Gregor II.

	Gregor II.
	89. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	19. máj 715 – 11. február 731
Biografické údaje
Narodenie	669; Rím,Taliansko
Úmrtie	11. február 731; Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	19. máj 715
Svätec
Sviatok	11. február
Odkazy
	Gregor II. na catholic-hierarchy.org angl. ; Gregor II.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Gregor II. (* 669, Rím – † 11. február, 731, Rím) bol 89. pápežom od 19. mája 715 (udáva sa aj 21. marec 716) až do svojej smrti. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 11. februára. Jeho predchodca bol Konštantín I. a po ňom nastúpil do úradu pápeža sv. Gregor III.

Gregor II. má značné zásluhy na christianizácii Nemecka, kam vyslal kňazov usporiadať cirkevnú organizáciu a sv. Bonifáca poveril veľmi potrebnou misijnou činnosťou. Vďaka tomu sa nemecky hovoriace krajiny viac primkli k latinskému kultúrnemu okruhu.

Duchovné pôsobenie

Budúci pápež bol k duchovnému stavu od mladosti vychovávaný v Lateránskej speváckej škole. Pápežom Sergiom bol ako poddiakon menovaný sacellariom (úradníkom povereným spravovaním pokladne) a pápežským knihovníkom. Po vysvätení na diakona sprevádzal pápeža Konštantína do Carihradu k cisárovi a tam získal pri rokovaní o trullanské kánony mimoriadny ohlas. Po Konštantínovej smrti sa počas mesiaca a 10 dní stal hlavou katolíckej cirkvi ako prvý Talian po siedmich gréckych a sýrskych pápežoch.

Pápež

Gregor II. bol obozretný, rázny a vyznačoval sa veľkým rozhľadom. Nemalé problémy mu pri pôsobení v čele cirkvi predstavovala politika byzantského cisára Leva III. Sýrskeho, z ktorého sa stal prenasledovateľ, ničiteľ svätých obrazov a ničiteľ výtvarného umenia v chrámoch. Obrazy mali slúžiť najmä nevzdelaným ľuďom miesto kníh.Tí, ktorí obrazy napádali, sa obhajovali tvrdením, že nadprirodzené veci nemožno pozemským umením vystihnúť a že prostý ľud uctieva obrazy modlársky. Cisár, ktorý kedysi býval obchodníkom s dobytkom a potom vojakom, sa ľahko nechal prehovoriť k ničiteľskému dielu a boj proti obrazom sa mu javil vítanou príležitosťou pre upevnenie jednoty ríše. Biskupi, ktorí vzdorovali cisárskemu rozkazu, boli zosadzovaní. Pápež sa ich zastával a spôsobil si vo vzťahoch s cisárom nejednu nepríjemnosť. Okrem iného mu písal: "Tak ako pápež nemá právo dohliadať nad cisárskym palácom a nad udeľovaním svetských úradov, tak aj cisár nemá právo dohliadať nad Cirkvou a nad udeľovaním cirkevných úradov. Každý nech zostane pri povolaní, do ktorého bol ustanovený od Boha." Cisár na jeho slová nedbal a chcel sa ho dokonca zmocniť vojenskou silou, ale neuspel. K boju proti obrazom čoskoro pribudol aj boj proti úcte svätých vôbec a nakoniec sa obrazoborci vrhli na ničenie kláštorov.

Zo sporu medzi pápežom a cisárom sa rozhodol ťažiť longobardský kráľ Liutprand, ktorý obsadil Ravennu a tiahol na Rím. Len pápežove listy a štátnické umenie poslov prinútili Liutpranda, že ustúpil od svojho úmyslu a daroval ešte pápežovi mesto Sutri. Pápež diplomaciou získal Benátčanov a dostal longobardov z Ravenny. Kráľ si to nechcel nechať páčiť a na chvíľu sa spojil s cisárom proti Rímu. V roku 729 sa tak longobardské vojsko dostalo až do roviny pri samom Anjelskom hrade a zdalo sa, že Rím je bezmocný. Gregorovi II. sa však výrečnosťou podarilo pohnúť Liutpranda k mieru. Kráľ sa nechal pápežom doviesť k hrobu sv. Petra a ako dar tam položil svoju kráľovskú korunu i plášť. Zmieril sa s pápežom a vyprosil si zrušenie exkomunikácie.

Gregor II. pozdvihol v Taliansku rehoľný život a dbal okrem iného aj o disciplínu v rehoľných domoch. Obnovil opátstvo Montecassino, ktoré 130 rokov ležalo v troskách a ďalšie kláštory v Ríme. Staral aj o obnovu a výzdobu niektorých rímskych kostolov. Zomrel po pontifikáte trvajúcom pätnásť rokov a necelých deväť mesiacov.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řehoř II. na českej Wikipédii.

Predchodca:
Konštantín I. (pápež)

Pápež
Gregor II.
(zoznam)

Nástupca:
Gregor III.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František