Pavol VI.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pavol VI.
Paulus VI
262. rímsky biskup
Pavol VI.
Erb Pavol VI.
In nomine Domini
V mene Pánovom
Pavol VI. - podpis
Funkcie a tituly
Pontifikát
21. jún 1963 – 6. august 1978
Predchodca sv. Ján XXIII. Ján Pavol I. Nástupca
Arcibiskup milánsky
4. január 1955 – 21. jún 1963
Predchodca bl. Alfredo Ildefonso Schuster Giovanni Umberto Colombo Nástupca
Biografické údaje
Občianske meno Giovanni Battista Montini
Narodenie 26. september 1897
Concesio, Taliansko
Úmrtie 6. august 1978 (80 rokov)
Castel Gandolfo, Vatikán
Pochovaný Bazilika svätého Petra
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka 29. máj 1920 (22 rokov)
Giacinto Gaggia
biskup brešský
Inkardinácia Brešská diecéza
Biskup
Menovanie 1. november 1954 (57 rokov)
Pius XII.
Konsekrácia 12. december 1954 (57 rokov)
Svätiteľ Eugène-Gabriel-Gervais-Laurent Tisserant
dekan Kolégia kardinálov
Spolusvätitelia Giacinto Tredici
biskup brešský
Domenico Bernareggi
pomocný biskup milánsky
Kardinál
Menovanie 15. december 1958 (61 rokov)
Ján XXIII.
Stupeň kardinál-kňaz
Titulárny kostol Santi Silvestro e Martino ai Monti
Pápež
Voľba 21. jún 1963 (65 rokov)
Intronizácia 30. jún 1963 (65 rokov)
Svätec
Blahorečenie 19. október 2014
Námestie sv. Petra, Vatikán
František
Dátum sviatku 26. september
Odkazy
Spolupracuj na Commons Pavol VI.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Blahoslavený Pavol VI., lat. Paulus PP. VI, vlastným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini[1] (* 26. september 1897 Concesio, Taliansko – † 6. august 1978, Castel Gandolfo, Vatikán) bol 262. pápež v období 21. jún 1963 – 6. august 1978.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedine Concesio pri Brescii, ako druhý syn v rodine váženého advokáta, obchodníka, vydavateľa a šéfredaktora katolíckeho denníka Cittadino di Brescia. Pápežova matka bola hlboko veriaca žena, ktorá chodila každý deň na sväté prijímanie.

Takmer celé detstvo prežil na vidieku. Začal študovať na jezuitskom gymnáziu v Brescii, ktoré však musel pre chorobu opustiť. Ďalšie vyučovanie absolvoval súkromne. Aj v kňazskom seminári v Brescii začal študovať ako externista. Býval v rodičovskom dome.

Za kňaza bol vysvätený 29. mája 1920. Hneď po vysviacke ho diecézny biskup poslal študovať do Ríma na pápežskú univerzitu Gregoriana. Súčasne študoval aj na štátnej univerzite. Po čase ho prijali do pápežskej akadémie pre diplomatov, ktorá sa vtedy volala Accademia dei Nobili ecclesiastici (Akadémia cirkevných šľachticov). Po skončení štúdia ho vyslali ako nunciovho tajomníka do Varšavy. Z obavy o jeho zdravie ho po šiestich mesiacoch povolali späť do Ríma. Od roku 1922 pôsobil v pápežskom štátnom sekretariáte, 13. decembra 1937 sa stal asistentom štátneho tajomníka a v novembri 1954 bol vymenovaný za štátneho podtajomníka.

1. novembra 1954 ho vymenovali za milánskeho arcibiskupa. Do úradu nastúpil 4. januára 1955 a tak účinkoval, že sa, ako sám povedal, cítil ako „arcibiskup robotníkov“, jeho sťahovanie „sprevádzalo povestných deväťdesiat debien kníh“.[2] O štyri roky neskôr, 8. decembra 1958 ho pápež Ján XXIII., po svojom nástupe ako prvého, vymenoval za kardinála.

