Štefan VII.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan VII. (VIII.)
125. rímsky biskup
Štefan VII.
Funkcie a tituly
Pontifikát
december 928 – 15. marec 931
Predchodca Lev VI. Ján XI. Nástupca
Biografické údaje
Rodné meno Stephanus de Gabrielli
Narodenie ?
Rím, Pápežský štát
Úmrtie 15. marec 931
Rím, Pápežský štát
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Pápež
Voľba december 928
Odkazy
Spolupracuj na Commons Štefan VII.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Štefan VII. (VIII.) (lat. Stephanus Septimus (Octavus)), vl. menom Stephanus de Gabrielli (* ? - † 15. marec 931, Rím) bol 125. rímsky pápež (v období rokov 928 - 931). Pontifikát Štefana VII. spadá do obdobia, ktoré cirkevná história pozná pod označením „temné storočie“.

V decembri 928 alebo januári 929 bol povýšený kardinál od sv. Anastázie Štefan VIII. (VII.). Jeho otec bol riman Teudemund. Od svetskej vlády bol úplne odstavený. Marozia v roku 929 ovdovela, povýšila sa sama na rímsku senátorku a patrícijku a strhla na seba všetkú moc a vládu. Pápež bol odsúdený na mlčanie a na život v duchovnom úrade. Kronikár o ňom zapísal: "Dokonal svoje dni v zbožnosti a tichosti."[1] Z jeho pontifikátu sa zachovali listiny, ktoré sa zaoberali majetkami niektorých opátstiev. Štefan bol pápežom 2 roky, 1 mesiac a 12 dní. Zomrel vo februári alebo marci v roku 931. Je pochovaný v bazilike sv. Petra.

Historické záznamy o tomto pápežovi sú mimoriadne skromné. Podobne ako ďalší pontifikovia obdobia začiatku 10. storočia (Anastáz III., Lando a Štefanov nástupca Ján XI.) bol aj Stephanus na pápežský stolec dosadený vďaka všemocnej rímskej senátorke Marozii. Bolo jasné, že jeho zvolenie je iba dočasným riešením do doby, kým nebude pripravený nastúpiť Maroziin syn Johannes (ako pápež Ján XI.).

Vďaka Maroziinmu vplyvu boli Štefanove kroky úplne podriadené jej záujmom a jeho činnosť sa obmedzila iba na úkony prísne duchovného charakteru. Správ o nich je však veľmi málo a aj vzhľadom na krátkosť Štefanovho pontifikátu sa objavili iba záznamy týkajúce sa rozšírení privilégií pre niektoré kláštory v Taliansku a vo Francúzsku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ALBERTI, Páter. Dějiny papežů. I.. vyd. Přerov : Přerov, 1932. S. 189..

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]


Predchodca:
Lev VI.
Pápežský znak Pápež
Štefan VII.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Ján XI.