Agapet I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Agapet I.
57. rímsky biskup
Agapet I.
Funkcie a tituly
Pontifikát
13. máj 535 – 22. apríl 536
Predchodca Ján II. sv. Silverius Nástupca
Biografické údaje
Rodné meno ?
Narodenie ?
Rím, Taliansko
Úmrtie 22. apríl 536
Konštantínopol
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Pápež
Voľba 13. máj 535
Odkazy
Spolupracuj na Commons Agapet I.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Svätý Agapet I. (lat. Agapitus I.; † 22. apríl 536) bol pápežom od 13. mája 535 do 22. apríla 536.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z aristokratického rodu, syn kňaza Gordiana, ktorého zavraždili fanatickí prívrženci protipápeža Laurenca v septembri 502, v čase, keď ho zvolili, bol arcidiakonom. Ako kultúrny človek udržiaval knižnicu otcov v rodinnom zámku na Celiánskom kopci a so štátnikom a spisovateľom Cassiodorom plánovali v Ríme založiť kresťanskú univerzitu podlá vzoru akadémií v Alexandrii a Nisibise (Mezopotámia). Ako jeden z duchovných, ktorí boli proti tomu, aby pápež určoval svojho nástupcu, začal svoju vládu tým, že dal verejne spáliť kliatbu uvalenú na Dioskúra, ktorú si Bonifác vynútil od duchovenstva.

V dobe jeho pôsobenia cisár Justinián I. (527 – 65) opätovne získal od ariánskych Vandalov územia v severnej Afrike, kde sa následne zavádzal katolicizmus. Agapet ale odoprel zastávať africkým biskupom cirkevný úrad, nakoľko argumentoval, že kánony nedovoľujú obrátenému ariánskemu kňazovi ďalej zastávať úrad.

Zavraždenie Amalasunthy, dcéry ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého a regentky za svojho neplnoletého syna Atalaricha okolo roku 535, ktorého sa dopustil Theodahad, posledný ostrogótsky král, dalo cisárovi Justiniánovi zámienku na napadnutie ostrogótskeho kráľovstva, nakoľko Amalasuntha bola jeho spojencom. Znepokojený Theodahad poveril Agapeta vedením misie do Konštantinopolu, kde mal presvedčiť cisára, aby sa vzdal svojich plánov. Agapet dorazil do mesta vo februári 536 a hoci sa mu dostalo triumfálneho privítania, jeho misia bola neúspešná. Justinián mu vysvetlil, že akcia už pokročila príliš ďaleko, aby ju mohol odvolať.

Väčšie úspechy dosiahol na cirkevnom poli. Keď ho varovali, že Antimus, patriarcha a obľúbenec cisárovnej Teodory, je monofyzitista, odmietol sa s ním stýkať na základe toho, že bol nekánonicky premiestnený z Trebizonda. Napriek hrozbám sluhov a zdvorilo ponúknutým úplatkom trval na svojom stanovisku a po verejnej diskusii s Antimom presvedčil Justiniána, že Antimus je kacír. Antimus bol stiahnutý z úradu a Agapet vysvätil jeho nástupcu Menosa po tom, čo podpísal rozšírenú verziu Hormizdasovej formuly.

Agapet zomrel v Konštantinopole 22. apríla 536. No jeho rezolútny postoj v prospech chalcedoniánskej kristológie vlial odvahu jej zástancom na východe, a v máji až júni sa v Konštantinopole konala synoda, na ktorej sa zúčastnili cirkevní členovia jeho delegácie. Potvrdila zosadenie a exkomunikáciu Antima a uvalila kliatbu na ďalších popredných monofyzitistov, ako bol Severus z Antiochie († 538). Pápežovo telo, zapečatené v olovenej rakve, bolo prenesené do Ríma a 20. septembra 536 pochované v bazilike sv. Petra.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Predchodca:
Ján II.
Pápežský znak Pápež
Agapet I.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Silverius