Pontifikát[upraviť | upraviť zdroj]

Za pápeža bol zvolený, ako umiernený pokrokár, 21. júna 1963, po jednom z najkratších konkláve v dejinách cirkvi. Už v roku 1964 vykonal ako pápež prvú pútnickú cestu do Svätej zeme, kde sa 5. januára stretol s carihradským ekumenickým patriarchom Athenagorasom I., čo bolo historicky veľmi dôležité stretnutie z pohľadu ekumenizmu. V záujme ekumenizmu usporiadal tiež stretnutie s arcibiskupom canterburským Michaelom Ramseyom v Ríme 24. marca 1966, opätovne s ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. najprv 25. júla 1967 v Istanbule a potom 26. októbra 1967 v Ríme.

Pavol VI. okrem cesty do Svätej zeme absolvoval aj iné pastoračné cesty. Navštívil Filipíny, Austráliu, Indonéziu, Samou, Hongkong, Irán a Srí Lanku. Jeho neobyčajné cesty do Indie, do OSN v New Yorku vzbudili pozornosť svetovej verejnosti. Medzi novinármi ho nazývali Flying Paul (Lietajúci Pavol).

Pavol VI. zrušil index zakázaných kníh a názov Svätého ofícia zmenil na Kongregáciu pre náuku viery. (Sväté ofícium bolo následníkom stredovekej inštitúcie pre inkvizíciu.)

V zahraničnej politike bol pokračovateľom mierovej koexistencie Jána XXIII. Rozhodol sa pokračovať v Druhom vatikánskom koncile, ktorý prerušila smrť Jána XXIII. Aj keď s veľkou opatrnosťou, ale chcel pokračovať v zbližovaní sa s východným blokom v intenciách svojho predchodcu.

Blahorečenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František v piatok 9. mája 2014 rozhodol o blahorečení Pavla VI., ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 19. októbra 2014.[3][4][5][6] Jeho pozostatky neexhumovali,[7][8] ako relikvia slúžili stopy krvi na odeve Pavla VI., ktoré na ňom ostali po pokuse o atentát na pápeža v Manile 27. novembra 1970.[5][6] Počas blahorečenia mal pápež František oblečené zlaté rúcho, ktoré dostal Pavol VI. k osemdesiatym narodeninám a použil aj jeho biskupskú palicu a kalich.[5][6] Jeho sviatok sa v cirkvi slávi 26. septembra.[5]

Zasadania Druhého vatikánskeho koncilu za Pavla VI.[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumenty vydané Pavlom VI.[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam encyklík Pavla VI.
  • Konštitúcia o liturgii (4. decembra 1963)
  • Dekrét o masmédiách (4. decembra 1963)
  • Konštitúcia o Cirkvi (21. novembra 1964)
  • Dekrét o ekumenizme
  • Dekrét o východných katolíckych cirkvách
  • Mysterium fidei (3. septembra 1965) - podnet pre liturgickú reformu
  • Populorum progressio (26. marca 1967) – požaduje sociálnu spravodlivosť
  • Sacerdotalis coelibatus (24. júna 1967) – nástojí na dodržiavaní kňazského celibátu
  • Humanae vitae (25. júla 1968) – odsudzuje umelé metódy pri obmedzovaní pôrodnosti
  • Matrimonia mixta (31. marca 1970) – umiernenejšie nariadenia o zmiešaných manželstvách

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Malého Giovanniho rodičia po narodení zverili dojke, tridsaťročnej sedliačke, ktorá ho spolu s vlastným štvrtým dieťaťom dojčila 14 mesiacov.
  • Na primíciách mal mladý kňaz Montini oblečené omšové rúcho, ktoré mu matka ušila zo svojich svadobných šiat.
  • Študentskí priatelia Montiniho volali „Džibiemme“ (G.B.M.- iniciály jeho mena).
  • Pápež Pavol VI. sa sám pokladal za antifašistu. V portréte, ktorý o ňom uverejnili v L’Osservatore Romano 28. januára 1974 sa píše, že Montini bol nielen odporca fašizmu, ale na rozdiel od Pia XII. nepociťoval ani sympatie k Nemcom.
  • 13. novembra 1964 položil pápežskú tiaru na oltár Baziliky svätého Petra, ako dar chudobným.
  • Zrušil používanie prenosného trónu (sedia gestatoria).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchodca:
Ján XXIII.
Pápežský znak Pápež
Pavol VI.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Ján Pavol I.