Gregor II.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gregor II.
89. rímsky biskup
Gregor II.
Funkcie a tituly
Pontifikát
19. máj 715 – 11. február 731
Predchodca Konštantín I. Gregor III. Nástupca
Biografické údaje
Narodenie669
Rím,Taliansko
Úmrtie11. február 731
Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba19. máj 715
Svätec
Sviatok11. február
Odkazy
Spolupracuj na Commons Gregor II.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Svätý Gregor II. (* 669, Rím – † 11. február, 731, Rím) bol 89. pápežom od 19. mája 715 (udáva sa aj 21. marec 716) až do svojej smrti. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 11. februára. Jeho predchodca bol Konštantín I. a po ňom nastúpil do úradu pápeža sv. Gregor III.

Gregor II. má značné zásluhy na christianizácii Nemecka, kam vyslal kňazov usporiadať cirkevnú organizáciu a sv. Bonifáca poveril veľmi potrebnou misijnou činnosťou. Vďaka tomu sa nemecky hovoriace krajiny viac primkli k latinskému kultúrnemu okruhu.

Duchovné pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Budúci pápež bol k duchovnému stavu od mladosti vychovávaný v Lateránskej speváckej škole. Pápežom Sergiom bol ako poddiakon menovaný sacellariom (úradníkom povereným spravovaním pokladne) a pápežským knihovníkom. Po vysvätení na diakona sprevádzal pápeža Konštantína do Carihradu k cisárovi a tam získal pri rokovaní o trullanské kánony mimoriadny ohlas. Po Konštantínovej smrti sa počas mesiaca a 10 dní stal hlavou katolíckej cirkvi ako prvý Talian po siedmich gréckych a sýrskych pápežoch.

Pápež[upraviť | upraviť zdroj]

Gregor II. bol obozretný, rázny a vyznačoval sa veľkým rozhľadom. Nemalé problémy mu pri pôsobení v čele cirkvi predstavovala politika byzantského cisára Leva III. Sýrskeho, z ktorého sa stal prenasledovateľ, ničiteľ svätých obrazov a ničiteľ výtvarného umenia v chrámoch. Obrazy mali slúžiť najmä nevzdelaným ľuďom miesto kníh.Tí, ktorí obrazy napádali, sa obhajovali tvrdením, že nadprirodzené veci nemožno pozemským umením vystihnúť a že prostý ľud uctieva obrazy modlársky. Cisár, ktorý kedysi býval obchodníkom s dobytkom a potom vojakom, sa ľahko nechal prehovoriť k ničiteľskému dielu a boj proti obrazom sa mu javil vítanou príležitosťou pre upevnenie jednoty ríše. Biskupi, ktorí vzdorovali cisárskemu rozkazu, boli zosadzovaní. Pápež sa ich zastával a spôsobil si vo vzťahoch s cisárom nejednu nepríjemnosť. Okrem iného mu písal: "Tak ako pápež nemá právo dohliadať nad cisárskym palácom a nad udeľovaním svetských úradov, tak aj cisár nemá právo dohliadať nad Cirkvou a nad udeľovaním cirkevných úradov. Každý nech zostane pri povolaní, do ktorého bol ustanovený od Boha." Cisár na jeho slová nedbal a chcel sa ho dokonca zmocniť vojenskou silou, ale neuspel. K boju proti obrazom čoskoro pribudol aj boj proti úcte svätých vôbec a nakoniec sa obrazoborci vrhli na ničenie kláštorov.

Zo sporu medzi pápežom a cisárom sa rozhodol ťažiť longobardský kráľ Liutprand, ktorý obsadil Ravennu a tiahol na Rím. Len pápežove listy a štátnické umenie poslov prinútili Liutpranda, že ustúpil od svojho úmyslu a daroval ešte pápežovi mesto Sutri. Pápež diplomaciou získal Benátčanov a dostal longobardov z Ravenny. Kráľ si to nechcel nechať páčiť a na chvíľu sa spojil s cisárom proti Rímu. V roku 729 sa tak longobardské vojsko dostalo až do roviny pri samom Anjelskom hrade a zdalo sa, že Rím je bezmocný. Gregorovi II. sa však výrečnosťou podarilo pohnúť Liutpranda k mieru. Kráľ sa nechal pápežom doviesť k hrobu sv. Petra a ako dar tam položil svoju kráľovskú korunu i plášť. Zmieril sa s pápežom a vyprosil si zrušenie exkomunikácie.

Gregor II. pozdvihol v Taliansku rehoľný život a dbal okrem iného aj o disciplínu v rehoľných domoch. Obnovil opátstvo Montecassino, ktoré 130 rokov ležalo v troskách a ďalšie kláštory v Ríme. Staral aj o obnovu a výzdobu niektorých rímskych kostolov. Zomrel po pontifikáte trvajúcom pätnásť rokov a necelých deväť mesiacov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řehoř II. na českej Wikipédii.


Predchodca:
Konštantín I. (pápež)
Pápežský znak Pápež
Gregor II.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Gregor III.