Celio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sedem pahorkov Ríma.

Celio, alebo latinsky: Collis Caelius je jedným zo siedmich pahorkov, na ktorých bol postavený antický Rím.

Za vlády Tulla Hostilia bola celá populácia Alby Longy násilne presídlená práve na Celio. Počas trvania rímskej republiky bolo Celio módnou obytnou štvrťou, v ktorej bývali predovšetkým bohatí Rimania.

Na Celiu sa taktiež nachádza Kostol svätého Jána Lateránskeho.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]