopisy, eseje a ďalšie tituly [5]. Od roku 1933 publikuje každoročne misijnú bibliografiu, katalóg všetkých publikácií, ktoré vyšli na celom svete, ktoré sú zamerané na misijné diela.

Od založenia až do roku 1926 sídlila v tej istej budove ako aj Kongregácia pre evanjelizáciu národov na Španielskom námestí. Neskôr bola presťahovaná na Via Urbano VIII na kopci Gianicolo, na tomto mieste dikastérium postavilo nové priestory. Kolégium pripravilo štúdiom celé generácie domorodých kňazov a tiež veľkú väčšinu biskupov nových diecéz. V súčasnom období seminaristi z misijných krajín študujú v kolégiu ako aj na Pápežskom kolégiu sv. Petra apoštola a sv. Pavla apoštola.

Tlačiareň[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1626 bola ako súčasť kongregácie založená aj tlačiareň (Tipografia Poliglotta) [6]. Tlačiareň tlačila knihy v jazykoch národov, ktoré žijú na danom misijnom území. V období pontifikátu pápeža Pia X. v roku 1909 [7] boli tlačiareň s Tlačiarňou Vatikánu (Stamperia Vaticana) zjednotené do Vatikánskej tlačiarne –  Typis Polyglottis Vaticanis (Tipografia poliglotta vaticana).

Pápežské misijné diela[upraviť | upraviť zdroj]

Pápežské misijné diela (Pontificie Opere Missionarie) sú názvom skupiny katolíckych misijných spoločností, ktoré sú pod jurisdikciou pápeža. Sú vedené vatikánskou Kongregáciou pre evanjelizáciu národov a zahrňujú tieto organizácie:

  • Pápežské misijné dielo šírenia viery
  • Pápežské misijné dielo sv. Petra Apoštola
  • Pápežské misijné dielo detí
  • Pápežská misijná únia

Ich spoločným cieľom je "podporiť univerzálneho misijného ducha medzi Boží ľud" (RM 84) [8].

Kompetencie[upraviť | upraviť zdroj]

Apoštolská konštitúcia Pastor Bonus vydaná pápežom Jánom Pavlom II. z 28. júna 1988 ustanovila aj tieto kompetencie:

  • „Kongregácii patrí riadiť a koordinovať všade na svete samo dielo evanjelizácie národov a misionársku spoluprácu pri neporušení kompetencie Kongregácie pre východné cirkvi.“ (Čl. 85).[9][10]
  • „Kongregácia napomáha bádania teológie, spirituality a misionárskej pastorácie a rovnako predkladá zásady, normy, ako aj pracovné postupy, prispôsobené časovým a miestnym okolnostiam, pomocou ktorých sa vykonáva evanjelizácia.“ (Čl. 86).[11][12]

Prefekti[upraviť | upraviť zdroj]

Sekretári[upraviť | upraviť zdroj]

Sekretár pomáha kardinálovi – prefektovi v každodennom priebehu zhromaždenia a je vždy arcibiskupom. Zvyčajne si udržiavajú postavenie v rímskej kúrie, ktorá im prináša členstvo v Kolégiu kardinálov.

Pomocní sekretári[upraviť | upraviť zdroj]

Príslušný pomocný sekretár, keď je menovaný, je súčasne prezidentom Pápežských misijných diel.

Podsekretári[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný zdroj článku: Kongregácia pre evanjelizáciu národov, Rádio Vatikán

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]